Rusi povedali Parlamentnému zhromaždeniu Rady Európy „Do svidania!“

Brusel, Štrasburg, Moskva 2. februára 2015 (HSP/Foto:TASR)

Rusi sa, jemne povedané, nahnevali a povedali Parlamentnému zhromaždeniu Rady Európy „Do svidania!“ Predseda výboru Štátnej dumy Ruska pre medzinárodné záležitosti Alexej Puškov oznámil, že Rusko pozastaví svoju činnosť v tomto orgáne po tom, ako stratilo právo hlasovať

Parlamentné zhromaždenie v stredu hlasovalo o obnovení sankcií proti Rusku pre konflikt vo východnej Ukrajine. Súčasťou týchto sankcií je aj odobratie hlasovacieho práva v PZ RE. Alexej Puškov hneď na to povedal, že ruská delegácia následne opustila parlament Rady Európy a nebude sa do konca roka zúčastňovať na jeho zasadnutiach.

Ruská delegácia v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy avizovala ukončenie účasti na činnosti v tejto organizácii do konca roka 2015. Je za tým nielen rozhodnutie o opätovnom odňatí hlasovacích práv, ale aj o zákaze pôsobenia ruských predstaviteľov vo vedúcich orgánoch PZ RE, ktoré bolo schválené 28. januára na zasadnutí v Štrasburgu.

V Parlamentnom zhromaždení Rady Európy to nebolo také „jednohlasné“: za „likvidačný“ pozmeňujúci návrh na predĺženie sankcií voči ruskej delegácii hlasovalo 148 účastníkov zasadnutia, proti sa vyslovilo 64. Rusi to prijali pokojne, rešpektovali rozhodnutie väčšiny, ale svoju nespokojnosť neskrývali. Považujú toto rozhodnutie za nespravodlivé a neobjektívne.

Jeden z členov ruskej delegácie v PZ RE, poslanec Štátnej dumy Ruska Leonid Sluckij na tlačovej konferencii v Štrasburgu prízvukoval, že zaradenie tohto pozmeňujúceho návrhu do hlasovania odsúhlasil jeden z profilových monitorovacích výborov PZ RE s prevahou iba jediného hlasu – 35, pričom proti hlasovalo 34. „Je taktiež nutné podotknúť, že spravodajcom v tejto otázke je šéf výboru a zástupca Rakúska Stefan Schennach, ktorý označil spomínaný návrh za „deštruktívny“ a poškodzujúcu celú „architektúru“ správy, v ktorej chcel pôvodne navrhnúť schválenie nepatrných sankcií voči ruskej delegácii,“ dodal Sluckij.

Členovia ruskej delegácie prízvukovali, že zastaviť vlnu rusofóbie, ktorá nabrala na sile, Stefan Schennach nedokázal, aj keď navrhoval vyvážené a logické riešenie. Navyše mal aj značný počet priaznivcov. Podčiarkujú aj ten fakt, že jednotné stanovisko ohľadom ukrajinskej krízy v Európskej únii absentuje. V súvislosti s vyhrotením situácie na juhovýchode Ukrajiny zvolala šéfka európskej diplomacie Federica Mogheriniová mimoriadne zasadnutie Rady EÚ na úrovni ministrov zahraničia, ktoré sa konalo 29. januára v Bruseli. Vina za ďalšie kolo eskalácie ukrajinskej vnútroštátnej krízy je, pochopiteľne, pripisovaná Rusku, čo sa odrazilo aj na programe rokovania.

Niektoré média zverejnili návrh nového komuniké Rady. Ministri zahraničia požiadali Európsku komisiu a zahraničnopolitickú službu o vypracovanie návrhov na sprísnenie protiruských sankcií pred summitom EÚ, ktorý by sa mal konať 12. februára. Nové obmedzenia môžu zasiahnuť kapitálový trh, ťažbu ropy a plynu a tiež ovplyvniť ruské štátne dlhopisy. Lídri krajín a predsedovia vlád členských krajín o to požiadali ministrov EÚ vo svojom spoločnom vyhlásení pred zasadnutím Rady.

Nie všetci európski politici podporujú sankčnú vojnu. Rakúsky kancelár Werner Faymann sa nedávno vyslovil proti sprísneniu sankcií, hoci nevylúčil, že k tomu po nadchádzajúcom summite môže dôjsť. Tých, ktorí vystupujú za ukončenie sankčnej vojny s Moskvou, už novinári označili za „sedem statočných“. Okrem Rakúska k nim patrí Maďarsko, Taliansko, Česko, Slovensko a Francúzsko.

Sedmička sa zjavne mení na osmičku. Nová grécka vláda na čele s premiérom, lídrom víťaznej ľavicovej strany Syriza Alexisom Tsiprasom mieni skoncovať so sankčnou vojnou. „Podotýkame, že s tým nesúhlasíme“, grécky premiér to osobne povedal Federice Mogheriniovej.

Predseda Europarlamentu Martin Schulz uviedol, že s „hrôzou“ sledoval, ako sa Grécko „odchyľuje“ od spoločného stanoviska EÚ a prezentuje iný postoj voči Rusku. Počas plánovaného stretnutia s Tsiprasom mu Schulz chcel poukázať na obrovský dlh Grécka a riziká, späté so samostatným konaním, aby zmenil postoj gréckeho premiéra.

Nemecký portál Deutsche Wirtschafts Nachrichten nedávno uviedol, že USA „zintenzívňujú tlak“ na EÚ, keďže sa obávajú rozkolu v otázke ohľadom sprísnenia protiruských sankcií. Pritom demarš Grécka nie je spätý ani tak s Ruskom, ako s politikou zameranou na uťahovanie opaskov, ktorú v Európe najviac obhajuje Nemecko – krajina, ktorá sa stala realizátorom americkej politiky vo viacerých oblastiach.

„Zmena vlády v Aténach znamená porážku pre Merkelovú“, podotkla nemecká spravodajská televízia N-tv v komentári pod názvom Európa viac nehovorí po nemecky. Novinári sa opýtali: zaznie odteraz v Európe silnejšie „americká angličtina“ alebo sa začne zreteľnejšie ozývať reč jednotlivých európskych krajín?

eu