Rusko: Postoj štátu a cirkvi k Leninovým sochám

Moskva 29. marca 2017 (HSP/Foto:TASR/AP-Darko Bandic)

Ako v Kremli tak aj v Moskovskom patriarcháte zostáva postoj k vlastnej histórii nejasný

Zatiaľ čo prezident Vladimír Putin dáva znova ožívať starým symbolom od dvoj-orla po cisársku uniformu, leží mimo kremeľských múrov naďalej mumifikovaná mŕtvola revolucionára Vladimíra Iľjiča Lenina vo svojom mauzóleu. Ruská pravoslávna cirkev v zahraničí (ROCOR), ktorá sa v r. 1927 oddelila od Moskovského patriarchátu a až v r. 2007 znovu nastolila kánonické spojenie, žiada odstránenie múmie z mauzólea na Červenom námestí, zničenie Leninových pamätníkov v Rusku a premenovanie miest, ulíc a námestí dodnes pomenovaných po komunistických zločincoch.

Ruskí pravoslávni biskupi v diaspore v pastierskom liste preto, vedomí si histórie, napomínajú, že odstránenie Lenina – „najväčšieho prenasledovateľa kresťanov 20. storočia z Červeného námestia by bolo znamením zmierenia sa ruského ľudu s Kristom“. No Moskovský patriarchát to brzdí.

V interview pre „Interfax“ podpredseda synodálneho oddelenia pre vzťahy cirkvi so spoločnosťou a médiami, Alexander Ščipkov povedal, že je rovnako ako vedenie cirkvi iného názoru ako ROCOR. Návrh pochovať Leninovo telo je v tejto dobe veľmi nevhodný. Ščipkov naliehal na to, aby sa zaviedlo „moratórium vzhľadom na vojnu proti politickým symbolom v Rusku“. „Chápeme, že prítomnosť Lenina na Červenom námestí nemá nič do činenia s kresťanskými tradíciami. Ale my môžeme otázku ich oživenia riešiť iba vtedy, ak sa súčasne zastaví kampaň od-socializovania a od-sovietizovania na post-sovietskom území,“ vyhlásil delegát synody. Susedia Ruska by súčasné „od-socializovanie a od-sovietizovanie mohli využiť na „od-rusifikovanie“, čo nechceme podporovať, ako vyhlásil Ščipkov.

Žiadal preto „dočasné moratórium na každú vojnu proti politickým symbolom v Rusku“. To neznamená, že Moskovský patriarchát tiež neschvaľuje návrat k pôvodným názvom ulíc a miest, ale „iba z historických a nie z politických dôvodov“. „Nemali by sme sa angažovať v politických kampaniach týkajúcich sa politických symbolov.“ To by bola „ničivá záležitosť“.

Z rovnakého dôvodu je nesprávnym okamihom práve 100 rokov po revolúcii požadovať preloženie Leninovho tela. To má jasné „politické motívy“. Podľa názoru Ščipkova je potrebné akceptovať, že zodpovedné za bratovražednú občiansku vojnu 1917-21 sú obe strany, veď časť ruského ľudu  jednu zo strán podporovala. „Našou úlohou je prekonať túto schizmu, ľudí znova zjednotiť a tento cieľ nemôžeme dosiahnuť, keď zdôrazňujeme, že iba jedna strana bola v občianskej vojne v práve. Na ukončenie vojny v srdciach a hlavách, nesmieme hľadať víťazov, veď historicky obe strany boj prehrali.“

Aj vedúci oddelenia patriarchátu pre zahraničie, metropolita Hilarion, zdôraznil, že sa neslobodno náhliť odstrániť Leninovo telo zo špeciálne postaveného mauzólea na Červenom námestí, kde leží 93 rokov. Metropolita povedal, že náhle rozhodnutie by mohlo viesť k ďalšiemu rozkolu v ruskej spoločnosti: „Prítomnosť tejto zabalzamovanej múmie pri múre Kremľa je síce úplne scestná, ale myslím si, že riešenie je otázkou času.“

Knieža Vladimír namiesto Lenina

Prezident Vladimír Putin sa téme doteraz vyhýbal. Podľa pozorovateľov zo starosti o rozkol vo verejnej mienke. Na upevnenie svojej štátnej ideológie necháva radšej s obrovskými nákladmi pravidelne pripomínať víťazstvo Sovietskeho zväzu nad nacistickým Nemeckom. Vtedajší úspech sa oslavuje ako triumf zjednoteného národa proti cudzím agresorom a je súčasne symbolom nároku Moskvy na úlohu svetovej veľmoci. Súčasne sa však Putin vidí aj v oveľa staršej tradícii. V novembri odhalil spolu s patriarchom Cyrilom v bezprostrednej blízkosti Kremľa obrovský pamätník prvému kresťanskému vodcovi, veľkokniežaťu Vladimírovi, ktorého možno považovať za zakladateľa ruskej štátnosti pred viac ako tisícročím.

Revolučný rok 1917 bol zvratom, ktorého následky dodnes pôsobia a sú citeľné pre každého Rusa. Dňa 8. marca (podľa vtedy ešte platného juliánskeho kalendára 23. februára) vypukla v hlavnom meste Petrohrade februárová revolúcia. Iba za niekoľko dní zmietla autokratickú cársku vládu. Po prvý raz sa vyhlásili základné práva ako sloboda slova a zhromažďovania, všeobecné právo voliť a zrušili sa staré diskriminácie na základe stavu a náboženstva. Robotníctvo, ktoré svojimi štrajkami odzvonilo monarchii, si vybojovalo sociálne istoty ako osemhodinový pracovný čas a vyššie mzdy.

No štátna kríza sa tým neskončila. Nasledovalo dvojvládie – provizórna vláda sovietov, teda občiansko-liberálnych reformných síl proti robotníkom a vojakom. Keď sa štátna moc stále viac rozpadávala, chopila sa radikálne socialistická strana boľševikov koncom októbra (v novembri) šance uchopenia moci. Leninom vedení boľševici obsadili hlavné mesto, zatkli vládu a položili základy premeny Ruska na komunistickú diktatúru jednej strany, ktorú však dokázali presadiť až po dlhoročnej občianskej vojne v celej krajine.Na rozdiel od pôsobenia kniežaťa Vladimíra sa obe tieto revolúcie 1917 nehodia ako politický nástroj. Putin je pritom sám popálené dieťa: masové demonštrácie po zmanipulovaných voľbách v r. 2011 ním osobne hlboko otriasli a boli dôvodom markantne pritiahnuť represie. Putin sa však súčasne obáva odsúdenia dvojitej revolúcie ako historického omylu, lebo tento bývalý agent tajnej služby KGB (už ako 11-ročný sa bol pýtať na KGB, čo sa má učiť, aby tam mohol pracovať!) – je sám poznačený sovietskym dedičstvom.