Moskva 19. augusta 2017 (HSP/sputnik/Foto:TASR-Mahmoud Tawil)
Do konca tohto desaťročia by najnovšie raketomety Tornado S mali v ruských ozbrojených silách úplne nahradiť časom a skutočnou vojnou preverené raketomety Smerč. Prvé kusy tejto zbrane ruská armáda dostala už v roku 2017. Postupom času sa majú stať hlavnou útočnou silou raketových delostreleckých brigád Pozemných vojsk.
Syn Kaťuše
Za prvý národný raketomet je právom považovaný legendárny gardistický raketomet BM 13. Svoj bojový krst ohňom Kaťuša absolvovala 14. júla 1941 v bitky pri Orsi (Bielorusko). Len za osem sekúnd poslala jednotka na pozície súpera až 96 rakiet priemeru 132 mm. Nemci sa najviac báli práve tejto zbrane počas Veľkej vlasteneckej vojny.
Prvý povojnový syn Kaťuše bol Grad, sovietsky raketomet BM 21 s priemerom 122 mm. Tieto stroje sa do výzbroje vojsk dostali v roku 1963 a stále ich využívajú Raketové vojská a delostrelectvo Ozbrojených síl Ruska a viac ako päťdesiat krajín. Jeden Grad je schopný za 20 sekúnd vypustiť 40 rakiet a zasiahnuť ciele na ploche 15-20 hektárov vo vzdialenosti až 25-30 kilometrov. Hlavné typy nábojov sú trieštivé a trhavé, kazetové a zápalné.
Prvé vedenie ZSSR vyskúšalo Grady v boji v marci 1969 počas sovietsko-čínskeho pohraničného konfliktu na ostrove Damanskij, ktorý hneď skončil 15. marca 1969.
Uragan a Smerč
V roku 1975 začala sovietska armáda dostávať nové a výkonnejšie raketomety BM 27 Uragan. Na rozdiel od Gradov mali tieto systémy menej rakiet, šestnásť namiesto štyridsať.
220 milimetrové rakety Grad s bojovou časťou váhy asi 240 kilogramov svojou ničivou silou prekonali 122 mm rakety BM 21 (Grad). 16 rakiet jedného Uraganu pokrýva rozlohu 40 hektárov a môže zasiahnuť ciele vo vzdialenosti až 35 kilometrov.
Tieto raketové odpalovače debutovali počas vojny v Afganistane a okamžite sa ukázali ako spoľahlivé a silné zbrane. Použili sa aj v oboch čečenských vojnách počas päťdňovej vojny s Gruzínskom v auguste 2008 a tiež v Sýrii. Tieto sýrske raketomety bombardovali pozície teroristov na okraji Palmýry.
Avšak Uragan nie je najsilnejším potomkom Kaťuše. V roku 1987 do výzbroje dané raketomety BM 30 Smerč sú považované za najsilnejšie na svete. Jedna salva vypáli dvanásť rakiet priemeru 300 mm s kazetovými, trieštivými a trhavými alebo termobarickými bojovými časťami s hmotnosťou asi 250 kilogramov. Plocha zásahu plnej salvy je asi 70 hektárov a palebná vzdialenosť je 20 až 90 kilometrov. Podľa odhadov mnohých odborníkov, salvy šiestich raketometov Smerč majú ničivú silu porovnateľnú s taktickou jadrovou zbraňou.
Zásoby pre budúcnosť
Napriek vynikajúcej výkonnosti boli všetky ruské raketové odpaľovače vyvinuté ešte v ZSSR a roky morálne starnú. V Rusku však existuje rozsiahly program modernizácie raketového delostrelectva. Raketomety Grad a Smerč sa nedávno zamieňali so systémami Tornado G a Tornado S. Vzhľadovo sa od svojich predchodcov príliš nelíšia, značne ich však prevyšujú svojimi bojovými schopnosťami.
Oba systémy sú vybavené najnovšími riadiacimi a komunikačnými zariadeniami, automatizovanou navigáciou a paľbou a navigačným systémom GLONASS. Komplexy dostali nové rakety.
Tornado G môže páliť kazetovými raketami s kumulatívnym trieštivou časťou. Zbraň, ktorá bola navrhnutá ako prostriedok na zničenie obrovských cieľov, je veľmi presná a môže účinne eliminovať jednotlivé nepriateľské objekty vo vzdialenosti až 120 kilometrov.
Podľa odhadov odborníkov Medzinárodného ústavu pre strategické štúdie (IISS) zverejnených v správe The Military Balance za rok 2017, Tornado S vo všetkých aspektoch prekonáva raketomety, ktoré sú vo výzbroji krajín NATO. Ide predovšetkým o americký systém M-270 MLRS (a jeho oveľa ľahšiu verziu HIMARS), ktorý boli prijaté do výzbroje v roku 1983. Existujú dve verzie. Prvý M-270 funguje ako klasický raketomet s dvanástimi raketami. Je schopný zničiť ciele v rámci 40 kilometrov neriadenými a riadenými raketami priemeru 240 mm s kazetovou bojovou časťou. Druhá verzia pracuje ako operatívny a taktický komplex a namiesto 12 rakiet nesie dve vysoko presné kazetové a trhavé rakety ATACMS s dosahom streľby až 80 kilometrov. Obe verzie svojím dosahom a bojovou silou nemôžu konkurovať pôvodným úpravám raketometu Smerč.