Pružina má bratov Šťastných, ale aj iné poklady. 150 jaskýň i 1000 oviec v okolí

Pružina 16. septembra (TASR/HSP/Foto:TASR)

Pramene, krasové útvary, vyše stovka menších jaskýň 

V okolí obce Pružina ležiacej pod viac ako 1200-metrovým Strážovom, je množstvo krasových prameňov. Od vyvieračiek, ponorov a iných krasových javov v Strážovských vrchoch nie je ďaleko ku jaskyniam. Tie sú spolu s vodou špičkovej kvality podľa predsedu Slovenskej speleologickej spoločnosti Bohuslava Kortmana najväčším bohatstvom obce.

“V okolí Pružiny objavili jaskyniari asi 150 krasových jaskýň, ďalšie desiatky možno čakajú na objavenie. Ide väčšinou o menšie jaskyne puklinového charakteru, ktoré nie sú prístupné verejnosti. Výnimkou je niekoľko jaskýň, ktoré sú svojou veľkosťou výnimočné. V 90. rokoch sme napriek skeptickým vyjadreniam karsológov, geológov a hydrológov objavili na Strážove vo výške viac ako 1000 metrov novú jaskyňu – Četníkovu svadbu, ktorá sa každým rokom rozrastala a dnes má už asi 1200 metrov. Jej priestory sú porovnateľné s mnohými známymi jaskyňami na Slovensku,” povedal Kortman s tým, že posledné skúmania naznačujú, že Četníkova svadba ešte neodhalila celé svoje tajomstvo a je predpoklad, že je prepojená s ďalšími jaskyňami.

Deväť druhov netoierov a jedna z najlepších vôd na Slovensku

Ďalším neoceniteľným pokladom okolia Pružiny je podľa Kortmana tamojšia voda. Ako zdroj pitnej vody ho využívajú nielen okolité obce, ale napríklad aj Púchov či Dubnica nad Váhom. Časť z nej sa vo firme niekoľko kilometrov pod Pružinou spracováva na komerčné účely. Podľa odborníkov je to jedna z najkvalitnejších vôd na Slovensku, nepotrebuje žiadnu úpravu a ak sa aj upravuje, tak len kvôli tomu, aby splnila štátne normy.

K raritám najvyššieho vrchu Strážovských vrchov Strážova patrí podľa Kortmana skutočnosť, že má niekoľko vrcholov, z ktorých každý má viac ako 1000 metrov a stretávajú sa na nich hranice piatich okresov – Ilavského, Púchovského, Považskobystrického, Žilinského a Prievidzského.

20 detí im chýba do 2000 obyvateľov. Snažia sa, ako sa len dá…

Do magickej hranice 2000 obyvateľov chýba obci Pružina v okrese Považská Bystrica necelých 20 duší. Prekročiť ju chcú nielen z prestížnych, ale najmä z pragmatických dôvodov – kvôli vyšším podielovým daniam. Starosta obce Michal Ušiak hovorí, že počet obyvateľov by mal prekročiť dvojtisícovú hranicu do roku 2014.

“Robíme pre to maximum. Ešte v roku 2007 sme postavili 38 nájomných bytov za vtedajších 50 miliónov korún, prílev nových obyvateľov si sľubujeme od projektu 100 domov, ktorý realizuje miestny podnikateľ. Obec k pozemkom na individuálnu bytovú výstavbu pripravila kompletné inžinierske siete. Momentálne stojí v lokalite asi 20 nových domov, ďalšie sú rozostavané,” priblížil Ušiak s tým, že obec podporuje nielen prílev cezpoľných obyvateľov, ale motivuje aj domáce mamičky. Každý novonarodený Pružinčan dostane od obce vkladnú knižku so 70 eurami.

Nie je to tak dávno, čo za 600.000 eur zrekonštruovali miestnu základnú školu, opravy potrebuje aj materská škola, kde chodí viac ako pol stovky detí. Pružina je plynofikovaná, momentálne budujú kanalizáciu, tretina obce je už odkanalizovaná. V obci je zdravotné stredisko, lekáreň, päť krčiem, dve pizzerie, v centre obce postavil miestny podnikateľ moderné štýlové nákupné stredisko s penziónom, bowlingom.

Chceli by ryžovať z cestovného ruchu, brzdí ich ochrana prírody

“Vsadiť chceme predovšetkým na cestovný ruch. Príroda v okolí najvyššieho vrchu Strážovských vrchov Strážova na to predurčuje. Máme kopec cyklotrás, turistických chodníkov, jaskýň. V okolí obce vyrastajú penzióny, sú tú rekreačné zariadenia, lákadlom pre turistov je i salaš a špičkové ovčie výrobky súkromnej podnikateľky,” hovorí starosta. Ocenil tiež aktivitu miestneho športového klubu Strážov, Klubu dôchodcov a dobrovoľných hasičov, ktorí svojpomocne premenili miestnu hasičskú stanicu na jednu z dominánt obce.

Rozvoj cestovného ruchu podľa neho trochu brzdí fakt, že obec je v piatom ochrannom pásme, podobne ako Tatry. Z toho vyplývajú aj mnohé obmedzenia pre potenciálnych investorov. “Ďalším nebezpečenstvom je premnoženie medveďov, ktorých je v Strážovských vrchov toľko, ako nikdy predtým. Aj predtým tu boli, ale maximálne jeden – dvaja. Dnes ich tu je asi osem a nie je žiadnou výnimkou, že chodia už aj do obývaných častí obce,” dodal Ušiak s tým, že medvede zatiaľ našťastie na nikoho nezaútočili.

I napriek “finančným suchotám” chcú v rámci svojich možností investovať do rozvoja obce. Podľa starostu čakajú na výzvu z ministerstva kultúry, aby mohli zrekonštruovať starú faru a urobiť v nej pamätnú izbu najznámejšej osobnosti pôsobiacej v obci – Štefanovi Závodníkovi. “V dezolátnom stave máme miestne komunikácie, tie potrebujú opravu ako soľ. Stále však čakáme na 70.000 eur, ktoré nám dlhuje štát za našu investíciu do rekonštrukcie základnej školy,” posťažoval si Ušiak.

Pružina mala i naďalej má svoje osobnosti 

V malebnej obci Pružina pod majestátnym Strážovom sa narodili či pôsobili osobnosti, ktoré svojou prácou či majstrovstvom preslávili obec ďaleko za hranicami Slovenska. Okrem spomínaného spoluzakladateľa Matice slovenskej Štefana Závodníka, aj minister dopravy Rakúsko-Uhorska Gabriel Baroš, cisársky “večný vojak” Ladislav Gabriel Škultéty, či vari najznámejšie bratské hokejové trio bratov Šťastných – to všetko sú osobnosti, ktoré sú spojené s Pružinou.   

“Štefan Závodník bol rímskokatolícky kňaz, národovec, buditeľ, zakladateľ rôznych spolkov na Slovensku, spoluzakladateľ Matice slovenskej. V pružine prežil 35 najplodnejších rokov svojho života, vybudoval tu školu, kaplnku na hornom konci obce, postavil kostol v Mojtíne, ktorý bol kedysi súčasťou Pružiny. Založil tri školy a svojím dielom predbehol dobu, v ktorej žil,” priblížil jedného z velikánov slovenských dejín starosta Pružiny Michal Ušiak.

Závodník bol nekompromisný bojovník proti alkoholizmu, hral na husliach, piane, gitare, flaute, založil poštový úrad v Beluši, neskôr poštu, dedinskú sporiteľňu a záložňu v Pružine. Vynikal v ovocinárstve, za svojho člena si ho zvolila renomovaná ovocinárska spoločnosť v Bavorsku. Práve v Pružine založil Spolok včelárov slovenských v Hornom Uhorsku. Spolu so Štúrom, Hoďžom, Hurbanom, Palárikom a Radlinským bol v roku 1951 pri tom, keď sa rozhodlo, že stredoslovenčina bude spisovnou rečou všetkých Slovákov. Bol členom delegácie, ktorá v Pešti odovzdala Memorandum národa slovenského a v roku 1963 bol spolu so Štefanom Moyzesom u cisára žiadať splnenie sľubu o poslovenčení škôl. Bol spoluzakladateľom Matice slovenskej, prvého slovenského gymnázia v Kláštore pod Znievom, spolku Tatrín, Spolku sv. Vojtecha. Zomrel v roku 1885, pochovaný je na čestnom mieste pri vstupe do pružinského kostola. Jeho srdce je uložené v mramorovom sarkofágu v zrekonštruovanej kaplnke Sedembolestnej Panny Márie v Pružine.

K súčasným osobnostiam patrí Podnikateľka roka 2009 

Pružinčanka Oľga Apoleníková začala podnikať v poľnohospodárstve pred siedmimi rokmi. Najskôr s hovädzím dobytkom a ošípanými, v roku 2005 sa preorientovala na ovce. Dnes je najväčšou chovateľkou oviec v okrese Považská Bystrica, jej biopotraviny sú vychytávkou na trhu a v roku 2009 získala prestížne ocenenie Podnikateľka roka v kategórii malých a stredných podnikateliek.

Ako povedala, na ovčiarstvo sa začala zameriavať kvôli finalizácii vlastných výrobkov, čo pri kravskom mlieku a hovädzom a bravčovom mäse nebolo možné. Prvé výsledky sa dostavili čoskoro. “V minulom roku skončila v celoštátnej súťaži Biopotravina roka naša bryndza druhá, tento rok je desať dní pred koncom hlasovania s desaťpercentným náskokom v čele. Verím, že tento rok vyhráme,” priblížila Apoleníková. Zdôraznila, že všetky produkty na salaši v Pružine vyrábajú v ekologicky čistom prostredí, bez použitia chémie, za použitia najmodernejších technológií a i preto majú vysoký kredit na trhu od Považskej Bystrice po Bratislavu.

“Chováme asi tisícku oviec, polovicu z nich dojíme, vyrábame vlastný syr, bryndzu, žinčicu a jahňacinu. Tá si najmä v posledných rokoch nachádza stále pevnejšie miesto na stoloch slovenských gurmánov. Kým v minulosti šla väčšina produkcie jahňaciny do Talianska, dnes viac ako polovica zostáva na slovenskom trhu,” priblížila Apoleníková s tým, že ľudí treba na jahňacinu a ovčie výrobky naučiť. Jej sa to podarilo najmä vďaka prezentačným podujatiam priamo na salaši v Pružine, v niektorých reštauráciách, no najmä na predveľkonočnom prezentačnom jarmoku ovčiarov a salašníkov z okolia Považskej Bystrice nazvanom Zo salaša do mesta.