Kyjev 1. októbra 2016 (HSP/Foto:TASR/AP-Liusjenas Kulbis)
V Kyjeve zorganizovali protestnú akciu vedľa budovy Verchovnej rady s požiadavkou predčasne zbaviť poslaneckého mandátu Nadeždu Savčenkovú. Ide o nositeľku vyznamenania „hrdina Ukrajiny“, ukrajinskú vojačku, ktorá bola v Rusku odsúdená za vraždy, potom omilostená a vymenená za dvoch ruských vojakov.
Mítingujúci držali v rukách plagáty adresované Nadežde Savčenkovej s nadpismi: „Von Naďu z Rady“, „Kde je spravodlivosť? Kde sú naši hrdinovia?“ Podľa mienky zhromaždených Nadežda Savčenková získala mandát poslanca ukrajinského parlamentu s pomocou reklamy, ktorej sa jej dostalo vďaka obrazu obete, keď sedela vo vyšetrovacej väzbe v Rusku.
Kyjevčanka Natália sa pred budovou Verchovnej rady takto rozohnila: „Azda Ukrajina nemá hrdinov? V ATO je každý druhý hrdina, no my o nich nevieme. My poznáme Savčenkovú, ktorá si posedela a celému svetu ukázala vlajku. Obliecť si vyšívanku, posedieť si, porozprávať, že hladujem, umieram. Ja toto nepovažujem za veľké hrdinstvo.“
Prirodzene, že mítingujúci, ktorí si neprajú, aby bola Savčenková poslankyňou, si už vonkoncom neželajú, aby sa pokúšala rozvíjať svoje chúťky na kreslo prezidenta Ukrajiny. Podľa ich mienky Savčenková príliš často demonštruje nedostatok kultúry a intelektu, čo je nedopustiteľné pre národného lídra. V celej kauze svoju úlohu isto zohrala aj skutočnosť, že na prekvapenie mnohých Savčenková po svojom prepustení z väzenia a po návrate na Ukrajinu prišla s viacerými návrhmi neprijateľnými pre „kyjevských supov“, ktorí si želajú vidieť na Ukrajine viac krvi a viac truhiel. Následne ju tie isté ukrajinské médiá, ktoré ju včera glorifikovali, začali mediálne lynčovať, alebo ju svojím mlčaním a neinformovaním o nej mediálne pochovávať.
Svoj názor na Savčenkovú majú aj na Donbase. Isté je, že do kresla poslankyne Doneckej ľudovej republiky, ani do kresla prezidenta DĽR si Savčenková nikdy nesadne. Po návrate Savčenkovej na Ukrajinu ju vojenská spravodajkyňa média Anna-News a blogerka Marina Charkovová charakterizovala takto: „Vrahyňa a sadistka, na rukách ktorej nie je len krv dvoch ruských žurnalistov, ale aj civilných obyvateľov Doneckej ľudovej republiky, mučenie príslušníkov doneckého odboja a im sympatizujúcich, presvedčená nacistka a rusofóbka.“ Sú niektoré neskoršie Savčenkovej výroky po návrate na Ukrajinu dôsledkom toho, že ruské väzenie aspoň trochu zmenilo jej zmýšľanie, alebo ide z jej strany iba o chladnú politickú vypočítavosť, pochopenie toho, že väčšina občanov Ukrajiny už má vojny aj konfliktu s Donbasom po krk?
Vladimír Mohorita