Samovražda Európy

USA/Európa 3. mája 2017 (HSP/Foto:Pixabay)

Portál The American Conservative sa venuje novej knihe Divná smrť Európy britského novinára a intelektuála Douglasa Murraya. Murray, ktorý je okrem iného stúpencom konzervativizmu a, paradoxne, ateistom otvorene sa hlásajúcim k homosexualite, tvrdí, že Európa je na ceste k civilizačnej samovražde

Portál ďalej cituje priamo z knihy:

Európa pácha samovraždu. Alebo aspoň jej vodcovia sa rozhodli spáchať samovraždu. Či sa Európania rozhodnú ísť týmto smerom, je, prirodzene, ďalšou kapitolou.

Keď hovorím, že Európa pácha samovraždu, nemám na mysli neznesiteľné bremeno regulácií Európskej komisie alebo neuspokojenie požiadaviek určitej komunity v súlade s Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv. Mám na mysli fakt, že civilizácia, ktorú poznáme ako Európu, pácha samovraždu a že ani Británia, ani žiadna iná západoeurópska krajina, sa tomuto osudu nevyhne, pretože všetci zdieľame rovnaké príznaky a neduhy. 

Výsledkom bude, že do konca života vačšiny obyvateľstva momentálne žijúceho v Európe, Európa už nebude Európou a európske národy stratia jediné miesto na svete, ktoré nazývajú svojim domovom. 

Európa dnes prejavuje slabú vôľu reprodukovať sa, bojovať za seba alebo dokonca argumentovať. Európska „elita“ je pravdepodobne presvedčená, že nezáleží na tom, či Európania a ich kultúra prežije alebo nie. 

Murray vidí viacero dôvodov tohto procesu, ale za dve najdôležitejšie príčiny, ktoré prebiehajú simultánne, považuje to, že svet sa rozhodol emigrovať do Európy, a že Európania stratili vieru v seba a v svoju civilizáciu. Portál opäť cituje priamo z knihy:

Zatiaľ, čo je všeobecne známe, že jednotlivec môže absorbovať určitú kultúru bez ohľadu na farbu pleti (pri správnej miere entuziazmu z oboch strán), my, Európania, sme si veľmi dobre vedomí nereálnosti stať sa kýmkoľvek. Napríklad, nemôžeme sa stať Indmi alebo Číňanmi, kedykoľvek sa nám to zapáči. Napriek tomu sa od nás očakáva prijatie názoru, že ktokoľvek môže prísť do Európy a stať sa Európanom.

Ale ak bytie “Európanom” nie je otázka rasy, potom je ešte naliehavejšie hovoriť o “hodnotách”. A práve toto robí otázku „európskych hodnôt” takou pálčivou. Napriek tomu aj pri tejto diskusii ostávame úplne zmätení.

Napríklad, sme kresťania? Od roku 2000 bola táto otázka ústredným bodom rozpravy týkajúcej sa znenia novej ústavy EÚ a absencie akejkoľvek zmienky o európskom kresťanskom dedičstve. Táto debata nielen rozdelila Európu geograficky a politicky, ale aj upozornila na očividné túžby a ašpirácie.

Pretože náboženstvo ustúpilo nielen v Západnej Európe, dôsledkom čoho vznikla túžba poukázať, že v 21. storočí mala Európa samostatnú štruktúru práv, zákonov a inštitúcií existujúcich aj bez kresťanského základu, ktorý im vdýchol život.

Náboženstvo tak bolo postupne nahradené nafúknutým jazykom „ľudských práv“ (rovnako pojmom kresťanského pôvodu). Nechali sme nedoriešenú otázku, či naše nadobudnuté práva závisia od presvedčenia, že európsky kontinent prestal fungovať alebo či tieto práva existovali samostatne. A kým táto dôležitá otázka zostala nedoriešená, od más nového obyvateľstva sa očakávala „integrácia“.

The American Conservative ďalej cituje:

Dokonca aj dnes európski lídri hovoria o veľkej snahe začleniť milióny nových migrantov. Aj toto úsilie však zlyhá. Ak sa Európa stane domovom celého sveta, bude musieť redefinovať samu seba v mene celého sveta. A to znamená, že v období, kým sa tieto túžby zrútia, naše hodnoty zostanú také vágne a bezobsažné, že sa stanú bezvýznamne plytké.

Kým v minulosti mohla byť európska identita spájaná s veľmi špecifickým vlastnosťami, nehovoriac o filozofických a historických základoch (právny štát, morálka odvodená z histórie a filozofie kontinentu), dnes sa morálka a viera Európy točí okolo „rešpektu“, „tolerancie“ a (najviac sebadeštruktívnej) „rozmanitosti“.

Takéto plytké definície nás môžu previesť niekoľkými ďalšími rokmi, ale nemajú šancu vybudovať hlbšiu lojálnosť v spoločnosti, ktorá chce prežiť v dlhodobom horizonte.

Toto je jedna z príčin, prečo naša európska kultúra, ktorá existovala celé storočia a zdieľala so svetom svoje najväčšie ľudské úspechy, pravdepodobne neprežije.

Portál spomína vydavateľstvá vo Francúzsku, Českej republike a na Slovensku, ktoré na budúci rok prichádzajú s prekladom knihy The Benedict Option: The Strategy of Christian and Post-Christian Nation“. Ide o tématiku na štýl pádu Rímskej ríše s jedným rozdielom – keď v roku 476 padla Rímska ríša, cirkev bola silná, aj keď ešte nie veľmi rozšírená v Západnej Európe. Dnes Európa kresťanstvo už prežíla a do značnej miery ho zdecimovala. Prijatím záplavy utečencov z islamských krajín si Európania vytvárajú budúcnosť, v ktorej kresťanstvo bude mať problém existovať. Kresťanské krajiny, ktoré boli v minulosti dobité islamom sú toho len dôkazom…

Murrayov názor je, že európskym „elitám“ (a vyzerá to tak, že aj masám), je to jedno. Poslanie kresťanstva na smetisko dejín považujú dokonca za niečo cnostné. Neuvedomujú si, však že tým podrezávajú krk vlastným národom, aj keď by možno radi zachovali liberálne demokracie. Kráčať vpred s istotou a rozhodnosťou a zároveň jesť riedku kašu „rozmanitosti a diverzity,“ sa však nedá.

Ak chcú kresťania v Európe prežiť túto dobu temna, budú musieť začať žiť spôsobom, ktorý im dá lepšiu šancu na prežitie. To je nad slnko jasnejšie. Čo však mnohí Američania stále nechápu je, že sa vydali na rovnakú cestu sebadeštrukcie, aj keď sú stále trochu pozadu a majú viac času na prípravu.

Kniha Divná smrť Európy (v origináli The Strange Death of Europe) vychádza tento týždeň vo Veľkej Británii.