Približne štvrtina ľudí v Kežmarskom okrese je bez práce

Kežmarok 23. januára 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Henrich Mišovič)

Pred dvoma rokmi bola úroveň nezamestnanosti v Kežmarskom okrese 30,5 %, takže sa ju za toto obdobie podarilo znížiť o takmer 5 %

Približne štvrtina ľudí v Kežmarskom okrese je momentálne bez práce. Nezamestnanosť je tu druhá najvyššia spomedzi všetkých okresov na Slovensku. „Hlavným dôvodom je, že 60 % zo všetkých nezamestnaných ľudí nemá dokončené ani základné vzdelanie.

Pritom 53 % uchádzačov o zamestnanie je evidovaných na úrade práce viac ako 24 mesiacov a asi 300 ľudí od roku 1991 nikdy nepracovalo. Len necelé štyri percentá obyvateľov majú v našom okrese vysokoškolské vzdelanie,“ priblížil hlavné dôvody riaditeľ Úradu práce sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) v Kežmarku Milan Gacík.

Koncom minulého roka sa nezamestnanosť v okrese Kežmarok pohybovala na úrovni 26,7 %. K dispozícii je tu momentálne viac ako 350 voľných miest, všetky ponuky sú však viazané na istý stupeň odborného vzdelania. „Je veľmi veľa mladých ľudí, ktorí pracujú na dohody, stačí im mesačne zarobiť 148 eur v hrubom a sú evidovaní u nás. Je to paradox, že nám deklarujú niektorí príjem 10 až 15 eur a pracujú v Bratislave, niečo teda nie je v poriadku. Dohody o vykonaní práce robia dobre zamestnávateľom, vytvárajú im určitú flexibilitu a operatívnosť, ale nerobia dobre z dlhodobého hľadiska tým, ktorí takto pracujú. Deformuje to myslenie, podporuje tieňovú ekonomiku,“ zdôraznil Gacík.

Tamojší úrad práce sa preto dlhodobo snaží robiť isté korekcie a pôsobiť marketingovo pre niektoré druhy práce. Ide najmä o pozície v poľnohospodárskej a potravinárskej výrobe. Podľa Gacíka je to na dobrej ceste. „Napríklad na Zamagurí máme 9000 oviec a tie chodia chovať ľudia z Poľska. My tu pritom na strednej odbornej škole máme odbor veterinár, prípadne chovateľ oviec, a nie je o to záujem. Kde je problém? Je problém v ponuke, alebo v tých mladých ľuďoch, alebo v ich rodičoch, ktorí ich odhovárajú od takýchto pozícií, pretože sú podľa nich neperspektívne? Tu musí vzniknúť istá dobrá vôľa zo všetkých strán, vysvetľovanie, marketing týchto odborov, aby študenti vedeli, že keď práve túto oblasť pôjdu študovať, už o rok môžu mať prácu, ktorá má zmysel niekde na družstve na Zamagurí,“ objasnil Gacík.

Podľa neho je problém napríklad v oblasti hydinárstva, kde aj sú k dispozícii pracovné miesta, v okrese však nie je dostatok vzdelaných ľudí, ktorí by ich obsadili. Riaditeľ ÚPSVaR v Kežmarku si vie predstaviť, že by sa takéto odbory na stredných školách finančne dlhodobo podporili, školy by boli motivované ich propagovať, a tak by sa záujem o ne zo strany žiakov mohol zvýšiť.

Pred dvoma rokmi bola úroveň nezamestnanosti v Kežmarskom okrese 30,5 %, takže sa ju za toto obdobie podarilo znížiť o takmer 5 %. Gacík verí, že za päť rokov by sa v okrese mohli pohybovať na úrovni 18 % a jedným z krokov, ako to dosiahnuť, je aj postupná realizácia tzv. akčného plánu. Ten pripravili pod Tatrami ako prví na Slovensku a schvaľovať by ho mala vláda na výjazdovom rokovaní v prvej polovici februára.

Ide o dokument, ktorý by mal naštartovať zamestnanosť a miestnu ekonomiku. Súvisí s novelizáciou zákona o podpore najmenej rozvinutých okresov, ktorý nadobudol účinnosť v polovici decembra minulého roku. „Tých 18 % je reálne číslo, ktoré môžeme dosiahnuť. Podľa môjho názoru za tie dva roky by sme vedeli pri naštartovaní projektov, ktoré sú zahrnuté v akčnom pláne, zamestnať 800 až 1000 ľudí. Ide o obecné podniky, nové miesta v potravinárstve a poľnohospodárstve, neskôr možno príde aj nový investor do priemyselného parku. Z dlhodobého hľadiska do tých piatich rokov je cieľom zamestnať 2000 ľudí v okrese,“ uzavrel Gacík.