Berlín 14. júna 2016 (HSP/DWN/Foto:TASR/AP-Geert Vanden Wijngaert)
Euroskupina aj napriek masívnemu odporu Nemecka plánuje zaviesť spoločnú ochranu vkladov. Do konca roka by mala byť dosiahnutá dohoda. Nemecký minister financií Schäuble zrejme pracuje na riešení, aby sa zabránilo takzvanému bankovému runu v prípade bankovej krízy
Európska únia aj napriek skepse z Nemecka plánuje zaviesť systém ochrany vkladov EÚ, ako hlási Reuters. Tento piatok by ministri financií eurozóny mali prijať prvú správu o pokroku v oblasti spoločnej bankovej zodpovednosti s novým odborným názvom Edis, hlásil Handelsblatt. Šéf Euroskupiny Dijsselbloem tvrdí, že ministri financií členských štátov sa dohodnú do konca roka. Spolkový minister financií Wolfgang Schäuble odmieta projekt ako celok.
Finanční odborníci sa domnievajú, že spoločná ochrana vkladov v Európe je v zásade správna. To by umožnilo zaistiť vyššiu stabilitu celého systému a vyhnúť sa bankovým runom, ktoré sa prejavili na kvalite národnej bezpečnosti v Grécku v priebehu minulého roka.
Avšak prípad Grécka takisto ukazuje, že je ešte veľa práce pri nastavovaní podmienok systému, tvrdí Hans-Joachim Dübel z finančného poradenstva Finpolconsult. Štát sám nazhromaždil 25 miliárd eur financovaných z eurozóny za účelom rekapitalizácie a efektívneho poistenia vkladov v štyroch hlavných bankách. Čo sa týka peňazí, je pravdepodobné, že dôjde k strate pre európskych daňových poplatníkov, bez ohľadu na to, ako dlho sa Grécko bude s dlhom pasovať.
To podľa Dübela závisí od dvoch faktorov: už v roku 2010 mali v gréckom prípade zahraniční investori chrániť grécke banky, ktoré nesú najväčší diel zodpovednosti za vznik bubliny gréckeho štátneho dlhu, prostredníctvom akvizície financovania gréckych bánk, ktoré ECB umožňuje bez strát.
Po druhé, čím väčší bude problém bail-outov ECB zahraničných investorov, tým väčšia bude potreba implementovať nový systém s vyšším zabezpečením príslušných rizík, teda vyššou kvalitou aktív. Ale to je diametrálne v rozpore s realitou, keďže periférne krajiny trpeli následkami minulých úverových bublín: tu je potrebné chrániť štáty, domácnosti a podniky spoločnou poistkou, namiesto nízkych úrokových sadzieb. Okrem toho, Nemecko nie je ochotné tolerovať silnejšiu inflačnú politiku z historických dôvodov.
So základným problémom spontánnej intervencie ECB v bankovom sektore, teda s jej nepriaznivými účinkami na vklady, sa podľa Dübela stále nepodarilo vysporiadať. Zástancovia fiškálnej politiky, na čele s nemeckým ministrom financií Schäuble, bojkotujú drastické oddlžovanie. V tejto situácii má európsky systém ochrany vkladov, ktorý bude spoločne znášať bankové riziká, malú šancu.
Dve hlavné nemecké banky zdanlivo nemajú žiadny záujem v európskej ochrane vkladov. Deutsche bank už teraz musí spĺňať pomerne prísne kapitálové požiadavky. Nemecké banky tiež nie sú príliš internacionalizované, takže nemajú žiadny naliehavý záujem v európskej bezpečnosti. Iná situácia je s rakúskymi, francúzskymi alebo talianskymi bankami.
Európska komisia v novembri oznámila postupné zriadenie fondu, ktorý by garantoval vklady naprieč Európou až do výšky 100.000 eur. Avšak aliancia nemeckých ekonómov a bankárov viedla kampaň proti európskej ochrane vkladov. Iniciátori sa obávajú straty dôvery zo strany sporiteľov – pretože ich vklady by v naliehavých prípadoch mohli byť použité na zabezpečenie zahraničných bánk. V reakcii na to sa s EÚ dohodli, aby prehodnotila svoje plány. Verejnosť teda nadobudla zjavne mylný dojem, že problém bol zmetený zo stola.
Podľa návrhu bude o budúcnosti systému rozhodovať väčšina, a teda môže byť zriadený aj proti vôli Nemecka. Dijsselbloem však nedávno naznačil, že väčšina hlasov nepostačí. Naopak, finančné prostriedky by mohli byť lepšie regulované “v rámci dobre vyvinutej medzinárodnej dohody”. To je možné len so súhlasom všetkých zúčastnených štátov.
11.6°C
Piatok 
Pondelok 
12.2°C
Piatok 
.jpg)
.jpg)
