Putin spochybnil prezidentskú kampaň na Ukrajine

Moskva 17. apríla (TASR/HSP/Foto:TASR)

Putin konštatoval, že Kyjev sa nepokúsil nadviazať dialóg s ruskojazyčným obyvateľstvom 

Vyslanie armády na východ Ukrajiny je “ďalším závažným zločinom” zo strany vlády v Kyjeve, uviedol dnes ruský prezident Vladimir Putin v televíznom vystúpení, kde odpovedá na otázky divákov.

Putin konštatoval, že Kyjev sa nepokúsil nadviazať dialóg s ruskojazyčným obyvateľstvom na východe Ukrajiny. Tvrdenia, že v regióne operujú ruské sily, odmietol.

“Je to nezmysel. Na východe Ukrajiny nie sú žiadne ruské jednotky, ani špeciálne služby, ani inštruktori. Sú to všetko miestni obyvatelia,” citovala Putina agentúra RIA Novosti.

Na margo situácie na Kryme povedal, že Rusko nikdy nemalo v pláne vojenské akcie na polostrove ani jeho anexiu. “Naopak, vychádzali sme z toho, že budeme budovať naše vzťahy s Ukrajinou na základe súčasnej geopolitickej reality. Tiež sme si vždy mysleli a dúfali, že naši ľudia, Rusi, ruskojazyčné obyvateľstvo Ukrajiny bude žiť v pohodlných podmienkach a v pohodlnej atmosfére a nebude utláčané,” povedal šéf Kremľa.

“Museli sme podniknúť nevyhnutné kroky, aby sa udalosti nevyvinuli tak, ako sa v súčasnosti vyvíjajú na juhovýchode Ukrajiny,” uviedol ruský prezident a dodal. “Samozrejme, naše jednotky stáli za krymskou domobranou,” dodal Putin.

Moskva neuznáva legitimitu nového ukrajinského vedenia, ale je s ním v kontakte

Prezidentská kampaň na Ukrajine je vedená neprijateľným spôsobom a Rusko nebude považovať výsledky volieb za legitímne, ak sa situácia nezmení, vyhlásil šéf Kremľa.

“Boj o prezidentské kreslo je vedený absolútne neprijateľným spôsobom. Ak všetko bude takto ďalej pokračovať, potom, samozrejme, nemôžeme uznať za legitímne to, čo sa deje a čo sa udeje po 25. máji (termín ukrajinských volieb – pozn. TASR),” citovala Putina agentúra Reuters.

Ruský prezident taktiež konštatoval, že Moskva neuznáva legitimitu nového ukrajinského vedenia, ale je s ním v kontakte.

“Skutočne považujem súčasné úrady za nelegitímne a ináč to byť ani nemôže – nemajú celonárodný mandát na riadenie krajiny. Neodmietame však kontakty s nikým, na ministerskej úrovni sú kontakty otvorené,” citovala Putina agentúra RIA Novosti.

Putin konštatoval, že rozhodnutie rozpustiť Berkut sa obráti proti ukrajinskému štátu

Ruský prezident sa tiež zastal rozpustenej ukrajinskej policajnej jednotky Berkut, ktorú úrady v Kyjeve vinia zo zodpovednosti za smrť demonštrantov. V televíznej debate s občanmi dnes vyhlásil, že Berkut slúžil čestne a v súlade so svojimi povinnosťami.

“Niet pochýb o tom, že vy a vaši kolegovia ste profesionálne a čestne vykonávali svoju povinnosť,” reagoval Putin na otázku bývalého príslušníka Berkutu.

Šéf Kremľa taktiež konštatoval, že rozhodnutie rozpustiť Berkut po smrteľných potýčkach počas protivládnych protestov, ktoré viedli k pádu prezidenta Viktora Janukovyča, sa obráti proti ukrajinskému štátu.

“Pretože nemôžete ponižovať bojovníkov a nútiť kľaknúť si bojovníkov, ktorí bránia záujmy štátu,” citovala Putina z jeho televízneho vystúpenia agentúra Reuters.

Ruský prezident vyjadril nádej, že vyslanie armády na východ Ukajiny nebude potrebné a diplomacia poslúži ako nástroj na vyriešenie krízy.

“Pripomeniem, že Rada federácie (horná komora ruského parlamentu) udelila prezidentovi právo použiť na Ukrajine vojenskú silu,” konštatoval Putin.

“Skutočne dúfam, že nebudem musieť uplatniť toto právo a že sme schopní vyriešiť všetky dnešné naliehavé záležitosti prostredníctvom politicko-diplomatických prostriedkov,” citovala šéfa Kremľa agentúra Reuters.

V súvislosti s rozširovaním NATO Putin povedal, že aliancia vytláča Rusko z čiernomorského regiónu. Moskva je podľa neho nútená reagovať aj na americký protiraketový štít v Európe, ktorý, ako povedal, vedie k závodom v zbrojení. Dodal, že v tejto záležitosti bude Moskva pokračovať v rokovaniach so Spojenými štátmi, ale urobí všetko potrebné pre zaistenie ruskej bezpečnosti.

Dnešné krízové rokovania v Ženeve medzi predstaviteľmi Ruska, Ukrajiny, Spojených štátov a Európskej únie označil za “veľmi dôležité”, informovala agentúra Reuters.

Európa si nemôže dovoliť prestať kupovať ruský plyn

Európa si nemôže dovoliť prestať kupovať ruský plyn, vyhlásil Putin. “Predávame plyn do európskych krajín, ktoré na 30-35 percent pokrývajú svoje plynové potreby dodávkami z Ruska. Môžu prestať kupovať ruský plyn? Podľa môjho názoru to nie je možné,” konštatoval ruský prezident.

Tranzit plynu cez Ukrajinu označil Putin za najnebezpečnejší element v európskom systéme dodávok plynu. Dohoda s Ukrajinou o dodávkach plynu je však podľa neho možná. Uviedol, že Moskva je pripravená počkať jeden mesiac, než Kyjev zaplatí Rusku dlh za plyn. Potom už bude Moskva žiadať platenie vopred.

Drahá Fajna Ivanovna, načo vám je Aljaška?

“Fajna Ivanovna, drahá, načo vám je Aljaška?” spýtal sa Putin dôchodkyne, ktorá mu v televíznej debate položila otázku týkajúcu sa pripiojenia Alijašky k Rusku v každoročnej televíznej debate s občanmi. 

“Sme severská krajina, 70 percent nášho územia patrí k regiónom severu a Ďalekého severu. Leží snáď Aljaška na južnej pologuli? Tiež je tam zima. Nebuďme takí horliví,” uviedol vtipne Putin. Zároveň priznal, že pozná obľúbenú prezývku pre Aljašku, ktorá sa dostala na verejnosť po pripojení Krymu k Rusku: ajs-Krym.

Aljaška bola súčasťou Ruska do roku 1867 a bola predaná Spojeným štátom za 7,2 milióna vtedajších dolárov v zlate, pripomenula agentúra RIA Novosti. Podľa nej už vyše 42.000 ľudí podpísalo petíciu vyzývajúcu na odtrhnutie Aljašky od Spojených štátov a jej opätovné pripojenie k Rusku.

Petícia je prístupná na webovej stránke Bieleho domu a spustili ju 21. marca. Ak sa do mesiaca nazbiera 100.000 hlasov, administratíva amerického prezidenta Baracka Obamu bude musieť oficiálne reagovať.

Moskva nemôže za podkopanú dôveru medzi Ruskom a USA

Ruský prezident sa v televíznej debate vyjadril aj k vzájomným vzťahom medzi Ruskom a USA. Uviedol, že dôvera medzi oboma krajinami je do značnej miery medzi oboma krajinami podkopaná. 

Obnovenie dôvery medzi krajinami si podľa Putina vyžaduje odstránenie všetkých prístupov založených na dvojakom metre. Dúfa však v skoré obnovenie kontaktov medzi ruskými a americkými lídrami. “Máme s nimi nejaké kontakty, ale naši kolegovia sa rozhodli ich prerušiť. Dúfam, že časom bude všetko na mieste,” uviedol ruský prezident.

Domnieva sa, že šéf Bieleho domu Barack Obama by ho zachránil, keby sa topil. “Myslím si, že je to slušný a statočný človek a že by to urobil,” citovala Putina agentúra RIA Novosti. Šéf Kremľa taktiež ubezpečil, že Rusko sa nesnaží podkopať vzťahy s Európou. Dúfa, že podobný postoj majú aj európski partneri.

Najväčšie ruské federálne televízne kanály a rozhlasové stanice vysielajú každoročný program Priama linka s Vladimirom Putinom. Priamy prenos si môžete pozrieť na: http://rt.com/on-air

ru