Pri tvorbe Stratégie ľudských práv je možný konflikt záujmov na strane štátnych úradníkov či zástupcov občianskych združení?

Slovensko 7. mája (HSP/Foto:shutterstock.com)

Vláda Ivety Radičovej umožnila zástupcom časti občianskej spoločnosti participovať pri tvorbe Celoštátnej stratégie. Avšak aktuálne dochádza k sústavnému odmietaniu, ktoré podľa Dobešovej „hraničí až s cynizmom“

V uplynulých dňoch Koordinačná skupina poverená koordináciou Stratégie ľudských práv vydala uznesenie, v ktorom žiada, aby členky a členovia pracovných skupín, „ktorí sú na kandidátskych listinách politických strán do volieb do Európskeho parlamentu, rezignovali na svoje členstvo v pracovných skupinách z dôvodu možného konfliktu záujmov a potreby zachovania nestraníckosti procesu“. Toto rozhodnutie sa týka predovšetkým troch kandidátov kandidujúcich v eurovoľbách za Obyčajných ľudí a nezávislé osobnosti, medzi ktorých patrí Veronika Remišová, Mária Raučinová a Stanislav Trnovec.

K uvedenej problematike sme o stanovisko poprosili Veroniku Remišovú, kandidátku na post poslankyne Európskeho parlamentu, Marcelu Dobešovú – predsedníčku Fóra života, tajomníčku Výboru pre rodovú rovnosť Oľgu Pietruchovú a ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslava Lajčáka.

Podľa Veroniky Remišovej „je poľutovaniahodné, že štátna správa kladie polená pod nohy občanom, ktorí sa snažia zapájať do správy vecí verejných. Rozhodnutie vylúčiť kandidátov do Europarlamentu je jedným z nich. Slovensko je krajina, kde občania a mimovládne neziskové organizácie majú možnosť len v minimálnej miere zásadne ovplyvňovať dianie na politickej a celospoločenskej úrovni. Ich účasť na verejnom dianí je vnímaná ako niečo, čo ohrozuje záujmy štátu. Ale veď občania tu nie sú pre štát. Štát je tu pre občanov! A to si mnohí úradníci vo „verejnej správe“ neuvedomujú a myslia si, že občania, najmä ak majú rozdielny názor, nemajú do ich práce čo hovoriť. Tu si však treba uvedomiť, že úradníkov platíme my občania a takisto im dávame mandát, aby nás zastupovali. Deficit účasti občanov na verejnom živote v konečnom dôsledku konštatuje aj dokument, ktorý len nedávno vypracoval Úrad splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti.“

O konflikte záujmov či “spolitizovaní“ sa podľa názoru Remišovej nedá hovoriť, keďže kandidáti kandidujú ako nezávislí. „Návrh koordinačnej skupiny sa dotkne najmä členov pracovných skupín, ktorí reprezentujú, povedzme si to otvorene, konzervatívnu, kresťanskú časť názorového spektra. Skutočný konflikt záujmov majú skôr tí členovia skupiny, ktorí sú síce štátni úradníci, ale v nedávnej minulosti reprezentovali rôzne záujmové skupiny, resp. tí členovia, ktorí na problematike ľudských práv zarábajú cez rôzne eurofondové projekty nemalé peniaze,“ dodáva.

Predsedníčka Fóra života Marcela Dobešová poukazuje na fakt, že celý proces prípravy celoštátnej stratégie je nedemokratický a spolitizovaný. Podľa nej je to vec vlády, akú stratégiu ponúkne občanom. „Teraz sa to jasne ukázalo, že participatívny prístup v príprave stratégie z vládnucej strany je len deklarovaný. Zloženie Rady vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny tomu nasvedčuje. Keďže sa pri eurovoľbách niektorí aktívni členovia v pracovných skupinách politicky zaradili, bolo jasné, že sa ich treba legitímne zbaviť. Okrem kandidátov Márie Raučinovej, Veroniky Remišovej a Stanislava Trnovca z OĽaNO výzva postihla aj Kálmána Petőcza ktorý je na kandidátke SaS. Strana SaS je liberálnou stranou, ale v politike je jasne v opozícii voči Ficovmu vládnutiu. Politikárčenie Smeru vidno aj v podpore ústavného zákona na ochranu manželstva na jednej strane a na strane druhej, ako členská strana socialistickej frakcie v Európskom parlamente, ak sa chce v nej udržať, musí presadzovať politiku socialistov aj doma.“

Remišová ďalej poukázala na skutočnosť, že „niektoré občianske združenia majú pri tvorbe Stratégie privilegované miesto, napríklad zástupcovia občianskeho združenia Inakosť, zastupujúceho homosexuálnych, bisexuálnych a transsexuálnych občanov. Združenie Inakosť má plnohodnotné zastúpenie aj v koordinačnej skupine, ktorá Stratégiu koordinuje, ako aj v jej riadiacom výbore, čo sú kľúčové štruktúry Stratégie“. Pre porovnanie dodáva, že „Fórum kresťanských inštitúcií, ktoré zastupuje takmer 40 mimovládnych organizácií, čiže veľkú časť občianskej spoločnosti, malo v koordinačnej skupine jeden hlas, aj to podradný – náš zástupca sa nemohol ani zúčastňovať hlasovania. Do riadiaceho výboru nášho zástupcu odmietli prijať. Do redakčného výboru, ktorý je za výslednú podobu stratégie zodpovedný, a ktorého členovia sú za prácu honorovaní, nášho zástupcu tiež neprijali. To znamená, že na to, ako bude Stratégia v konečnom dôsledku vyzerať nemáme žiadny vplyv, hoci naše organizácie s ochranou ľudských práv pracujú každodenne v teréne.“ Kandidátka tiež dodáva, že do zložiek Stratégie „nedostali ani zástupcovia ďalších platforiem, ako napríklad Fórum života, ktoré združuje viac ako 45 organizácií.“

Podobný názor zdieľa aj Dobešová. „V stratégii ide iba o tri oblasti, v ktorých prekážajú iné názory – je to oblasť obsahu rodovej rovnosti, práv osôb LGBTI a výchova a vzdelávanie k ľudským právam.“ Predsedníčka Fóra života tiež tvrdí, že pri tvorbe Stratégie ide „o politiku jednej strany. Ficova vláda veľmi rada prijala záväzok od predchádzajúcej vlády Ivety Radičovej – prijať Celoštátnu stratégiu ochrany a podpory ľudských práv a teraz to využíva pre svoju politiku.“ Vláda Ivety Radičovej umožnila zástupcom časti občianskej spoločnosti participovať pri tvorbe Celoštátnej stratégie. Avšak aktuálne dochádza k sústavnému odmietaniu, ktoré podľa Dobešovej „hraničí až s cynizmom“.

„Celá stratégia nemá zákonný charakter. Ale môžu sa na ňu v budúcnosti odvolávať zákonodárcovia a hlavne zo štátneho rozpočtu a z fondov EÚ finančne podporovať prioritné oblasti, ktoré budú v stratégii ochrany a podpory ľudských práv a slobôd ohrozené. Zaujímavosťou (ale podstatnou) pri príprave stratégie je aj to, že sa nevenuje oblastiam, kde sa na Slovensku skutočne najviac porušujú ľudské práva a slobody. Podľa predsedníčky ÚS SR Ivetty Macejkovej sú to oblasti v justícii – pri súdnych prieťahoch a porušovanie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie,“ dodáva na záver Dobešová.

Tajomníčka Výboru rodovej rovnosti Oľga Pietruchová a minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák nám svoje stanovisko k uvedenej problematike neposkytli.

ru