Schulz upozornil Londýn na úlohu europoslancov pri zmluve medzi EÚ a Britániou

Brusel 18. februára 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Virginia Mayo)

Schulz upozornil, že Európa potrebuje Veľkú Britániu viac ako inokedy

Prevažná väčšina poslancov Európskeho parlamentu (EP) chce vidieť aj naďalej Britániu ako člena Európskej únie. Uviedol to predseda EP Martin Schulz na úvod summitu EÚ, ktorého dnešná časť je venovaná úprave vzťahov medzi Bruselom a Londýnom. Schulz upozornil, že v globalizovanom 21. storočí Európa potrebuje Veľkú Britániu viac ako inokedy. Podľa jeho slov je miesto Spojeného kráľovstva v rámci Európskej únie.

“V čase, keď sa Spojené štáty čoraz častejšie obracajú dovnútra, keď Rusko spochybňuje globálnu bezpečnostnú architektúru na Ukrajine a v Sýrii, keď rastie vplyv Číny vo východnej Ázii a zároveň sa spomaľuje jej ekonomický rast, je jasné, že my Európania musíme držať pohromade viac ako inokedy,” uviedol Schulz.

Cameronovi odkázal, že jeho krajina s vplyvom, ktorý má v zahraničnej politike, s politikou voľného trhu, obchodným obratom a bojom proti terorizmu, prináša veľa k spoločnému európskemu stolu. Dodal, že ak vo svojich návrhoch na reformu fungovania EÚ chce Británia vidieť úniu demokratickejšiu, transparentnejšiu, konkurencieschopnejšiu a menej byrokratickú, v tomto bude mať podporu europarlamentu tak dlho, kým všetky diskusie zostanú v rámci a v duchu Zmlúv o EÚ a Charty základných práv.

S odkazom na Britmi odmietaný koncept stále tesnejšej únie Schulz upozornil, že podľa Európskeho parlamentu táto koncepcia nemá byť len o našom dedičstve a našou minulosťou.
Kritickejší bol voči ofenzíve Camerona proti jednotnej mene. Upozornil, že podľa európskej legislatívy je menou EÚ euro. Dodal, že Británia má zaručenú výnimku z účasti v eurozóne, a preto v tejto oblasti nie je potrebné nič viac vysvetľovať.

“Chceme zabrániť rozdeleniu EÚ na 19 členov eurozóny a deväť nečlenov. Nie je potrebné vytvárať nové paralelné skupiny a nové paralelné inštitúcie. Británia od začiatku dala najavo svoju vôľu zostať mimo zóny eura a je to právne zakotvené v Zmluvách,” konštatoval Schulz.

V sociálnej oblasti a pri slobode voľného pohybu sa debaty podľa Schulza sústreďujú na otázku sociálnych dávok. Pripustil, že ak sloboda pohybu vytvára praktické problémy pre nejakú krajinu, treba to riešiť, ale riešenie nemôže byť za cenu diskriminácie občanov EÚ.

Malo by to byť na samotných členských štátoch, aby cez vnútroštátne právne predpisy rozhodli, ako prispôsobia svoje systémy sociálneho zabezpečenia.

Návrh na vytvorenie mechanizmu “záchrannej brzdy”, ktorá má presvedčiť Britov, aby v referende hlasovali za zotrvanie v únii, by však podľa Schulza znamenal, že dvaja pracovníci, obaja občania EÚ, ktorí platia rovnaké dane a robia rovnakú prácu, by po určitý čas dostávali sociálne benefity v rôznej výške.

“Dovoľte mi to povedať veľmi jasne: Európsky parlament bude bojovať proti diskriminácii medzi občanmi EÚ. Nediskriminácia a rovnaké zaobchádzanie sú základné princípy EÚ,” upozornil Schulz.

Platí, že v prípade dohody, ktorá sa zrodí na summite, budú jej znenie musieť odsúhlasiť aj poslanci europarlamentu, pričom, ako zdôraznil Schulz, europoslanci nemusia byť ústretoví voči riešeniam, ktoré spochybňujú slobodu pohybu.

Predseda EP nešetril britské požiadavky na EÚ ani vo štvrtom bode – pri posilnenej úlohe národných parlamentov voči legislatívnym návrhom Bruselu. Pripomenul, že správnou cestou je spolupráca medzi národnými parlamentmi a europarlamentom. Vyjadril prekvapenie, že vlády členských krajín únie sú ochotné pristúpiť na návrh Donalda Tuska v podobe “červenej karty”, ktorý znamená priame zasahovanie ich národných parlamentov aj do rozhodovania Rady EÚ, ktorá v rámci inštitúcií EÚ plní úlohu spoluzákonodarcu.