Šefčovič predstavil novú stratégiu vesmírnej politiky EÚ

Brusel 26. októbra 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR-Virginia Mayo)

Európska komisia (EK) považuje vesmírnu politiku za strategický sektor ekonomického rozvoja EÚ. V rámci prezentácie novej Vesmírnej stratégie pre Európu to uviedol dnes podpredseda EK zodpovedný za energetickú úniu Maroš Šefčovič, ktorý má na starosti koordináciu vesmírnej politiky EÚ

Šefčovič novú stratégiu predstavil spolu s komisárkou EÚ pre vnútorný trh, priemysel a podnikanie Elžbietou Bieňkowskou, ktorá pri tejto príležitosti v priestoroch výstavy Space Expo v centre Bruselu podpísala v mene EÚ dohodu o spolupráci s Európskou vesmírnou agentúrou (ESA).

Slovenský eurokomisár pripomenul, že Európa produkuje tretinu satelitov na svete, v tomto odvetví pracuje vyše 200.000 ľudí a hodnota, ktorú predstavuje európsky vesmírny priemysel, sa pohybuje v rozmedzí 40-60 miliárd eur. Pokiaľ ide o celkový podiel na vesmírnom priemysle, ten európsky momentálne vytvára vyše 20 percent ziskov v globálnom meradle.

“Bolo kľúčové, aby sme si zadefinovali strategické východiská pre budúce obdobie. Nové je to, že sme pri tvorbe tejto stratégie úzko spolupracovali s ESA a so všetkými hráčmi v tejto oblasti,” vysvetlil Šefčovič. Spoločná deklarácia EÚ a ESA, vôbec prvý dokument tohto druhu, podľa neho znamená nastolenie spoločných vízií a cieľov pre Európu pri skúmaní vesmíru.

Vesmírne programy EÚ už poskytujú služby v prospech miliónov ľudí v Európe i mimo nej, a to v podobe navigačných systémov či ochrany kritickej infraštruktúry. Poskytujú tiež užitočné dáta pri prírodných katastrofách a záchrane ľudských životov na mori, pomáhajú poľnohospodárom dopredu plánovať svoje aktivity a sú účinným nástrojom pri sledovaní klimatických zmien.

Šefčovič spresnil, že nová vesmírna stratégia sa skladá zo štyroch základných častí: 1) maximalizácia vesmírnej politiky pre spoločnosť a pre ekonomiku EÚ, čiže účinnejšie využitie dát a služieb vesmírnych programov EÚ Copernicus, Egnos a Galileo; 2) dôraz na konkurencieschopnosť európskeho vesmírneho sektoru pri dodržiavaní inovatívnych trendov; 3) zabezpečenie autonómneho prístupu EÚ do kozmu a odbúranie závislosti od dodávateľov služieb z iných krajín a kontinentov. V praxi to znamená podporu raketových nosičov Ariane 6 a Vega-C, ako aj podporu výskumných programov na zníženie nákladov na dopravu užitočného materiálu na orbitu, vrátane technológií na opätovné využitie nosičov pre výskum vzdialenejšieho vesmíru; 4) podpora globálnej spolupráce pri výskume vesmíru. ESA patrí medzi globálnych lídrov, ale musí prehlbovať spoluprácu s ďalšími partnermi (s USA, Čínou, ale aj novými hráčmi, ako je Juhoafrická republika). Do tejto oblasti patria aj diskusie, ako prispôsobiť medzinárodné právne mechanizmy novým vymoženostiam, ktoré rozvoj technológií prináša.

Šefčovič pripomenul, že nová vesmírna stratégia sa nezaobíde bez diskusií o finančných nárokoch na tento program. Rozpočet EÚ vyčlenil na túto oblasť do roku 2020 12 miliárd eur, čo je po USA druhý najväčší verejný rozpočet na svete určený na podporu vesmírnych programov.