Mníchov 24. júla 2016 (HSP/Foto: suizidforen.de)
18-ročný mladík iránskeho pôvodu Ali David Sonboly, ktorý v Mníchove zabil 10 ľudí, bol podľa polície pomätený, ako uviedli predstavitelia v sobotu. Okrem toho v jeho konaní načrtli paralelu skôr s vraždením krajne pravicového Andersa Breivika než s Islamským štátom, hoci útočník mal podľa svedkov kričať Allahu Akbar. V tejto súvislosti denník Deutsche Welle prináša rozhovor s renomovaným psychológom z Hanburgu, Georgom Friedlerom, ktorý pracuje v oblasti výskumu samovrážd.
Pán Fiedler, je možné, že niekto použije zbraň proti inému preto, že má depresiu?
Najprv by som chcel len ujasniť, že termín “znaky depresie” predstavuje to, ako sa človek javí iným. Povedal by som, že polícia bola opatrná pri popise páchateľa. “Znaky depresie” žiadnym spôsobom však nenaznačuje, že niekto trpí psychiatrickou chorobou. A ak trpí, tak človek s depresiou vo všeobecnosti nie je ten, kto by sa podujal na masové strieľanie. Ľudia, ktorí majú depresiu, nasmerúvajú svoju agresiu proti nim samým. Preto nemožno predpokladať, že depresia bola dôvodom alebo príčinou na útok.
V akej miere sa depresia vyskytuje v Nemecku?
Zhruba tretina Nemcov vykazuje známky depresie. Ale depresia je veľmi široký pojem. Môže znamenať, že niekto žije v utiahnutí, je “zadumaný”, veľa sa obviňuje, alebo si myslí, že ich problémy sú výlučne ich vinou. Je veľa vecí, ktoré v tom zohrávajú úlohu. A predsa tieto charakterové črty nemusia v žiadnom prípade znamenať, že osoba je chorá. “Depresia” je termín, ktorý sa používa pri týchto črtách zo zvyku. Skutočná depresia je však veľmi vážna choroba. Pozostáva zo symptómov ako nepretržité hlboké dumanie v sebe, skoré zobúdzanie sa a dlhotrvajúca nespavosť po dobu týždňov či mesiacov.
Útočníkom v Mníchove bol 18-ročný mladík s nemecko-iránskym občianstvom. Čo môže dotlačiť mladú osobu, akou bol on, k spáchaniu tak hrozného činu?
Prosím, buďme opatrní pri posudzovaní takéhoto skutku. Jedna vec je istá, jestvuje množstvo dôvodov k zločinu. Je jasné, že útočník sa podroboval psychiatrickej liečbe. Preto psychiatrická choroba mohla zohrať istú rolu. ale určite nebola jediným faktorom. Na počítačové hry, ktoré glorifikujú násilie a sú medzi dnešnou mládežou populárne, sa takmer vždy poukazuje po takýchto udalostiach. Ale skutočnosť, že útočník rád hral takéto hry, tiež nemôže byť dôvodom pre takýto výbuch násilia. Ľudia často prichádzajú k záverom prílišným zjednodušovaním. No dôvody k takémuto konaniu sú omnoho komplexnejšie.
V súvislosti s útočníkom sa tiež použil termín “rozšírená samovražda”. Čo to znamená?
Tento pojem obsahuje skutočnosť, keď útočník vezme život sebe aj ľuďom, ktorý sa v danej chvíli nachádzajú v jeho blízkosti. Tento pojem sa používa väčšinou pri prípadoch, kedy matka spácha samovraždu a zabije aj dieťa, alebo otec rodiny zabije celú rodinu a napokon aj seba. V oboch prípadoch si útočník myslí, že jeho, alebo jej obete by nemohli bez neho prežiť. Preto niektorí dokonca v takýchto prípadoch hovoria aj o altruistických motívoch… Ale toto absolútne nie je prípad Mníchova.
Pripomína vám mníchovská streľba nejaký iný prípad?
Spomeniem teraz úmyselný pád lietadla Germanwings v marci minulého roku. Ani toto určite nebolo vylúčne spojené s depresiou pilota. Povedal by som, že on sám mal tiež problematické osobnostné črty. Jednou z nich mohlo byť bludné vnímanie sveta okolo neho. Keď sa ešte pozrieme na streľbu vo Winnendene pred pár rokmi, tak za vinu strelcovi tiež dávali depresiu. Ale znova: Bola tam celá séria faktorov, ktoré viedli k útoku, a z nich ani jeden nemal nič s depresiou. Psychiatrická diagnóza depresie by dokonca sama hovorila proti takémuto skutku.
Vidíte nejakú spojitosť medzi týmito dvoma útokmi?
Skôr by som povedal, že mníchovský strelec si obete vybral. V tomto zmysle obete, na ktoré mieril, boli podobné obetiam vo Winnendene. Tiež prichádza do úvahy nórsky masaker, ktorý sa udial pred 5 rokmi, počas ktorého strelec zabil 77 ľudí, väčšinou mladých.
Rozhovor viedol Daniel Heinrich