Radovan Bránik: Budíček pre veriacich cirkvi Petra Weisenbachera

Slovensko 14. januára 2015 (HSP/Foto:FB)

Uplynulú nedeľu (11.1.) sme zverejnili názor Radovana Bránika týkajúci sa vyjadrení riaditeľa Inštitútu ľudských práv Petra Weisenbachera (viac tu). Dnes Vám prinášame jeho ďalšie stanovisko k činnosti a postupom riaditeľa menovaného inštitútu, ktoré Radovan Bránik zverejnil na svojom blogu.

Budíček pre veriacich cirkvi Petra Weisenbachera

Roztomilý mikropríbeh, ktorý osvetľuje niektoré aspekty Weisenbacherovho kreatívneho prístupu k pravde, alebo čo v jeho blogu nenájdete. Požiadal som šéfredaktora jetotak.sk o zverejnenie mojej reakcie na blog plný lží, ktorý tam dnes umiestnil pán Weisenbacher. Zatiaľ počkám, ako sa k tomu portál postaví. Chcem reagovať na tom istom mieste, kde sa niekto pokúsil pošpiniť moje meno. Ak to však nebude možné, zverejním reakciu na svojom blogu. Dočkáte sa tak, či tak. Čakanie si však môžete medzitým krátiť chutným príbehom zo včera a dnes, ktorý naozaj nemá chybu. Niektoré články sa píšu prakticky samé.

Jeden z našich spoločných priateľov, s ktorým často nesúhlasím a vždy si ho vážim sa dnes pokúsil zmieriť nás a navrhol diskrétne riešenie mimo pozornosti verejnosti, s ktorým Weisenbacher súhlasil. Ja som odmietol a trval na svojich podmienkach. Doobeda potom došlo k zvláštnej situácii: známy autor koláží a internetových anekdot Remi Kloos v nedeľu zverejnil absolútne nevinnú koláž obsahujúcu fotografiu Petra Weisenbachera a text „Kto údery rozdáva, musí ich vedieť aj prijímať.“ A potom sa začali diať veci. Koláž napríklad náhle zmizla z FB stránky jetotak.sk a rovnako sa jej prestalo dariť na iných.

Autor koláže navyše obdržal od facebooku varovanie, že ak neprestane porušovať pravidlá a práva iných, bude jeho konto zablokované. Kloos pátral po možných udavačoch. Peter Weisenbacher mu písomne oznámil, že v žiadnom prípade nebol tým, kto žiadal o zrušenie jeho profilu. To isté ešte dnes doobeda bohorovne tvrdil aj nášmu spoločnému priateľovi v skutočne súkromnej komunikácii štyroch ľuďí (pozn. redak. vyjadrenia Facebooku si môžete pozrieť v galérii).

To však Weisenbacher ešte nevedel, že facebook Kloosovi medzitým oznámil meno človeka, ktorý žiadal o znefunkčnenie jeho profilu a aj dôvod, pre ktorý tak urobil. Je mi zo všetkých najviac ľúto Weisenbacherových dlhoročných podporovateľov a priateľov, ktorí nezištne podporovali tématiku ľudských práv netušiac, aká je pravda. Peter Weisenbacher klame verejnosť, svojich známych a klame aj najbližších priateľov bez začervenania a tak suverénne, že je skoro nemožné to rozoznať.

Inštitút ľudských práv je známym bojovníkom za práva Juliana Assangea z Wikileaks na zverejňovanie dôvernej komunikácie, doslova si adoptoval Manninga / Manningovú pre to isté, verejne sa zastáva práva Pussy Riot na močenie pred oltárom. Ten istý inštitút je organizátorom honby na ľudí vyjadrujúcich odlišné postoje k menšinám Homofób roka a verejne sa im posmieva. Očakáva, že zdrvujúcu kritiku ochotne príjmu. Najnovšie IĽS organizuje súťaž Sexistické prasátečko, v ktorom loví nevhodné reklamy a vysmieva sa ich tvorcom. Odhaľuje neprávosti s neuveriteľnou odvahou a chuťou a hľadá pravdu často veľmi nevyberavým spôsobom.

Všetko sa však zázrakom zmení v okamihu, keď si niekto dovolí pýtať sa úplne legitímne otázky týkajúce sa samotného inštitútu, alebo sa kriticky vyjadrí k prejavom vrcholného predstaviteľa tejto organizácie. V tej chvíli sa riaditeľ Inštitútu ľudských práv prestáva ovládať, agresívne a vulgárne útočí na kritika a pokúša sa nechať zmazať kritický blog pod falošnou zámienkou údajného zneužitia súkromnej korešpondencie. Posiela falošné udania facebooku kvôli neškodnej koláži a potom bez váhania klame verejnosti, známym a aj dobrému priateľovi, že s tým nemá nič spoločné. Napriek opakovaným výzvam sa úplne vyhýba priamej konfrontácii, na ktorú som ho vyzval. Na svojom “anonymnom” diskusnom konte na sme.sk sa pritom vyjadruje spôsobom, ktorý je už úplne vykoľajený. Ten profil v článku žiaľ identifikovať nesmiem, pretože by som porušil kódex a dal zámienku na zrušenie tohto článku. Inteligentný čitateľ si však iste poradí.

Základná otázka pre všetkých, ktorí napriek množstvu lapsusov z posledných mesiacov a zjavne odbrzdenému extrémizmu naďalej zaslepene podporujú Petra Weisenbachera znie: ak dokázal tak ľahko klamať známeho a okrem neho ešte jedného z najbližších ľudí, aká je asi hodnovernosť jeho tvrdení určených širokej verejnosti? V jeden deň klamal administrátorom blogu, facebooku a ľuďom, ktorí čítajú jeho diskusné príspevky. Na to si ale už musí odpovedať každý sám. Je skoro nemožné si predstaviť, že doteraz zverejnené informácie o Petrovi Weisenbacherovi tvoria iba povestnú špičku ľadovca a v krátkom čase zverejním ďalšie – ale je to tak. Pôjde zvlášť o citáty a vyjadrenia, v ktorých jazykom najhorších extrémistov napáda a znevažuje základné ľudské práva niektorých skupín obyvateľov a jednotlivcov, zozbierané v posledných mesiacoch.

Mohli by sme samozrejme prijať teóriu, že ide iba o zlyhanie jedinca a nie problém samotnej organizácie. Ibaže: jedna kolegyňa Petra Weisenbachera dnes dokonca priamo oslovovala ľudí, ktorí zdieľali môj článok a posielala im link na Petrov blog tvrdiac, že som v blogu klamal. U adresátov to neraz vyvolalo veľké pobúrenie – predstava, že pracovníčka Inštitútu ľudských práv fanaticky sliedi po profiloch úplne cudzích ľudí a obťažuje ich nevyžiadanou správou len preto, že si dovolili zdieľať nejaký článok je skutočne desivá. Toto už svedčí o skutočnej strate súdnosti viacerých ľudí z nekritizovateľného Inštitútu – podotýkam, že spúšťačom všetkých týchto lží a chorých reakcií bol úplne bežný kritický článok na blogu neobsahujúci jedinú lož.

Oslovil som predstaviteľov Inštitútu ľudských práv k reakcii na nezriadené správanie jeho vrcholného predstaviteľa ešte v septembri roka 2014 mimo pozornosti verejnosti, nezareagovali vôbec. Pred pár dňami som ich oslovil aj verejne, aj mailom a dokonca oslovením každého jednotlivého členov správnej rady cez facebook s tým, že ich akékoľvek stanovisko zverejním. Z piatich členov rady sa správa zobrazila štyrom, odpovedal jeden. Jeho odpoveď zverejním pozajtra a pokúsim sa ju nekomentovať. No nemyslím, že niekedy v histórii odpovedal člen správnej rady na oprávnenú kritiku tak kreatívne, ako pán Dr. Andrej Lúčny. To ste naozaj ešte nikdy nečítali.

Úplne legitímna otázka je teda na stole: je Inštitút ľudských práv skutočne tým, za čo sa vydáva?

Disclaimer:

Chcem požiadať každého, kto tento text číta, aby na chvíľu zabudol na svoj postoj k referendu a adopciám. Varujem podporovateľov referenda, aby odolali potrebe začať podľa Petra Weisenbachera posudzovať všetkých názorových odporcov. Nie, napriek snahe vyvolať to zdanie Weisenbacher nereprezentuje skutočný liberalizmus a ľudské práva. Je len prestárlou kukučkou, ktorá už príliš dlho poškodzuje inak úplne legitímnu tému ľudských práv. Súdiť podľa Weisenbachera všetkých by bolo podlé rovnako, ako keď vám odporcovia referenda o hlavu trieskajú pedofilných kňazov. Aj Weisenbacher, aj pedofili v cirkvi sú výnimky, nie pravidlo. Prosím obe strany sporu v diskusii o maximálnu zdržanlivosť, hoci viem, že to nie je ľahké.

Radovan Bránik