Bratislava 25. novembra 2015 (HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)
Dohoda o voľnom obchode medzi Európskou úniou a USA (TTIP) je jednou z najväčších, najkontroverznejších a, žiaľ, aj najkomplexnejších iniciatív EÚ v jej histórii. O TTIP rokuje s USA už 2 a pol roka, no od svojho dokončenia má táto dohoda ešte stále ďaleko
„Ani podľa optimistických predpovedí totiž dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a USA nebude uzavretá skôr ako v roku 2017. Dôvodom je to, že pri TTIP chce každý niečo pre seba. To nielen komplikuje rokovania o tejto dohode, ale v konečnom dôsledku aj znižuje šance na jej úspech,“ domnieva sa slovenský europoslanec Richard Sulík.
„Dokonalou ukážkou tohto prístupu bola nedávna konferencia s názvom „TTIP – čo je v ňom pre sociálnych partnerov?“ Tejto konferencie sa zúčastnili mnohí vysokopostavení funkcionári Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (EESC), Európskeho parlamentu a Komisie, ako aj ďalších orgánov EÚ. Mnohí z nich na tejto konferencii predstavovali svoje vízie toho, čo by mala dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a USA obsahovať.
Georges Dassis, predseda EESC: „Podľa mňa by TTIP mala byť schopná poskytnúť ekonomické príležitosti pre malé, stredné a veľké podniky v USA, ako aj v Európe; mala by chrániť pracovné miesta a stimulovať vytváranie pracovných miest, a zároveň chrániť práva pracujúcich, sociálnu ochranu a dialóg; (TTIP) podporovaná dvomi najväčšími ekonomikami by mala sformovať environmentálne a sociálne štandardy na celom svete.“
Martin Schulz, predseda Euróskeho parlamentu: „Musíme ísť ďalej ako len za zníženie ciel a pokročiť napríklad v oblasti investičnej ochrany, štandardov a trhového prístupu.“
Gabriele Bischoffová, predsedkyňa Skupiny pracujúcich sa zase sťažovala, že Komisia doteraz presadzovala TTIP najmä pre svoj potenciál rastu a investícií. Ako však Bischoffová povedala: „Pre pracujúcich otázkou nie je len množstvo pracovných miest, ktoré budú vytvorené, ale tiež kvalita týchto nových pracovných miest. Malé a stredné podniky zamestnávajú zhruba 87 miliónov ľudí v Európe. Potrebujeme presne zhodnotiť dopad TTIP na malé a stredné podniky a na zamestnancov – na základe porovnania za jednotlivé sektory, na úrovni EÚ a na úrovni členských krajín. Musíme byť schopní zhodnotiť prínosy oproti rizikám a vykonať nevyhnutné opatrenia na minimalizáciu negatívnych účinkov.“
Dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a USA je pre mnohých politikov ako zoznamom prianí toho, čo chcú dostať na Vianoce. Či už ide o politikov na úrovni EÚ alebo regiónov, každý je hneď pripravený povedať, čo musí TTIP priniesť práve jemu. No aj keď môžu fantázie o kvalitnejších pracovných miestach a určovaní globálnych štandardov znieť pekne, skutočnosť môže vyzerať celkom inak. Rastúca komplexnosť dohody o voľnom obchode medzi EÚ a USA totiž podstatne sťažuje, a tak aj predlžuje, súvisiace rokovania. A ak sa napríklad kvôli tomu o TTIP rokuje o 2 alebo 3 roky dlhšie, ekonomika a zamestnanosť za to platí vysokú cenu v podobe o toľko dlhšie existujúcich administratívnych a colných bariér.
Navyše, komplexnosť dohody o voľnom obchode medzi EÚ a USA zvyšuje jej kontroverznosť, čím znižuje jej pravdepodobnosť na úspech. A tak zatiaľ čo by mnohí radi diktovali, akú kvalitu majú mať pracovné miesta, ktoré vzniknú vďaka TTIP, namiesto „dostatočne kvalitných“ pracovných miest tak v konečnom dôsledku nemusia vzniknúť žiadne. Prijatím TTIP navyše svet nekončí a na rokovanie o rôznych problémoch preto bude čas aj v budúcnosti. Nateraz by sa preto dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a USA mala primárne sústrediť na jej pôvodný a hlavný účel, ktorým je podpora voľného obchodu,“ uzatvára svoj komentár slovenský europoslanec Richard Sulík.