Londýn 10. júla 2017 (HSP/Foto:Instagram)
„V tejto krajine a v mnohých iných došlo k totálnemu prevráteniu vzťahov medzi rodičmi a verejnými službami,“ týmto slovami začína svoj komentár britský Catholic Herald k téme postihnutého chlapčeka Charlieho Garda, ktorému súd v rozpore s vôľou rodičov nariadil smrť.
Pripomeňme si, že ide o prípad britského 10-mesačného chlapčeka trpiaceho genetickou chorobou. Rodičom dieťaťa sa podarilo pomocou súkromnej zbierky zhromaždiť dostatočné množstvo financií, ktoré by dieťaťu umožnili experimentálnu liečbu v USA. Nemocnica, kde je chlapček umiestnený a britské súdy však odmietli umožniť chlapčekov prevoz, ktorý by bol mimochodom realizovaný na náklady rodičov. Rodičia sa obrátili na Európsky súd pre ľudské práva, ktorý s definitívnou platnosťou rozhodol, že dieťa má byť odpojené od kyslíku, výživy a hydratácie, čím mu bude privodená smrť. To všetko v “záujme dieťaťa”. Rodičom zamietli aj žiadosť o to, aby si mohli chlapčeka zobrať domov, kde by strávil posledné hodiny svojho života. Podobne zamietli aj možnosť pobytu v hospici. Po zverejnení prípadu došlo k obrovskej vlne solidarity obyčajných ľudí. Petícia na podporu Charlieho obsahuje viac než 360 tis. podpisov. Na stranu chlapčeka a jeho rodičov sa postavil aj Donald Trump, ktorý ponúkol liečenie v USA a pápež František, ktorý poskytol udelenie vatikánskeho pasu pre malého Charlieho a miesto vo vatikánskej detskej nemocnici. Podobne zareagovalo aj Taliansko, ktoré rodine ponúklo talianske pasy. Všetko márne. Británia trvá na tom, že “právne dôvody” bránia prevozu malého pacienta.
„Situácia v ktorej lekári, zákonodarcovia a každá úroveň súdnictva až po zavádzajúco označený Súd pre ľudské práva, spojili svoje zbrane, aby po prvýkrát popreli rodičom právo na liečbu svojho dieťaťa, bez akýchkoľvek výdajov štátu a teraz i právo na súdne nariadenú smrť v domácom prostredí, sa dostala na prvé strany médií po celom svete,” uvádza Catholic Herald.
Tento prípad podľa Heraldu ilustruje k akej hlbokej kultúrnej zmene došlo na Západe. Článok pripomína aj prípad otca, ktorý sa dopustil „zločinu“ tým, že zobral svoju dcéru zo štátnej školy na výlet do Disney Worldu bez súhlasu lokálnej autority.
„Ďaleko od toho, že sú v službe verejnosti, vládni úradníci, lekári a učitelia sa v mnohých ohľadoch stali pánmi tých, ktorým majú slúžiť, obzvlášť pokiaľ ide o deti,“ píše sa ďalej v článku.
V tomto „novom lepšom svete“ došlo k totálnemu prevráteniu prirodzeného poriadku a katolíckej náuky. Rodičovské práva boli uzurpované, alebo delegované. Štát už viac „nepodporuje“ rodičov, ale hodnotí ich a pokiaľ to považuje za vhodné, tak ich jednoducho nahradí. „To čo začína kriminalizáciu rodičov, kvôli krátkym prázdninám, končí vykopávaním dverí políciou a tiahnutím vydesených detí do školy a rodičov do väzenia. Pokiaľ si myslíte, že preháňam, pozrite sa, čo sa stane s domácimi učiteľmi v Nemecku,“ píše autor článku.
Situácia sa neobmedzuje iba na vzdelávanie. V Ontariu bol prijatý zákon, ktorý umožní odobratie detí, pokiaľ rodičia odmietajú „pseudovedeckú genderovú teóriu.“ Stále viac sa stáva legitímnou požiadavka, aby rodičia zdieľali oficiálnu ideológiu štátu.“ V Anglicku je možné odoprieť adopciu rodičom majúcim názory, ktoré sú pre miestne úrady neprijateľné, ako byť evangelikálnym kresťanom alebo voličom UKIP.“
„V tomto kontexte nie je rozsudok smrti pre Charlieho Garda prekvapujúci.“ Je však tragický.
Autor článku nakoniec pripomína dielo sociológa Carla Zimmermana s názvom Rodina a Civilizácia. Zimmerman v diele preukázal, že vzostup a pád každej veľkej civilizácie je kauzálne spojený s poklesom sily a autority rodiny v spoločnosti. Dospel k záveru, že ide o predvídateľný cyklus, v ktorom sa rodina podriaďuje štátu, manželstvo a rodičovstvo je zbavené autority a dochádza k atomizácii spoločnosti, až pokiaľ nepríde k jej úplnému rozprášeniu.
Zimmerman už v roku 1947 predpovedal bludný kultúrny postoj „pokrokárstva“, ktorý bude oslavovaný a spojený s deštrukciou rodiny.
„Pokiaľ nás veľký nástup sekularizmu na Západe niečo naučil, tak to, že pokrok si vyžaduje životy mimoriadneho množstva nevinných detí,“ končí svoj komentár Catholic Herald.
Katarína Hanzlíková