Prieskum v ČR potvrdil veľké rozdiely v zložení potravín. Pod rovnakým obalom pre Nemcov bravčové mäso, pre Čechov a Slovákov hydinový separát

Praha 12. júla 2017 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP)

Potraviny predávané v piatich európskych štátoch majú napriek podobným obalom odlišné zloženie. Z 21 skúmaných produktov boli zhodné iba tri. Uviedol to tento týždeň na tlačovej konferencii český minister poľnohospodárstva Marian Jurečka. Prieskum uskutočnila Vysoká škola chemicko-technologická v Prahe (VŠCHT). Podľa ministerstva však napriek tomu nie je možné jednoznačne určiť, že by sa v niektorej zo skúmaných krajín, teda v Nemecku, Rakúsku, na Slovensku, v Maďarsku a Česku, predávali kvalitnejšie potraviny než v ostatných krajinách

Jurečka však aj odlišné zloženie potravín považuje za neprijateľné. “Testy, ktoré uskutočnili odborníci z VŠCHT, ukázali, že niektoré potraviny rovnakej značky sa vo svojich vlastnostiach odlišujú. Považujem to za neprijateľné a voči spotrebiteľom za diskriminujúce,” povedal. Z 21 výrobkov boli zhodné len tri, 13 komisia označila za odlišné, päť výrobkov za mierne odlišné.

Podľa Jana Pivoňku z VŠCHT prieskum nedokáže posúdiť, či sa v niektorej krajine predávajú kvalitnejšie potraviny. Vo všeobecnosti sa to povedať nedá, ale v niektorých prípadoch výrobcovia zvýhodňujú nemecký a rakúsky trh. Napríklad, porovnávané rybie prsty mali v západných štátoch viac mäsa. Prací prášok mal zasa viac aktívnych látok. Tulip Luncheon Meat z Nemecka obsahoval bravčové mäso, v českom je hydinový separát.

Že za odlišným zložením výrobkov stojí marketing, a nie odlišné chute spotrebiteľov, si myslí aj europoslankyňa Olga Sehnalová, ktorá tiež nechala vypracovať niekoľko prieskumov kvality potravín. Dostala sa k podobným výsledkom. “Samozrejme, že pre niektoré zmeny môžu mať výrobcovia dobré dôvody, ako sú napríklad odlišné chute obyvateľov naprieč štátmi, ja si ale myslím, že tu hlavnú úlohu hrajú ekonomika a financie. Výrobcovia chcú zarábať,” povedala v rozhovore pre Hospodářské noviny.

Dôkazom je napríklad testovaný kakaový prášok Nesquik spoločnosti Nestlé, ktorý sa líšil nielen množstvom kakaa, ale aj obsahom vitamínov. Napríklad obsah vitamínu B9 bol v 100 gramoch nemeckého výrobku vyšší asi o 150 %.

Pri porovnávaní pracieho prášku Persil je v Maďarsku, na Slovensku a v Česku podiel aktívnej látky na dávku prania okolo 9,5 gramu, v Nemecku a Rakúsku okolo 11,3 gramu. V prípade rybích prstov Iglo predajcovia v štátoch na západ od ČR deklarujú 65 % mäsa, čo je o 7 % viac než v ostatných troch štátoch. Analyticky bolo zistené, že v ČR bol skutočný podiel mäsa 50,2 %, v Nemecku 63,8 %. Výrobky sú pritom balené v rovnakom závode. Podľa Jurečku bolo nemecké balenie navyše lacnejšie.

Výrobcovia často argumentujú tým, že zloženie výrobkov prispôsobujú chutiam obyvateľov v jednotlivých štátoch. Podľa právnych expertov sú však takéto argumenty nezmysel. “Výrobca sa za takéto tvrdenie môže efektívne schovať. Ale keď spoločnosť v reklame na výrobok odkazuje na chuť čerstvých pomarančov, ťažko potom môže obstáť s argumentom, že český spotrebiteľ uprednostňuje nápoje s nižším obsahom pomarančovej šťavy než napríklad zákazníci v Grécku. Podobné je to s mäsovými konzervami. Česi predsa nepreferujú určitú značku, pretože by mala v konzervách nižší podiel pravého mäsa,” uviedol advokát Radim Charvát z Masarykovej univerzity v Brne.

Jurečka plánuje výsledky použiť ako dôkaz, ktorým chce presvedčiť európskych kolegov, že výrobcovia potravín a drogistického tovaru šetria na zákazníkoch v krajinách strednej a východnej Európy. Európski lídri totiž problém zatiaľ neriešia. “Prieskum sme robili v piatich krajinách, takže jasne preukázal, že problém s dvojakou kvalitou potravín sa netýka len Českej republiky. V minulosti boli naše sťažnosti zľahčované. Pre niektorých partnerov z EÚ je to marginálna otázka, pretože sa netýka EÚ ako celku,” uviedol Jurečka.

Problém však je, že aj keď by európske orgány začali pripravovať novú legislatívu, ktorá by vytvorila povinnosť mať v podobnom obale rovnaké potraviny, do platnosti by podľa Jurečku mohla vstúpiť najskôr za štyri roky.

Nakoľko sa problém netýka len potravín, Jurečka vyzval aj ministerstvo priemyslu a obchodu, aby sa dvojakou kvalitou zaoberalo. “Zahraničná štúdia preukázala odlišné zloženie aj v prípade stavebných materiálov, ktoré majú odlišné vlastnosti. Myslím si, že je dôležité, aby na problém upozorňovali ministri, ktorí majú túto oblasť na starosti. V mnohých oblastiach totiž môžu mať tieto veci aj vplyv na ľudské zdravie,” povedal.

V prípade odlišnej kvality sú však ministri viazaní českými zákonmi, ktoré neumožňujú rozdielnu kvalitu výrobkov postihovať. Je preto na spotrebiteľoch, aby si na nižšiu kvalitu výrobkov sťažovali a vytvorili tlak na výrobcov.

Výrobcovia okrem toho argumentujú, že musia zohľadňovať kúpnu silu svojich zákazníkov. Potravinářská komora ČR ale pred dvomi rokmi informovala, že podľa jej testu sa pod rovnakou značkou v Nemecku kúpia dve tretiny potravín lacnejšie než v ČR, navyše, ide často o kvalitnejší výrobok. Cenový rozdiel bol podľa komory aj väčší než tretina hodnoty tovaru.