Richter: Za poklesom nezamestnanosti v SR je najmä vývoj ekonomiky

Bratislava 22. mája 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR-Štefan Puškáš)

Dôležitý je podľa neho aj nový systém práce na úradoch práce, keď sa v súčasnosti situácia každého jedného nezamestnaného podrobne analyzuje

Za poklesom nezamestnanosti v SR, ktorá v apríli 2016 dosiahla úroveň 9,64 %, je predovšetkým vývoj ekonomiky. Uviedol to dnes v diskusnej relácie televízie TA3 ‘V politike’ šéf Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR Ján Richter (Smer-SD).

“Vzhľadom na to, že takýto trend vývoja nezamestnanosti je tu od 1. januára 2013, dovolím si tvrdiť, že za poklesom nezamestnanosti je systém opatrení. Prvé významné opatrenie bola zmena Zákonníka práce.

Ďalšími významnými opatreniami bolo dobré nasmerovanie efektívnych projektov prostredníctvom prostriedkov EÚ. A potom zmeny, ktoré sme urobili v zákone o službách zamestnanosti,” poznamenal Richter.

Dôležitý je podľa neho aj nový systém práce na úradoch práce, keď sa v súčasnosti situácia každého jedného nezamestnaného podrobne analyzuje.

Opozičná poslankyňa Národnej rady SR Jana Kiššová (SaS) priznala, že je pravdou, že nezamestnanosť v SR klesá. “Faktom je, že nezamestnanosť klesla, my ale nevidíme tie jediné dôvody, ktoré spomínal pán minister. Určite je to čiastočne aj výsledok sociálneho inžinierstva, kedy používaná metodika (evidencie nezamestnanosti) vyčleňuje ľudí, ktorí v evidencie kedysi boli a dnes nie sú, napriek tomu, že nemajú prácu.

Sú tam napríklad zaradení ľudia pôsobiaci na absolventskej praxi, sú tam ľudia evidovaní ako práceneschopní či na tzv. OČR. Množstvo ľudí prešlo zo živností na zamestnanecký pomer, pretože je to z istých dôvodov pre nich výhodnejšie. Znevýhodnila sa taktiež práca na dohodu. Je tu teda pokles, ale nie tak veľký, ako hovoria zverejnené čísla, pretože nie je pravdou, že o taký počet sa zvýšil počet ľudí, ktorí nemali prácu a dnes ju majú,” poznamenala.

“My sme priniesli 40 systémových opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia. Nie sú to podľa nej veľké systémové zmeny, ale dali by sa rýchlo zaviesť a uľahčili by podnikateľom, ale aj bežným občanom, život. Nemáme vyčíslené, koľko by sa nimi dalo vytvoriť nových pracovných miest,” povedala. Opatrenia z dielne SaS nie sú podľa Kiššovej kontroverzné, poslankyňa nechápe, prečo vládna koalícia nie je ochotná podporiť ich presadenie v parlamente.

Richter vysvetlil, že mnohé opatrenia vládna koalícia odmietla, pretože pri navrhovaných zmenách sa neuskutočnil sociálny dialóg. Šéf MPSVR však pripustil, že niektoré myšlienky zo súboru opatrení predkladaných stranou Sloboda a Solidarita si súčasná vládna koalícia môže v ďalšom období osvojiť, ale len v kontexte svojich vlastných sociálnych návrhov.

Podľa Kiššovej by sa vláda mala snažiť pri zlepšovaní podnikateľského prostredia v SR o budovanie tzv. strednej vrstvy, najmä vytváraním lepších podmienok pre podnikateľov so slovenským kapitálom, a to najmä pre prípad krízy, ktorá by mohla spôsobiť prípadný odchod veľkých nadnárodných firiem zo Slovenska. “Podpora podnikania by nemala byť selektívna, ale organická a udržateľná,” podčiarkla. SaS by podľa Kiššovej v prípade Zákonníka práce pristúpila k jeho zliberalizovaniu, zoštíhleniu a zjednodušeniu.