Bratislava 21. júna 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR-Michal Svítok)
Ministerstvo financií (MF) SR naďalej očakáva, že slovenská ekonomika v tomto roku porastie o 3,2 %. V ďalších rokoch potom počíta s postupným zrýchľovaním hospodárskeho rastu až na 4,6 % v roku 2019.
Vyplýva to z aktuálnej prognózy MF SR, o ktorej na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave informoval štátny tajomník rezortu Radko Kuruc spolu s riaditeľkou Inštitútu finančnej politiky (IFP) Luciou Šrámkovou.
Ekonomický rast by mal byť podľa ministerstva rovnomerne ťahaný domácim aj zahraničným dopytom. Výpadok z pomalšieho čerpania eurofondov by mali v plnej miere vykompenzovať investície v súkromnom sektore s podporou automobiliek a výstavby bratislavského obchvatu.
Čo sa týka spotreby domácností, tá by si mala podľa odhadu MF SR polepšiť najviac od roku 2008. “Slovenským domácnostiam naďalej praje pozitívny vývoj na trhu práce a klesajúce ceny,” opísal rezort.
Trh práce v tomto roku podľa očakávaní vzrastie o 1,7 %, keď by malo v ekonomike pribudnúť 39.000 pracovných miest. “Zamestnanosť bude rásť vo všetkých sektoroch, predovšetkým však v trhových službách,” odhaduje ministerstvo. Po dlhých rokoch sa k rastu vráti aj sektor stavebníctva.
“Miera nezamestnanosti v tomto roku klesne na úroveň 9,7 % a prvýkrát od krízy dosiahne jednociferné číslo,” avizuje v prognóze MF SR. V ďalších rokoch očakáva rezort financií pokračovanie rastu zamestnanosti tempom okolo 1 %, s vrcholom v roku 2018 vďaka novým kapacitám v automobilovom priemysle.
Priemerná nominálna mzda by mala v roku 2016 vzrásť tempom 3,2 % a dosiahnuť 911 eur. “Zo sektorového hľadiska očakávame v tomto roku vysoký rast miezd vo verejnom sektore, priemysle aj stavebníctve,” odhaduje ministerstvo. Reálne mzdy porastú tempom vyše 3 %, a to aj vďaka nízkoinflačnému prostrediu.
Čo sa týka priemernej inflácie, tá by si podľa ministerstva mala zopakovať minuloročnú zápornú hodnotu. V závere roka však už rezort očakáva prechod inflácie do kladných čísel. “K tomuto návratu by malo prispieť postupné zotavovanie cien ropy,” odôvodnilo MF SR.
Riziká makroekonomickej prognózy sú podľa rezortu vyvážené. Kľúčovým novým negatívnym rizikom je však reálna možnosť brexitu, teda odhlasovania odchodu Veľkej Británie z EÚ v nadchádzajúcom referende. “Riziko predstavujú aj slabé výsledky z amerického trhu práce, možné prehĺbenie recesie v rozvíjajúcich sa krajinách a eskalácia problémov v eurozóne,” vymenovalo ministerstvo.
Pozitívnym rizikom v externom prostredí je oneskorený, no o to silnejší vplyv kvantitatívneho uvoľňovania na investície a spotrebu domácností v eurozóne. “V domácom prostredí je pozitívnym rizikom zmena správania spotrebiteľov. Čiastočné rozpustenie aktuálnych rekordných úrovní úspor by zrýchlilo rast spotreby slovenských domácností,” odhadol rezort.