Sergej Kozlík: V mainstreamových médiách dominuje americká propaganda. Národ nie je hlúpy, väčšina ľudí dokáže rozlíšiť zrno od pliev

Slovensko 28. novembra 2016 (HSP/Foto: HSP)

Sergej Kozlík, bývalý člen strany HZDS a súčasný líder Národnej Koalície, z pozície exeuroposlanca ozrejmil pohľad poslancov Európskeho parlamentu na Slovensko ako členskú krajinu. Vysvetlil tiež ciele Národnej koalície, ako aj to, či by koalícia mala záujem, aby do nej vstúpil Vladimír Mečiar.

Odpovedal aj na otázky týkajúce sa “ruskej propagandy” a možných obáv, že ho na čele strany môže nahradiť mladší člen koalície Martin Jakubec.

Ste bývalým členom strany HZDS. Čo viedlo k jej úplnému rozpadu? Vnímate sa ako nástupnícka organizácia HZDS?

Po voľbách 1998 HZDS postupne ustrnulo. Odchádzali alebo boli odídené osobnosti ako Gašparovič, Veteška, Mikuš a mnohí ďalší, ktorí zakladali nové politické subjekty a tieto znižovali potenciál HZDS. K nim patrí aj strana Smer, ktorú zakladali odídenci z HZDS. Najčastejším dôvodom odchodov bola neohrozená dominancia Vladimíra Mečiara. Jeho politická akceptácia však postupom rokov výrazne klesala a súbežne s tým padali aj preferencie HZDS. To viedlo vo voľbách 2010 k vypadnutiu HZDS zo slovenského  parlamentu a vo voľbách 2012 HZDS získalo len 0,9 % voličských hlasov, čo bolo menej ako dosiahla strana Mojsejevovej.

Na sneme HZDS v septembri 2013 Mečiar uvoľnil kreslo predsedu strany. Nepripravil však za seba žiadnu náhradu, strana bola bez majetku, s dlhom a rozsypanou členskou základňou. Mimoriadny snem HZDS preto v januári 2014 rozhodol  o ukončení existencie HZDS a rozbehla sa podpisová akcia pre vznik Strany Demokratického Slovenska (SDS). Tá bola ustanovená v marci 2014. SDS sa v auguste 2015 transformovala na Národnú Koalíciu. Národná Koalícia teda nie je nástupnícka strana HZDS. Aj keď značná časť členov prišla z radov bývalého HZDS, naša strana má aj mnoho členov, ktorí predtým neboli politicky organizovaní. To sa týka aj vedenia strany, keď dvaja z piatich predstaviteľov nikdy neboli v HZDS.

Ako sa dívate na to, že Vladimír Mečiar sa znova aktivoval a začal sa viac ukazovať na verejnosti? Mali by ste záujem o jeho vstup do vašej strany?

Vladimír Mečiar je najvýraznejšou osobnosťou slovenskej politiky po roku 1989. Zohral dejinnú úlohu pri vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Nebol čierno-bielym politikom, jeho kroky však treba hodnotiť aj s prihliadnutím na zložitosť doby, v ktorej ako trojnásobný premiér pôsobil. Dnes žije svoj vlastný život, mimo kontaktu s Národnou Koalíciou. Jeho sporadické verejné vystúpenia sú výsostne jeho súkromnou vecou. A ako by sme reagovali, keby požiadal o členstvo v našej strane? Prisám vačku neviem.

Samotný názov Národná koalícia naznačuje, že strana je národne orientovaná. Ste teda alternatívou k Slovenskej národnej strane?

Národnú Koalíciu v súčasnosti reprezentuje 1700 členov, takmer 350 poslancov miestnych zastupiteľstiev a 20 starostov a primátorov. Aj keď nie je parlamentnou stranou, v súčasnosti sa radí k najväčším politickým subjektom na Slovensku. Národná Koalícia chce byť alternatívou všetkým stredovým stranám s národnou orientáciou. To znamená, že nielen SNS, ale aj Smeru, chceli by sme osloviť aj slovenskú časť voličov Mosta-Híd a voličov Obyčajných ľudí. Avšak predovšetkým chceme osloviť tých voličov, ktorí vôbec neprišli k urnám v parlamentných voľbách 2016.

V čom sa odlišujete od súčasnej Slovenskej národnej strany na čele s jej predsedom Andrejom Dankom?

Opakujem. Chceme sa odlíšiť nielen od SNS, ale od všetkých politických strán, ktoré som uviedol vyššie. Ak hovoríme o obnovení dôvery v štát, musíme hovoriť o zastavení skrytého rozkrádania verejných zdrojov cez medzery vo verejnom obstarávaní. Podstatne sa musia posilniť mechanizmy štátnej expertízy ako základu pre generovanie korektných ponukových cien. Najvyšší kontrolný úrad musí posilniť vo svojej činnosti vecnú kontrolu výsledkov verejného obstarávania. V reforme školstva je konečne treba povedať, že keď klesá počet žiakov, musí klesnúť aj počet učiteľov a počet škôl na všetkých stupňoch.

Oveľa dôraznejšie je potrebné pristúpiť aj k reforme roztriešteného zdravotníctva, neudržateľného dôchodkového systému a neefektívneho systému sociálneho zabezpečenia. Treba tiež vykonať kroky na obnovu potravinovej suverenity Slovenska. Na to súčasné vládne strany, ani opozícia nedávajú dostatočnú odpoveď. Nechceme z politiky robiť teáter, chceme využívať vecnú a podloženú argumentáciu. Za najlepšiu národnú politiku pokladáme dobre organizovaný, funkčný a občanmi rešpektovaný štát – Slovenskú republiku.

Vy sám ste boli poslancom Európskej únie. Ako v tom čase nazerali poslanci europarlamentu na Slovensko ako člena EÚ?

Treba si bez zbytočného prikrášľovania povedať, že Západ na východné krajiny naďalej nazerá s dešpektom. Aj v Európskom parlamente, i  keď tam v menšej miere. Tento jav sa nedá prekonať za desať, či dvadsať rokov, je to generačná záležitosť. Občania západnej Európy majú oveľa viac zakorenené predsudky voči východnej Európe než obyvateľstvo východnej Európy voči Západu. Tento postoj Západu prehlbuje migrácia najmä mladých ľudí z východných krajín do tých západných. Či už za prácou, vyššími zárobkami alebo štedrejším sociálnym systémom. Ak toto prekonáme a ekonomická migrácia sa zastaví, či nebodaj sa naši ľudia začnú vracať na Slovensko, bude to významný signál obratu.

Aký je postoj Národnej koalície k členstvu Slovenska v NATO a možnosti, že na Slovensku by mohli vzniknúť jej základne, na ktorých sa budú nachádzať americký vojaci?

Za ideálnu by sme pokladali globálnu dohodu svetových veľmocí o zastavení zbrojenia a rešpektovaných pravidlách mierového spolunažívania. To je však momentálne utópia. Nie je reálne ani to, že by veľmoci garantovali neutralitu Slovenska, ako to urobili v prípade Rakúska v roku 1956. Sme realisti. Slovensko je momentálne členom NATO a NATO nie je holubník.

Ako členská krajina NATO by sme však oveľa rozhodnejšie mali presadzovať svoje národnoštátne záujmy, prípadne aj v spojení s krajinami V4.  Nepáči sa nám predstava rozmiestňovania amerických raketových zbraní, ani základní v Európe, tobôž na Slovensku, pretože to spraví z Európy terč útoku v prípade hypotetického konfliktu medzi USA a Ruskom. Konvenčnú obranu by si Európa mala zabezpečiť v rámci vlastných vojenských síl, a to na báze dvojstranných alebo viacstranných medzištátnych dohôd.

Ako bývalý europoslanec, čo si myslíte o tom, že v prípade migrantov Európska únia nedodržiava svoje vlastné stanovy a dohody a kritizuje tie štáty, ktoré bránia nelegálnemu príchodu migrantov?

Už v roku 2012 sme v Európskom parlamente viacerí upozorňovali na neudržateľnosť  vývoja imigrácie do Európskej únie, keď na talianskom ostrove Lampedusa a gréckom ostrove Lesbos  sa tiesnili desaťtisíce utečencov a ďalší pribúdali. Poslanci najmä veľkých západných štátov to prijímali úplne bez záujmu. Žiaľ, nereagovali ani vlády krajín EÚ. Na výbuch časovanej imigračnej bomby, ktorú v roku 2015 odpálila Merkelová, bola tak Európa úplne nepripravená. Kým Európa neuvedie do života reálne opatrenia na svojich ochranu vonkajších hraníc a na riešenie migrácie v krajinách kde vzniká, pokladám za úplne prirodzené a opodstatnené kroky na dočasnú ochranu hraníc jednotlivých členských štátov EÚ. Vrátane plotov a sprísnených opatrení na hraničných prechodoch. Dúfam, že to nepotrvá dlho.

Aký je váš názor na “ruskú propagandu”? Existuje? Je jej cieľom destabilizácia, ako to tvrdia mainstreamové médiá alebo informuje aj “o druhej strane mince”, o ktorej práve tieto mienkotvorné médiá mlčia?

Mediálny priestor je plný propagandy. Ruskej, americkej, nemeckej, českej, atď., a dokonca aj takej úplne maličkej – slovenskej.  Do objavenia sa sociálnych sietí dominovala tá propaganda, ktorá mala najviac peňazí na mediálnu reklamu a financovanie mimovládnych organizácií – americká. Domnievam sa, že v mainstreamových médiách dominuje doposiaľ. Iná káva sú sociálne siete.  V súčasnom období  sa cez sociálne siete na občanov vyrútilo toľko propagandy, že je zbytočné polemizovať o tom, ktorá prevláda. Valí sa to na ľudí zo všetkých strán. Dôležité je, aby občan v tomto guláši využil možnosť vidieť veci z viacerých uhlov pohľadu a zachoval si pritom zdravý sedliacky rozum. Národ nie je hlúpy, väčšina ľudí dokáže rozlíšiť zrno od pliev.

Spevák a moderátor Martin Jakubec oznámil, že chce kandidovať na post predsedu Bratislavského samosprávneho kraja ako člen Národnej Koalície.  Jakubec oznámil aj to, že sa chce stať podpredsedom Národnej koalície a o rok zamýšľa kandidovať na predsedu strany. Neobávate sa o svoj post v strane?

Martina Jakubca poznám už dlhšie obdobie, aj keď skôr ako muzikanta a moderátora. O jeho zámere vstúpiť do politiky sme v ostatnom čase spolu hovorili viackrát. Jakubec má vyštudovanú masmediálnu komunikáciu, má za sebou množstvo stretnutí s občanmi v rámci kultúrnych podujatí, a má tiež i nemalú podporu najmä v skupine starších občanov. Má silnú energiu aj ambíciu a hlavne, chce na sebe pracovať. V najbližších dňoch chceme Jakubca ako novú tvár kooptovať do pozície krajského koordinátora pre Bratislavský kraj a podpredsedu strany pre médiá a stratégiu. Skladá si odborný tím pre vytvorenie programu pre samosprávne voľby 2017, ktorý bude priebežne prezentovať. Ja osobne neplánujem na sneme Národnej Koalície v budúcom roku kandidovať na predsedu, takže priestor je otvorený. Ak bude záujem, naďalej zostanem členom vedenia.  Verím, že po sneme Národnú Koalíciu už povedie nová, mladšia tvár.