Rozhovor: Rok prezidenta SR Andreja Kisku optikou jeho predchodcu Ivana Gašparoviča

Bratislava 15. júla 2015 (HSP/Slovenské národné noviny/Foto:TASR-Štefan Puškáš)

Ivan Gašparovič bol dve volebné obdobia prezidentom Slovenskej republiky. Napriek tomu, že počas desiatich rokov jeho funkčného obdobia sa na politickej scéne vystriedali vlády s rozdielnym programovým aj ideovým zameraním, nevznikali pnutia, ktoré by ohrozovali stabilitu štátu. Jeho ústredným mottom bolo: Myslím národne, cítim sociálne. Bol spolutvorcom slovenskej ústavy a do povedomia občanov Slovenska sa zapísal ako politik rešpektujúci demokratické princípy ústavnosti. Vždy a všade presadzoval slovenské národné a štátne záujmy, obhajoval  slobodu a nezávislosť Slovenskej republiky. Ctil si kultúru a národné tradície. S Ivanom Gašparovičom hovoríme o jeho nástupcovi Andrejovi Kiskovi, ktorý 15. júna zavŕšil rok vo funkcii prezidenta.

Andrej Kiska v predvolebnej kampani tvrdil, že je prvým nezávislým kandidátom, že chce vrátiť prezidentskému úradu autoritu, nezávislosť a stáť na strane ľudí. Ako podľa vás plní svoje sľuby?

Najskôr by musel pán prezident Kiska povedať, čo znamená nezávislosť z filozofického, ale aj  praktického hľadiska. A možno by sme sa zhodli na tom, že nejaká totálna nezávislosť nejestvuje. Každý človek má svoju predstavu o svojej vlastnej politike a tá určite  patrí do oblasti niektorej filozofie. Či je to sociálna, ekonomická, liberálna, alebo vôbec občianska. Čiže musí mať svoj názor a ten musí niekam patriť. Pokiaľ ide o kandidátov na prezidentov, neviem, či história pozná nejakého človeka, ktorý by bol do takejto funkcie zvolený, ak by nemal určitú predstavu o tom, čo chce robiť, ktorý zo  smerov chce zastupovať a dávať  mu prednosť. Keď som išiel do volieb,  povedal som, že chcem robiť všetko pozitívne pre občanov, pokiaľ ide najmä o  sociálne a národné otázky. Dal som to jednoznačne najavo. A  tiež som kandidoval  ako nezávislý od politických strán. Ale aj to je relatívne. Pretože v súčasnosti, ak by niekto chcel byť zvolený do  funkcie prezidenta a nemal by podporu niektorej z politických strán, myslím si,  že by asi ťažko uspel. Takže aj z tohto pohľadu, ak povedal prezident Kiska, že je nezávislým kandidátom, tak svoju nezávislosť nakoniec prezentoval tým,  kto ho vo voľbách podporoval, akých poradcov v súčasnosti má, s ktorými politickými stranami viac komunikuje. Takže taká nezávislosť, o akej hovoril  kandidát na prezidenta Kiska, myslím si, že neexistuje.  Ak ide o to, že chce zvýšiť prestíž kancelárie, tak počas osobného stretnutia s ním som povedal, že si neviem predstaviť ako. Keď  začiatkom  decembra 2013, teda  ešte pred prezidentskými voľbami, mimovládna organizácia Inštitút pre verejné otázky (IVO) vyhodnocovala dôveryhodnosť inštitúcií z prieskumov verejnej mienky, kancelária prezidenta bola vyhodnotená ako najdôveryhodnejšia spolu s armádou. Keďže som bol  hlavným veliteľom ozbrojených síl, mal som podiel aj na vnímaní  armády.

Myslíte si, že A. Kiska si bol vedomý toho, že porušuje zákon dĺžkou kampane a vynaloženými prostriedkami?

Ak mám pravdu povedať, neviem, koľko finančných prostriedkov vynaložil na kampaň, nikdy ma to nezaujímalo.

Vyše milión eur, sám to povedal.

Samozrejme, že každý zodpovedný politik sa musí  riadiť právnou normou, ktorá mu jednoznačne určuje, čo môže a čo nemôže. Ale ja som nesledoval, či v niečom porušil zákon o kampani.

On sám sa pochválil, že kampaň robil dva roky a minul na ňu 1 095 482 eur. Sám sa k tomu priznal. No vyznelo  to tak, akoby sa tým chválil, a pritom išlo o porušenie zákona.

Ja som si to takto neuvedomil, ale ak je to tak, tak máte pravdu.

Občan Marián Ostatník podal na prezidenta podnet na trestné stíhanie aj pre tieto skutky. Čo si o tom myslíte?

Každý občan SR, ak je presvedčený a má argumenty, ktoré svedčia, že niekto spáchal trestný čin, tak je  jeho povinnosťou ohlásiť to orgánom činným v trestnom konaní. Či aj v tomto prípade je to tak, to si nedovolím povedať, pretože nepoznám súvislosti.

Ktoré rozhodnutia prezidenta Kisku považujete za nešťastné a prečo?

Nedovolím si kritizovať prezidenta, ale musím povedať, že hneď jeho prvé rozhodnutie ma veľmi sklamalo. Ešte v čase, keď som bol prezidentom republiky, zvolila  NR SR  kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR. Na miesta, ktoré sa v tom čase uvoľnili. Vo verejnosti, najmä na nátlak niektorých politických strán, ale aj samého kandidáta na prezidenta Kisku, sa vytváral názor, že nesmiem vymenovať týchto kandidátov, že to je už vec nového prezidenta. To však nebola pravda, čo bolo potvrdené aj stanoviskom Benátskej komisie, podľa ktorého úradujúci  prezident má ústavné právo vymenovať sudcov ústavného súdu.  Problém v tom čase spočíval v tom,  že ak by som ich bol vymenoval a boli by u mňa zložili sľub, zväčšil by sa počet sudcov Ústavného súdu SR daný ústavou. Ja som teda mohol sudcov vymenovať,  ale s tým, že sľub zložia až u budúceho prezidenta, čo je podmienkou ujať sa funkcie ústavného sudcu. No a z toho bol veľký krik. Ja som zaviedol prax skladania sľubu sudcov Ústavného sudu SR pri ich vymenovaní. Pochopiteľne, že som si uvedomoval, čo by takýto postup znamenal na konci môjho funkčného obdobia, a preto som sa rozhodol sudcov nevymenovať, no nepovažoval som za nevyhnutné o tom hovoriť. Proti tomu, aby som ja vymenoval týchto sudcov, sa ohradzoval najmä  Ján Mazák, poradca prezidenta Kisku. A zabudol na to, že práve on bol prezidentom Schusterom  vymenovaný v  decembri a sľub skladal až neskôr. Teda sám bol v takejto situácii, keď bol najskôr vymenovaný, a potom skladal sľub. Takže bol som prekvapený, že pán prezident potom, keďže som ich ja nevymenoval, on vymenoval iba jednu sudkyňu zo šiestich kandidátov a mal vymenovať troch.

A je to chyba?

Je to jednoznačné porušenie ústavných článkov a  za pravdu mi dáva i súčasné vyjadrenie senátu ÚS. Prezident má vymenovať pôvodných kandidátov na  sudcov Ústavného súdu SR, ktorých mu navrhla  NR SR na základe splnených podmienok.

Ozaj, kauza generálneho prokurátora. Boli to veľké tlaky na vás?

Nevymenovanie Čentéša za generálneho prokurátora sa nedá porovnávať s nevymenovaním sudcov Ústavného súdu SR.  Pretože pri sudcoch  má NR SR ústavou stanovené kritériá, ktoré musí kandidát na sudcu ÚS splniť.  Napriek tomu, že  NR SR volí kandidátov na sudcov ÚS podľa jasných kritérií, prezidentovi poskytuje  dvojnásobný počet kandidátov, aby z nich vybral. A tých, ktorých vyberie, musí vymenovať za sudcov Ústavného súdu SR.  Pri vymenovaní generálneho prokurátora prezident skúma, či zvolený kandidát NR SR spĺňa podmienky na to, aby riadil takúto inštitúciu. No a v  prípade Čentéša som jednoznačne poukázal na dôvody, prečo tento kandidát nemôže byť generálny prokurátor. Pri voľbe generálneho prokurátora skutočne išlo o korupciu medzi poslancami,  hovorilo sa,  koľko musí dostať poslanec za hlas, ak zahlasuje za jedného alebo druhého kandidáta, že došlo k  stretnutiu predsedu NR SR s podnikateľom, ktorému sľúbil, že ho bude informovať o priebehu volieb. Dokonca keď koalícia videla, že ich kandidát nemôže prejsť,  zmenila v priebehu voľby volebný zákon, ktorý som vrátil. Okamžite na druhý deň po vrátení ho znovu schválili. Tu si treba všimnúť aj to, že ÚS vydal predbežné opatrenie, že NR SR nesmie konať túto voľbu. Napriek tomu sa predseda parlamentu Richard Sulík s Jozefom Čentéšom dohodol, že voľba bude, a Čentéša zvolili, hoci Čentéš  predtým vyhlásil, že pri takomto dôvodnom podozrení z korupcie kandidovať nebude. A mohol by som ďalej pokračovať.  O Matovičovom výsluchu a skartovaní jeho výpovede napríklad.  To sú všetko veci, ktoré som zohľadnil, a som absolútne presvedčený, že tento kandidát by takýto úrad riadiť nemohol. A preto som ho nevymenoval. A aj dnes som presvedčený, že nielen nemohol riadiť takýto úrad, ale že nemá čo ako prokurátor na GP dnes sedieť. A preto som bol prekvapený, že pán Kiska ako kandidát na prezidenta stále hovoril, že keď príde, okamžite vymenuje Čentéša. Že iného nevymenuje,  vymenuje Čentéša.

Ako hodnotíte správanie sa prezidenta počas spomienkových slávností skončenia druhej svetovej vojny na Dukle a na Slavíne, ale aj v Banskej Bystrici pri príležitosti SNP? Môže Slovensku ublížiť jeho nepriateľský postoj k Rusku?

Ja neviem, či pán prezident má nepriateľský postoj k Rusku, asi by som to do tejto pozície nestaval, ale jeho rozhodnutia môžu takéto emócie u ľudí vyvolávať.  Ak sa rozhodol nezúčastniť sa na týchto oslavách  ako prezident SR, ako predstaviteľ nášho štátu a všetkých občanov SR, som presvedčený, že jeho konanie nebolo správne. Keby sa rozhodol ako občan, a nie ako prezident, že sa nebude na takýchto udalostiach zúčastňovať, je to jeho osobné stanovisko, ale ako prezident SR mal si pýtať súhlas občanov na takéto konanie.

A  akou formou by si mal vypýtať stanovisko občanov?

Tak ako sa to robí. Agentúry priebežne robia prieskumy verejnej mienky.  Určite nie cez referendum.

Vy ste každoročne 17. novembra položili veniec pri pamätníku obetí komunistického režimu na bratislavskom cintoríne vo Vrakuni. Až prezident Kiska porušil tradíciu. O čom to svedčí?

Nemyslím si, že ja ako bývalý prezident by som sa mal  postaviť do úlohy sudcu prezidenta. Za svoje rozhodnutia zodpovedá  všetkým občanom. Faktom je, že som na tieto pietne akty chodil každý rok a bol som aj naposledy, keď som už prezidentom nebol. A nebral som to ako povinnosť, ale ako niečo, k čomu ma obete týchto ľudí zaväzujú.

V Ukrajine sa prezidentom stal oligarcha, ktorému náš prezident prejavuje prílišnú náklonnosť. Aké posolstvo pre spoločnosť tým vysiela?

Nikdy som  v pozícii oligarchu nebol, som presvedčený, že ani nebudem, tak jeho pocity hodnotiť neviem.

Je tiež horlivým podporovateľom NATO, čo napokon vygenerovalo protestné zhromaždenia proti základniam NATO na Slovensku. Ako vnímate angažovanosť prezidenta v tomto smere?

Slovensko je členom Aliancie, zaviazali sme sa na napĺňanie jej programov. Nikto nás tam netlačil, išli sme tam dobrovoľne. Teda sme spoluzodpovední za politiku Aliancie. Na druhej strane, ak by som mal konkrétne odpovedať na vašu otázku,  iniciatíva prezidenta na zvyšovanie pôsobenia vojsk NATO na Slovensku je zbytočná, lebo si to nevyžaduje ani samotná Aliancia. Dnes či chceme, alebo nechceme, máme tu príslušníkov Aliancie aj zo Spojených štátov ‒ vojakov. Je to súčasť našej dohody. Čiže s tým, čo tu máme, s tým súhlasiť musíme.  Aká politika Aliancie bude do budúcna, to dnes nikto nevie, ale som presvedčený, že by sa mali obnoviť stretnutia NATO ‒ Rusko.

O Andrejovi  Kiskovi sa vedelo, akým spôsobom zbohatol, napriek tomu vyhral voľby. A neuplynul ani rok od jeho nástupu do funkcie a už je na svete petícia za jeho odvolanie z funkcie. Čo si myslíte, prečo?

Každý politik má svojich priaznivcov a tých, ktorí ho nemajú radi. Takže tí, ktorí na prezidentovi Kiskovi vidia niečo, čo sa im nepáči alebo o čom si myslia, že nerobí dobre, tak sa vyjadrili touto formou. Je to ich slobodné rozhodnutie. A či s tým súhlasím, alebo nesúhlasím, to nie je dôležité.

Čo môže pre Slovensko znamenať prezident Kiska?

Jeho konanie môže byť hodnotené pozitívne, ale aj negatívne. Aby bol vnímaný pozitívne, musí byť prezidentom vnímavým, nemôže byť prezidentom zahľadeným do niektorých politických strán.  Musí byť prezidentom, ktorý bude akceptovať NR SR, vládu, lebo prezident, parlament aj vláda  sú zástupcovia slovenského štátu navonok aj vnútri. Či bude pre Slovensko prospešný, alebo nie, bude závisieť od toho, aký bude mať vzťah k politike týchto inštitúcií.

Má prezident také právomoci, aby mohol ísť proti parlamentu a vláde?

Určite, hoci ústava prezidenta nepostavila do pozície toho, kto s konečnou platnosťou rozhoduje.

Na Slovensku sa veľmi dávno hovorí o vytvorení prezidentského systému. Sme necelý rok pred voľbami, iste bude táto otázka v krátkom čase pertraktovaná. Čo si o tom myslíte? Je pre Slovensko vhodný prezidentský systém?

Na Slovensku má tradície parlamentarizmus  a  postavenie prezidenta v súčasnosti vyhovuje súčasnému politickému systému  a zodpovedá aj tradíciám. Prezident by však mohol mať právo legislatívnej iniciatívy, aby sám mohol predkladať zákony. Usiloval som sa o to, ale nikdy mi to neprešlo. Pretože politické strany o to nemajú záujem. Proces prijímania zákonov by sa pritom nemenil. Toto rozšírenie právomocí prezidenta by som asi vedel akceptovať. Inak si myslím, že postavenie prezidenta v súčasnosti stačí a zodpovedá potrebám spoločnosti.

Článok pôvodne vyšiel v Slovenských národných novinách