Protiruské sankcie pokračujú, ale aj Gazprom pokračuje: Mieni vybudovať tri plynovody v EÚ

Moskva 30. júna 2015 (HSP/Foto:TASR/AP-Alexander Zemlianichenko)

Európska únia na pokyn Veľkého brata spoza oceánu pokračuje v sankčnej vojne proti Rusku. Kým Veľký brat si mädlí ruky a počíta zisky, Európania majú obrovské finančné straty, zničili veľa výhodných projektov, stratili veľa zákaziek a pracovných miest

Napriek rozmarnej povahe a nezodpovednému konaniu Bruselu, Rusko pokračuje vo svojej stratégii a občas sa tvári tak, akoby sa nič negatívne nedialo. Moskva jednoducho čaká, kedy si konečne Európska únia vezme rozum do hrsti, zastaví nezmyselné hádky a sankcie a pochopí, že hospodárska spolupráca a spoločný boj proti súčasným civilizačným problémom je oveľa užitočnejší, ako spory, podrazy, napínanie svalov a narábanie so „sankčnou dubinou.“ Problémov je neúrekom – načo ďalšie vytvárať úmyselne?

Presne tak koná aj ruská spoločnosť Gazprom. Akoby hovorí: „Kým budete mávať sankčnou dubinou, v tom čase budeme spolupracovať a budovať užitočné veci s tými, ktorí rozum nestratili. Každý robí, čo mu viac vyhovuje.“ A ruský plynový gigant hľadá nových partnerov pre spoluprácu. Najnovšie Grécko a Rusko podpísali memorandum o výstavbe európskej časti Turskish Streamu. Nemecký E.ON, OMV a Shell plánujú dve nové časti Nord Streamu.

Do Moskvy zavítal grécky minister energetiky Panagiotis Lafazanis a podpísal memorandum o výstavbe európskej časti plynovodu Turkish Stream – Juhoeurópsky plynovod s kapacitou 47 miliárd kubických metrov plynu ročne. Výstavba za viac ako 2 miliardy eur sa začne budúci rok, pričom plynovod by mal byť spustený do prevádzky do konca roka 2019. Ruský minister energetiky Alexander Novak prezradil, že výstavbu plynovodu bude spočiatku financovať Rusko prostredníctvom štátnej rozvojovej banky Vnešeconombank. Vlastníctvo potrubia rovným dielom rozdelia medzi Moskvu a Atény.

V súčasnej situácii, keď sa Grécko nachádza v katastrofálnej situácii, každá dobrá správa pre túto krajinu a hlavne pre jej budúcnosť je pre Grékov ako manna z neba. Niet sa čomu čudovať, že grécky minister energetiky bol celý nadšený a označil túto udalosť za historickú: „Plynovod bude spájať nielen Grécko a Rusko, ale aj európske národy. Naše posolstvo je posolstvo stability a priateľstva. Plynovod nie je namierený proti nikomu v Európe alebo komukoľvek inému. Je to potrubie mieru a stability pre celý región,“ zdôraznil Panagiotis Lafazanis.

Šéf ruského Gazpromu Alexej Miller v týchto dňoch má „Deň otvorených dverí“ – stále rokuje s partnermi o realizácii budúcich gigantických projektov – a to aj napriek sankciám… Diskutoval so zástupcom srbského Srbijagasu Dušanom Bajatovićom. Porozprávali sa o aktuálnych problémoch a o perspektívnej spolupráci v oblasti energetiky: o dlhodobých dodávkach z Ruska do Srbska a ďalších európskych krajín, o spoločnom projekte podzemných zásobníkov plynu a pod. Mimochodom záujem o zásobník zemného plynu pre ruský Turkish Stream prejavilo aj Bulharsko, ktoré je veľmi nahnevané na Brusel: zakázal mu spolupracovať s Ruskom na výstavbe plynovodu a Rusi budú spolupracovať s Grékmi a Turkami. Samozrejme, aj zisky potečú do týchto krajín…

Navyše Gazprom plánuje spolu s nemeckým koncernom E.ON, rakúskou spoločnosťou OMV a britsko-holandským Shellom vybudovať ďalšie dva úseky plynovodu Nord Stream, ktorý vedie popod Baltské more do Nemecka. Tento projekt by zdvojnásobil súčasnú kapacitu plynovodu z 55 na 110 miliárd kubických metrov plynu ročne, pričom ruský energetický gigant by vlastnil 51-percentný podiel.

Je tu ešte niečo. Tretia a štvrtá línia plynovodu Nord Stream by podľa expertov nemala predstavovať priame ohrozenie pre Slovensko. Aj keby bol tento plán implementovaný, v súčasnosti neexistuje vhodná infraštruktúra, ktorá by tento plyn zo vstupného bodu v Nemecku prepravila do Čiech a potom Rakúska či Talianska. Existuje tam plynovod Opál, ktorý má celkovú kapacitu 35 miliárd metrov kubických plynu ročne. Táto kapacita je už ale v súčasnosti plne využívaná. Gazprom podľa dohody nemôže na plynovode Opál zabolokovať viac ako polovicu kapacity.

Ako sa na tieto skutočnosti pozerajú v Bruseli? Z Európskej komisie odznelo, že EÚ tieto nové ruské plynovody nepotrebuje. Brusel to argumentuje tým, že existujúce prepravné ruské kapacity sa v súčasnosti využívajú iba na približne 57%. Toto vraj dokazuje, že dopravné trasy z Ruska do EÚ, vrátane tej cez Ukrajinu, už dnes presahujú potreby únie. V Bruseli pripomenuli, že každé nové potrubie musí byť v plnom súlade s predpismi EÚ a že Európska komisia bude úzkostne strážiť dôsledné uplatňovanie právnych predpisov v oblasti energetiky, vnútorného trhu a hospodárskej súťaže. Žeby to zastavilo Gazprom?

Ruské podniky pokračujú v podobnej politike ako aj celá ruská vláda. Zdôrazňujú: „Ak chcete aj naďalej mávať sankčnou dubinou – nech sa páči. Budeme v tom čase spolupracovať s tými, ktorí radšej pracujú a spolupracujú, ako sa hádajú a navzájom sa ničia.“ Blesková hádanka: ktorá taktika je podľa vás užitočnejšia?..

Eugen Rusnák