Repelencia je prvým krokom v prevencii pred nákazou parazitmi

Bratislava 17. mája 2017 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Michael Probst)

Vnútorné aj vonkajšie parazity psov a mačiek sú nepríjemný problém

Z dlhých jarných prechádzok s domácimi miláčikmi si môžu ich chovatelia priniesť do príbytkov nechcených návštevníkov. Vnútorné aj vonkajšie parazity psov a mačiek sú nepríjemný problém, ktorý sa týka každého zvieraťa a takisto jeho chovateľa. “Vytvoriť si ilúziu o tom, že sa dokážeme parazitov zbaviť úplne, je naozaj len ilúziou. Nedokážeme to, hoci dnešná medicína je na veľmi dobrej úrovni. Dokážeme ale držať tieto potvorky na uzde,” hovorí Pavol Valašek, veterinárny lekár z Bratislavy. Podľa neho je repelencia prvým krokom v prevencii pred nákazou parazitmi. “Je to účinná zložka v jednotlivých preparátov, ktorá bráni prisatiu, zahryznutiu, bodnutiu, akejkoľvek forme narušenia celistvosti kože ektoparazitmi,” poznamenal na margo prípravkov, ktoré nežiaducich cudzopasníkov nielen usmrcujú, ale aj účinne odpudzujú.

Kliešte nie sú jediným parazitmi, z ktorých by sme mali mať obavu v našich klimatických podmienkach. Medzi ektoparazity (vonkajšie parazity) patria ďalej blchy, komáre, rôzne svrabovce, všenky, ovady či mušky, ktoré dokážu svojho hostiteľa druhotne nakaziť vektorovými ochoreniami. “Potrebujú prenášača,” dopĺňa veterinár k ochoreniam ako babezióza, anaplazmóza, dirofilarióza (srdcová a podkožná červivosť), borelióza, leishmanióza. “Je ich omnoho viacej, v našich podmienkach sú práve tieto najrelevantnejšie,” podčiarkuje. Upozorňuje aj na nebezpečenstvo hroziace od vnútorných parazitov (endoparazity). Patria medzi ne rôzne typy škrkaviek a pásomnice, ktoré znepríjemňujú život domácim miláčikom a ich majiteľom.

Ako sa teda zbaviť parazitárnych “potvoriek”, ktoré prenášajú nebezpečné ochorenia? “Prevencia je vždy jednoduchšia, lacnejšia, menej bolestná a trvá kratšie,” prízvukuje Valašek s tým, že jedinou účinnou prevenciou je správne používanie antiparazitík. Chovateľom radí, aby používali na ochranu svojich psov a mačiek repelentné prípravky, ktoré parazitov odpudia a zahubia skôr, než sa stačia prisať. Preparáty sú k dispozícii vo forme pipet – (tzv. spot-on prípravky) či obojkov s dlhodobou účinnosťou. “Napríklad obojok Foresto pre psov a mačky odpudzuje a zabíja kliešte a hubí blchy až osem mesiacov. Druhou možnosťou je pravidelná aplikácia napríklad pipety Advantix, ktorá je určená len pre psov, pre mačky je toxická. Má smrtiaci a repelentný účinok proti kliešťom a repelentný proti komárom, kútovkám a bodavým muchám. Navyše hubí blchy. Je nutné jeho aplikáciu pravidelne opakovať každý mesiac,” uvádza možnosti prevencie s repelentným účinkom Valašek.

Aj keď štvornohého člena rodiny odblšíme, je nutné ho odčerviť a zabezpečiť asanáciu prostredia, keďže 15 percent týchto parazitov sa vyskytuje v srsti zvieraťa a až 85 percent bĺch žije v okolí – v zvieracích pelechoch, na kobercoch či v sedačkách v obývačke. Pri očiste prostredia vraj nie je potrebná chémia. Odborník odporúča klasickú mechanickú očistu – pranie, vyprášenie, vysávanie. Čo sa nepodarí vyčistiť mechanicky, treba vyhodiť. “Neubite svoju domácnosť savom, pretože to nie je až tak efektívne, blchám až tak nevadí, kým ich v tom neutopíte, mechanická očista je dostatočná,” podčiarkol veterinárny lekár.

Psičkárom, ktorí sa spoliehajú na prírodné recepty a v prevencii proti kliešťom striekajú labky svojich zverencov napríklad odvarom rozmarínu s vínnym octom, odkázal: “Očakávať účinnosť je trošku naivné, pretože parazity sú naozaj veľmi vytrvalé a odolné potvorky. Babské recepty buď vôbec nefungujú, alebo fungujú tak máličko, že baviť sa vôbec o nejakom účinku je neprimerané. Bohužiaľ, sú to hodne rezistentné potvorky, v dnešnej dobe sú dostupné len medicínske prípravky, ktorými dokážeme proti nim účinne bojovať.” Valašek v rozhovore pre TASR reagoval aj na ďalší, medzi chovateľmi rozšírený, recept na odpudzovanie kliešťov – pravidelné podávanie vitamínu B1: “Neexistuje vysvetlenie, aby to fungovalo. Ak tí psíci nezbierajú kliešte, je to skôr o šťastí, že sa nepohybujú v lokalite, kde ich napádajú. Nebolo vedecky preukázané, že by vysoké hladiny tiamínu v krvi efektívne bránili prisatiu kliešťa.”