Bratislava 1. apríla 2016 (HSP/Foto:TASR-Michal Svítok)
A je tu jeden z najkrajších sviatkov v roku! Nie Vianoce, nie Veľká noc – Prvý apríl! Pri tejto príležitosti si na chvíľu odložíme na bok horúce témy a spravodajstvo a zbadáme, že život nie je iba vážny a seriózny, ale občas aj srandovný…
Do napraskaného autobusu nastupuje revízor. Pomaly smeruje od predných dverí k zadným, kontroluje lístky cestujúcich. O chvíľu sa zastaví pri Ferovi:
Váš lístok, prosím?
Načo vám bude? Vy nemáte lístok?
Ja ho nepotrebujem, ale vy áno. Ja som revízor.
Teší ma, som Fero. Prisadnete si? Je tu voľné miesto.
Nemám čas. Som v práci. Kontrolujem lístky, chápete?
Nie som sprostý. Iba tak vyzerám… Keď nechcete sedieť, tak choďte.
Ale najprv skontrolujem , či máte lístok. Tak máte ho?
Ako sa to vezme…
Čo je to za somarina? Buď máte alebo nie. Tretie je vylúčené…
Neuhádli ste. Mám permanentku.
Tak načo je potom ten cirkus, prečo ma zdržujete? Ukážte tu permanentku.
Nech sa páči. Dokonca je tam aj moja fotografia. Nie je celkom vydarená, ale….
Počkajte, počkajte. Čo to mi dávate?
Permanentku, vy ste mi to kázali.
Ale akú? Je to permanentka na futbal!
Nuž… vy ste ju pýtali.
Ja som pýtal permanentku na autobus! Na městsku hromadnú dopravu.
A vy nemáte?
Nemám a ani nepotrebujem. Ale vy – určite!
Načo by mne bola? Obvykle cestujem vlakom. Autobusom chodievam iba zriedkavo.
Potom ste si mali kúpiť lístok.
Počúvajte, od začiatku ma pletiete. Raz žiadate lístok, potom permanentku, rozhodnite sa, čo vlastne chcete.
Chcem, aby ste mi preukázal, na základe čoho idete týmto autobusom.
Na základe toho, že sa o polhodinu začne zápas a keď pôjdem pešo, nestihnem začiatok a navyše môj kamarát Jožo….
Stop! Chcete zo mňa robiť debila?!
To nie. Bolo by to zbytečné…
Fajn, stačilo. Ak mi neukážete lístok, dostanete pokutu.
Prečo? Veď mám permanentku.
Ale na futbal!!..
Samozrejme, veď tam idem. Ako inak by som sa tam dostal?..
Ako, ako? Ako všetci ostatní. Kúpite si lístok a…
Načo by mne bol? Mám predsa permanentku.
To je váš problém. Pýtam sa, kde máte lístok na autobus. Futbal ma nezaujíma.
Ako to, že vás nezaujíma? Dnes je to pre našich rozhodujúci zápas!
No… samozrejme, že zaujíma, ale… teraz sme v autobuse, som v práci, kontrolujem lístky. Máte ho?
Veď polhodinu vám opakujem, že mám permanentku.
Ale – na futbal!!!..
Konečne vám to došlo. Mám permanentku a idem na zápas. Vy by ste radšej nestrácali čas a tiež išli na zápas.
Musím ešte skontrolovať lístky…
To stihnete raz – dva. Stretneme sa na štadióne. Dohodnuté?
Dobře. Dúfam, že lístky ešte budú….
Fero mávne rukou revízorovi na rozlúčku a pozerá sa do okna. Revízor sa pristaví pri ďalšom cestujúcom:
Váš lístok prosím?.. Čo to mi dávate? Cestovný lístok? Načo by mi bol? Vstupenky na futbal máte? Nie?! Nuž, zaplatíte pokutu…
Eugen Rusnák