Schneider o “hybridných” ľuďoch na ministerstve vnútra: Ako vakcína, zložená z tých najhorších mikróbov, slúžia mimoriadne dobre

Bratislava 27. júla 2017 (HSP/Foto:Kombosnímka:HSP)

Kto sa aktivisticky a bez toho, aby ho niekto žiadal stará o “nezávadnosť” informačných zdrojov, z ktorých obyvateľstvo čerpá? Demokrati, alebo totalitári?

Kto sa snaží pomocou ministerstva vnútra zastrašiť tých, ktorí nezobú systému z ruky? Demokrati, alebo zväzácka úderka?

Kto neustále vypracúva nejaké bonzácké zoznamy a žaluje na druhých, že si nemyslia to, čo by sa vraj myslieť malo? Demokrati, alebo Stalinovi pohrobkovia?

Pýta sa vo svojom článku  analytik, bezpečnostný expert a bývalý spravodajca českej kontrarozviedky Jan Schneider, ktorého znechutil článok na aktualne.cz s názvom “Myšlienky odporujúce záujmom štátu šíri až sto vplyvných ľudí, tvrdí vnútro,” v ktorom sa píše že rezort sleduje  štyri desiatky českých dezinformačných serverov a nechýbajú medzi nimi samozrejme ani ParlamentníListy.cz (tie sú aj na slovenskom zozname konšpirátorov).

Pozorné čítanie iste spustí reťaz asociácií, ktoré nejeden pamätník môže zhrnúť konštatovaním, že stále medzi nami žije duch normalizácie režimu, ktorý je pritom v súčasnej českej legislatíve označený ako zločinný! Hovorí Schneider a pokračuje:

Na spomínaných weboch sa údajne objavuje aj proruská propaganda. Žiadna iná propaganda sa na žiadnych iných weboch nevyskytuje? Zrejme teda Rusi ako jediní na svete využívajú dezinformácie, aby citujem: „zmiatli protivníka, oslabili jeho autoritu štátu a vytvárali nedôveru občanov v inštitúcie a volených zástupcov”. (Ak teda nedôverujete inštitúciám a politikom, tak to nie je z dôvodu ich skutkov, ale z dôvodu ruskej propagandy! Pozn.red.)

Otázky, ktoré sa vynárajú  napíšem v ľudovom znení: Naozaj si to tí hybridní ľudia na ministerstve vnútra myslia? Ak áno, sú blbí alebo ich niekto naviedol? Inými slovami, mysleli by si to aj zadarmo, keby za to neboli platení, alebo si to myslia preto, že sú za to platení?

V niečom sú však  predsa len prospešní. Pôsobia totiž ako vakcína. Po aplikácii ktorej (prvom čítaní) môže nasledovať horúčka, nevoľnosť,  hnačka, vracanie. V druhej fáze si ale ľud v reakcii na prvotný šok buduje svoju vlastnú imunitu, voči  bezduchým frázam týchto agitátorov systému. Taká imunita je dôkladná, poctivá a vydrží desaťročia!

Keď sa totiž snaží niekto ilustrovať, čo bolo zlé na minulom režime, tak to boli práve aktivity, ktoré predvádzajú novodobí angažovaní a aktivistickí pseudohistorici a pseudobádatelia. Oveľa lepšie to ozrejmí, konkrétny príklad. Akýsi “sociológ médií” Václav Štetka na konto Parlamentných listov uvádza, že “dlhodobo a cieľavedome zaplavujú verejný priestor  informáciami, ktoré majú manipulatívny charakter a ktorých tvorba sa prieči základným štandardom novinárskej profesie, ako je potrebné overovanie faktov”. Príznačné je, že sám Štetka zaplavuje verejný priestor týmto manipulatívnym “varovaním” bez toho, aby si overil fakty, čo sa prieči základným štandardom novinárskej profesie. Štetka pritom používa normalizačný slovník, ktorý už sám o sebe vzbudzuje v ľuďoch odpor.

V Štětkovi evidentne absentuje cit pre demokraciu, ktorá sa nesie vo voltairovskom duchu, takže Štetka by mal skôr proklamovať, že má síce na Parlamentné listy kritický názor, ale urobí všetko pre to, aby mohli vychádzať, pretože ak sa nedopustia trestnoprávneho konania, je aj ich existencia jednou zo záruk demokracie, akokoľvek sa mu ich obsah nepáči. Nám sa zase nepáčia Štětkove maniere, ale pripúšťame, že akákoľvek snaha zasahovať do slobody médií by bola vykročením veľmi zlým smerom.

Ďalší výrok hovorcu ministerstva vnútra Korbela však už je za hranicami demokratického prostredia. Podľa webu aktualne.cz sa vyjadril tak, že v Česku je 50 až 100 vplyvných ľudí, ktorí šíria dezinformácie, a doplnil to citátom: “Medzi nich počítame aktívnych autorov alternatívnych médií a skupinu pseudoexpertov či autorít, ktoré sa snažia do mediálneho priestoru presadzovať naratívy, ktoré sú v rozpore s českými bezpečnostnými záujmami definovanými Bezpečnostnou stratégiou ČR”

Je skutočne alarmujúce, keď si nejaký subalterný úradník dovolí známkovať postoje slobodných občanov tejto republiky termínmi z trestnoprávnej oblasti! Je snáď nechválne známy prokurátor Urválek jeho vzorom?

Na druhej strane, to jeho rozprávanie síce znie nabubrelo, ale je to len búrka v pohári vody, pretože Bezpečnostná stratégia ČR, ktorou sú definované bezpečnostné záujmy ČR, nie je zákon, je to len dokument vzniknutý činnosťou ďalších druhotriednych úradníkov a schválený prelietavými politikmi, ktorý môže byť škrtom pera zmenený.

Túto situáciu je vhodné porovnať s vyhodnotením onej doby “normalizácie”,  “Komunistické režimy prehrávali bitku, do ktorej nerozvážne samy vstúpili. Týkala sa udržiavania kontroly nad zdrojmi informácií, ktorú Stalinovi pohrobkovia pokladali za súčasť svojho monopolu moci. Komunisti však stratili informačný monopol už dlho predtým, než začala ich moc ochabovať. Bezduché opakovanie agitačných fráz bez akéhokoľvek nového nápadu predznamenalo počiatok zlyhania informačnej politiky východoeurópskych byrokracií.

Čo to dáva dokopy za obrázok? Aké dobré otázky sa neodbytne a konzekventne vynárajú?

Kto sa aktivisticky a bez toho, aby ho niekto žiadal  stará o “nezávadnosť” informačných zdrojov, z ktorých obyvateľstvo čerpá? Demokrati, alebo totalitariáni?

Kto sa snaží pomocou ministerstva vnútra zastrašiť tých, ktorí nezobú systému z ruky? Demokrati, alebo zväzácka úderka?

Kto neustále vypracúva nejaké bonzácké zoznamy a žaluje na druhých, že si nemyslia to, čo by sa vraj myslieť malo? Demokrati, alebo Stalinovi pohrobkovia?

A konkrétny príklad – kto strašne narieka nad tým, že televízia Prima odvysielala štyri večery rozhovorov Olivera Stonea s Vladimírom Putinom, bez toho, aby diváci dostali vopred ideologickú predprípravu, aby im takto nepredžutá strava ideologicky neuškodila? Demokrati, alebo aparátčici? Treba poznamenať, že zážitok zo sledovania týchto rozhovorov bol umocnený práve prskaním novodobých politrukov a kádrovačov, ktorí oživili spomienku na dávnu slasť zo zakázaného ovocia!

Činnosť ministerstva vnútra pripomína postupy, o ktorých sme si mysleli, že sú už pasé. Ale choroby sa občas vracajú, obzvlášť, keď imunita ochabuje. Preto musíme priznať, že ako vakcína, zložená z tých najhorších mikróbov, slúži ministerstvo vnútra mimoriadne dobre!