Rodové kvóty: Podpora žien alebo obmedzenie podnikateľskej slobody?

Brusel 16. októbra (HSP/Foto:TASR)

Európsky parlament sa opäť priblížil k naplneniu odvážneho cieľa v politike rodovej rovnosti

Poslanci Európskeho parlamentu, ktorí sú členmi výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a výboru pre právne veci, včera hlasovali o ďalšom návrhu smernice, upravujúcej zlepšenie rodovej vyváženosti medzi nevýkonnými riadiacimi pracovníkmi spoločností kótovaných na burze.

Predmetom hlasovania bol okrem iného zákaz vytvárať výnimky z tých obchodných spoločností, v ktorých slabšie zastúpené pohlavie predstavuje menej ako desať percent pracovnej sily. Podnikom, ktoré pravidlá nebudú rešpektovať, hrozia tvrdé sankcie, napríklad vylúčenie z účastí na verejnom obstarávaní.

Európska komisia v roku 2012 prijala návrh smernice, v ktorom sa zaviazala dosiahnuť štyridsať percentný podiel nedostatočne zastúpeného pohlavia medzi nevýkonnými riadiacimi pracovníkmi vo vrcholových orgánoch spoločností a tým prispieť k vyvažovaniu rozdielov v zamestnávaní mužov a žien. V praxi to znamená, že menej zastúpené pohlavie má mať uľahčený prístup k funkciám aj v súkromných firmách.

Hoci je navrhovaná smernica na pôde Európskeho parlamentu všeobecne prezentovaná v pozitívnom svetle, niektorí europoslanci považujú za dôležitejšie zabezpečenie rovnosti šancí mužov a žien. Slovenská europoslankyňa Anna Záborská (KDH) zastáva názor, že „ženy potrebujú viac slobody na skutočné zosúladenie práce a rodiny. Žiaľ, spoločnosť ešte stále neuznáva starostlivosť o dieťa či príbuzných ako skutočnú prácu. Hodnota tejto práce je pritom jasne merateľná, a to nielen v peniazoch.”

Silnými kritikmi právnej úpravy sú aj podnikatelia. Tí ju vnímajú ako zásah do slobody podnikania, ktorá je predpokladom fungovania trhového hospodárstva. Na ich stranu sa postavilo aj Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, podľa ktorého návrh zasahuje do oprávnení obchodných spoločností. Ministerstvo spochybňuje nutnosť prijať takéto opatrenie na európskej úrovni kvôli rozdielnostiam v národných podmienkach.

Zaujímavosťou je, že Slovensko patrí podľa prieskumu Komisie medzi štáty, v ktorých je zastúpenie žien na spomínaných pozíciách nad priemerom Európskej únie.

Počiatky rodovej politiky v oblasti pracovného trhu siahajú do rokov 1984 a 1996, v ktorých Rada odporúčala šírenie vyváženého zastúpenia mužov a žien v riadiacich pozíciách. V roku 2010 predseda Komisie José Manuel Barosso a podpredsedníčka Komisie Viviane Reding iniciovali prijatie európskej Charty žien, ktorá okrem iného zakotvuje podporu rodovej rovnosti na trhu práce. José Manuel Barosso v tejto súvislosti uviedol: „Medzi ženami a mužmi stále existuje značná nerovnosť, čo má závažné dosahy na hospodársku a sociálnu súdržnosť, udržateľný rast, konkurencieschopnosť, ako aj v súvislosti so starnutím obyvateľstva Európy. Preto je dôležité, aby sme do budúcej stratégie Európa 2020 , ktorú bude Komisia v najbližších piatich rokoch rozvíjať, začlenili pevné rodové hľadisko. Najmä v čase krízy musíme zapracovať rodové hľadisko do všetkých našich politík, s cieľom priniesť výhody ženám aj mužom.“

Európsky parlament bude o návrhu hlasovať na novembrovom plenárnom zasadnutí v Štrasburgu.

Mária Tobiášová, Brusel