Viedeň 29. mája 2016 (HSP/Foto:TASR/AP-Manish Swarup)
Už mesiace pred LOH nie sú v Rio de Janeire peniaze na platy učiteľov, či školské pomôcky. Zatvorené sú knižnice a plavárne. Peniaze chýbajú v nemocniciach, na odvoz odpadkov, či na pitnú vodu. Polícia mladistvých mláti, ba dokonca často zastrelí!
Blížiace sa Letné olympijské hry 2016 zhoršujú životnú situáciu a perspektívy mnohých mladých ľudí v brazílskom meste Rio de Janeiro. Vysvetlili to dve deti z brazílskeho miliónového mesta, Ricardo da Conceicao Aquino a Leticia Silva Fariasová, v utorok pri „Detskej tlačovej konferencii“ vo Viedni.
Obe 13-ročné deti sú členmi Projektu ľudských práv „Se essa rua fosse minha“ (SER). Pri návšteve Rakúska na pozvanie Trojkráľovej akcie propagovali iniciatívu „Nosso Jogo“ ktorá usiluje o štandardy ľudských práv pri veľkých športových podujatiach.
Ako už v r. 2014 pri majstrovstvách sveta vo futbale vynakladá mestská správa Rio de Janeira aj tento rok na prípravu a organizáciu olympiády nesmierne veľa finančných prostriedkov, ktoré chýbajú inde. V mnohých školách sa už celé mesiace neposkytujú peniaze na školské pomôcky, učebnice, ba dokonca ani na platy učiteľom, ako informoval Ricardo. Dokonca aj mnohé školské knižnice, divadelné sály, či plavárne sú pre nedostatok peňazí zatvorené. Na niektorých školách začali žiaci dokonca s ich protestným obsadzovaním.
„Mesto hovorí ľuďom: Buďte šťastní, že ste boli zvolení pre olympiádu. No mali sa už predtým spýtať: Môžeme si to vôbec dovoliť?“, kritizoval Ricardo. Aj v nemocniciach chýbajú všade peniaze, čím sa musí aj v urgentných prípadoch celé hodiny čakať na ošetrenie. Šetrením pri odvoze odpadu sa mnohé ulice zmenili na haldy odpadkov, na mnohých miestach niet ani čistej pitnej vody. Verejná doprava mimo turistických zón je katastrofálna, na celé hodiny je tam denne zablokovaná doprava. „To ma hnevá – aj iných ľudí v meste,“ ako hovorí 13-ročný žiak, ktorý býva v chudobnej štvrti.
70 000 ľudí násilne presídlili
Zvlášť tragické pre deti je však presídľovanie chudobných štvrtí, ktoré mesto realizuje kvôli stavbe športovísk či proste pre skrášlenie svojho obrazu. Podľa údajov iba v Rio de Janeire je tým postihnutých už 70 000 ľudí, niektorí museli svoj domov opustiť v priebehu hodín. Ricardo: „Veľmi zlé je to pre deti, lebo tak razom stratia všetkých priateľov a v novom prostredí ich často ani neprijmú do školy.“
Na to, aby sa hosťom mohlo prezentovať „čisté Rio“ polícia postupuje celkom brutálne. „Brazílske deti preto často žijú v strachu a musia hľadieť na hrozné veci,“ kritizuje Letícia. Sama zažila prípad, keď policajti chytili dieťa s drogami a zmlátili ho, proti čomu sa chlapec bránil. Keď sa mu susedia ponáhľali na pomoc, situácia eskalovala a policajti chlapcovi zranili oko sprejom s čiernym korením. Stále znova sa dokonca prihodí, že polícia mládež či deti jednoducho zastrelí! Letícia: „Želám si, aby bolo menej násilia.“
Pohľad za kulisy
Vrhnúť pohľad za kulisy olympiády je hlavným úsilím akcie „Nosso Jogo“, ako vysvetlila Ute Mayrhoferová z Trojkráľovej akcie Katolíckej mládeže (DKA) pre „Kathpress“. Podľa brazílskych partnerov projektu ich nasadenie za ľudské práva sa začalo vnímať vôbec až po tom, „čo sa v Európe zjavili prvé články o ich angažovanosti“. Preto má veľký význam dôkladne sa prizrieť situácii okolo olympijských hier, pretože „nikto nemá trpieť, keď sa organizujú veľké športové podujatia“.
Od futbalových majstrovstiev v r. 2014 v Brazílii, odkedy sa kritizuje situácia v ľudských právach, si to začala všímať aj občianska verejnosť – taký má dojem Mayrhoferová. „Je tam stále viac protestov a ľudia sa organizujú. Už dosiahli niekoľko úspechov, keď nevyhnali ľudí z chudobných štvrtí – faviel – alebo len málo z nich.“ Na úrovni veľkej politiky však zostali mnohé nešváry rovnaké, ako napríklad „policajný nátlak alebo kriminalizácia sociálneho hnutia“. Preto je potrebné naďalej v tomto úsilí vytrvať, ako hovorí expertka z mimovládnej organizácie.
Iniciatíva „Nosso Jogo“ prijala vyše 100 rakúskych a 20 medzinárodných partnerov, ako aj Rakúsku rozvojovú spoluprácu. V rámci kampane začali o. i. petíciu Medzinárodnému olympijskému výboru (IOC), za zavedenie štandardov ľudských práv pri veľkých športových udalostiach, čo podporuje aj rakúsky minister Hans Peter Doskozil a mnohí olympionici.