Ruský rezort diplomacie: “Oficiálnemu Tbilisi nestačilo osem rokov na pochopenie skutočnej príčiny rozpadu krajiny, na čele ktorej bol vtedy súčasný odeský gubernátor”

Moskva 21. augusta 2016 (HSP/Foto:Facebook)

Pri príležitosti nedávneho „neokrúhleho“ výročia gruzínskych udalostí v r. 2008 viacerí politici, analytici a médiá zverejnili množstvo komentárov, ktoré sú často neboli takpovediac príliš objektívne

Ruské ministerstvo zahraničia reagovalo na komentáre hlavne gruzínskych a ukrajinských politikov a médií, ktoré, podľa Moskvy, sú plné falošných informácií a klamstiev. „Nedávne vyhlásenie MZV Gruzínska pri príležitosti konfliktu na Kaukaze v roku 2008 pôsobí mimoriadne deprimujúce. To je názorný prípad, pre ktorý platí známy aforizmus: „História nás naučí len to, že nás ničomu nenaučí“.

Oficiálnemu Tbilisi nestačilo osem rokov na pochopenie skutočnej príčiny teritoriálneho rozpadu krajiny na čele ktorej bol v tej dobe súčasný odeský gubernátor. Medzitým by už bolo na čase si uvedomiť, že sú politické rozhodnutia, ktoré majú nezvratné následky, a zločinecké ostreľovanie spiaceho Cchinvali z raketometov „Grad“ v noci na 8. augusta 2008 – je klasickým príkladom podobného rozhodnutia.

Dnešná realita je taká, že na časti bývalého územia Gruzínska existujú dva nezávislé štáty – Republika Abcházsko a Republika Južné Osetsko. Samostatne a nezávisle uplatňujú vlastnú vnútornú a zahraničnú politiku, podobne ako iné suverénne štáty sa starajú o svoju bezpečnosť (vrátane upevňovania hraníc a usporiadania hraničného režimu). Slobodne sa rozhodli v prospech úzkeho zväzku a všestranného zbližovania s priateľským Ruskom, čím získali spoľahlivú podporu a ochranu.

Gruzínska oficiálna byrokracia však ignoruje realitu. Donekonečna pokračuje replikovanie propagandistických klišé o „agresii“, „etnických čistkách“, „borderizácii“, „anexii“, „okupácii“.  Nemá zmysel opakovane rozoberať právnu a skutkovú nepodloženosť všetkých týchto výmyslov.

Dávno sme si už zvykli, že gruzínski politici nevnímajú racionálne argumenty. Pre nich je tiež charakteristická ľahostajnosť k faktu, že „okupačná rétorika“ uráža predovšetkým Abcházcov a Južných Osetinov, o „zmierenie“ s ktorými sa Tbilisi  zdanlivo snaží. Opovrhovanie pocitmi a názormi „netitulovaných“ národov bolo a zostáva základným kameňom politiky Tbilisi napriek všetkým snahám dokázať opak.

Žiadosť sa neobišla bez tradičného odkazu na mýtický „Dohovor o prímerí z 12. augusta 2008“. Je potrebné opakovane zdôrazniť, že takýto dokument neexistuje. V skutočnosti sa jedná o „zásady urovnania konfliktov“ zo šiestich bodov, ktoré boli navrhnuté prezidentmi Ruska a Francúzska a predostreté  na nezávislý podpis gruzínskej, južno-osetínskej a abcházskej stranám.

Je nemožné bez irónie vnímať samochválu o akomsi výnimočnom príspevku Gruzínska k zníženie napätia a politickému riešeniu situácie v regióne. V skutočnosti však gruzínska strana sústavne sabotovala v rámci Ženevských diskusií  prácu na dokumentoch o nepoužívaní sily, zablokovala posúdenie problému utečencov presadením spolitizovaných rezolúcií vo Valnom zhromaždení OSN, neustále sa uchyľuje k informačným provokáciám a konfrontačnej rétorike. Jedným z príkladov takejto rétoriky je samo o sebe vyhlásenie Ministerstva zahraničných vecí Gruzínska a nedávne vyhlásenia gruzínskych vládnych predstaviteľov, vrátane prezidenta G. Margvelašvili.

Osobitnú pozornosť upútavajú zámerne demonštratívne prejavy „solidarity“ s Gruzínskom obsiahnuté vo vyhláseniach, ktorými sa zvýraznili MZV Ukrajiny a prezident P.Porošenko. Nie je to náhoda – Kyjev a Tbilisi akoby si navzájom pomáhali úspešnejšie „zohrať“ úlohu „obete ruskej agresie“. Namiesto toho by mali prehodnotiť vlastnú dosť nevzhľadnú politiku,“ uvádza sa v komentári ruského ministerstva zahraničia.