Prezident vrátil NR SR zákon o štátnej cene Jozefa Miloslava Hurbana a Alexandra Dubčeka aj o zákon o ÚPN

Bratislava 3. októbra 2017 (TASR/HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Prezident SR Andrej Kiska dnes vrátil Národnej rade (NR) SR na opätovné prerokovanie zákon o štátnej cene Jozefa Miloslava Hurbana a Alexandra Dubčeka. Právnu normu vetoval ako celok

Kiska si myslí, že forma cien a ich obsahové zameranie sú totožné ako pri štátnych vyznamenaniach. Bez ohľadu na to, že navrhovaný zákon používa pojem “štátna cena”, podľa prezidenta to nemení podstatu a účel takejto ceny ako štátneho vyznamenania.

Schválený zákon je preto podľa neho v rozpore s Ústavou SR. “Podľa platného a účinného znenia ústavy môže štátne vyznamenania udeľovať iba prezident SR, prípadne na to môže splnomocniť iný orgán. Bez takéhoto splnomocnenia nemá žiaden iný ústavný orgán — ani predseda parlamentu, ani predseda vlády — ústavou zverenú právomoc udeľovať vyznamenania,” uvádza v zdôvodnení vetovania zákona.

Plénum NR SR v septembri odsúhlasilo návrh zákona o zriadení štátnych cien Jozefa Miloslava Hurbana a Alexandra Dubčeka. Návrh pochádzal z dielne poslancov Smeru-SD. Činy a aktivity jednotlivcov alebo kolektívov, ktoré boli mimoriadne prínosné pre rozvoj jednotlivých sfér spoločenského, kultúrneho a ekonomického života na Slovensku majú byť oceňované Štátnou cenou Alexandra Dubčeka.

Štátnu cenu Jozefa Miloslava Hurbana má odovzdávať predseda parlamentu občanom za ich mimoriadne významné zásluhy, výsledky práce alebo pôsobenie v oblasti legislatívy, práva, rozvoja demokracie alebo ústavnosti na Slovensku.

Vláda má cenu udeľovať na návrh poradného orgánu, predseda parlamentu na základe návrhu ústavnoprávneho výboru. Laureáti oboch cien majú získať aj finančnú odmenu vo výške 25-násobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve.

Keďže Kiska vetoval zákon ako celok, poslanci v ňom už nemôžu nič meniť. Buď ho schvália v pôvodnej podobe, alebo plénom neprejde.

Kiska vrátil do parlamentu aj zákon o ÚPN, má k nemu pripomienky

Prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska vrátil do parlamentu novelu zákona o Ústave pamäti národa (ÚPN), ktorú poslanci schválili ešte v septembri. Hlava štátu poslancom navrhuje, aby novelu opätovne prerokovali a schválili s jeho pripomienkami.

Kiska pripomína, že podľa vynovenej právnej normy sa štatutárnym orgánom ÚPN stala správna rada. “Jej predseda by tak len koordinoval jej činnosť a konal v jej mene navonok. Z obsahu schváleného zákona však nie je zrejmé, ako bude správna rada vykonávať všetky právne úkony, ktoré ako štatutárny orgán vykonávať má,” odkázal prezident.

Hlava štátu argumentuje, že to oslabuje zodpovednosť za riadenie a činnosť celého ústavu. Zároveň pripomína, že slovenský právny poriadok pri inštitúciách verejnoprávneho typu nepozná takúto formu riadenia prostredníctvom kolektívneho štatutárneho orgánu.

Kiska tiež upozorňuje, že novela zákona zavádza nový dôvod na odvolanie člena správnej rady, a to na základe neurčito formulovaných “nedostatkov” pri plnení si povinností. “Vytvára sa tým priestor na svojvoľné rozhodovanie o odvolávaní členov správnej rady bez toho, aby sa proti tomu mohli účinne brániť,” dodal prezident.

Šéf ÚPN Ondrej Krajňák napokon nemusí skončiť vo funkcii 15. októbra 2017, teda skôr, ako mu uplynie funkčné obdobie. Hoci kritizovaná koaličná novela s tým pôvodne počítala, plénum v septembri odobrilo zmenu, ktorá toto opatrenie vypustila. Pozmeňujúci návrh predložila poslankyňa Národnej rady SR Edita Pfundtner z Mosta-Híd, hlasovalo zaň 124 poslancov. Takto zmenený koaličný zákon potom podporilo 77 poslancov.

“Pozmeňovák” Krajňákovi však nezaručuje zotrvanie vo funkcii do konca jeho obdobia. Závisieť to bude aj od toho, ako si šéf správnej rady bude plniť svoje zákonné povinnosti. Po novom si bude šéfa voliť aj odvolávať správna rada sama. Tá má deväť členov, päť z nich volí parlament, dvoch vláda a dvoch prezident.

Vetovaná novela určuje, kedy je možné odvolať člena správnej rady – ak bol právoplatne odsúdený za trestný čin, najmenej tri mesiace nevykonával svoju funkciu, alebo ak boli zistené nedostatky pri výkone jeho funkcie či pri plnení jeho zákonných povinností. “Zistenie takýchto nedostatkov konštatuje dozorná rada väčšinou hlasov svojich členov a takto zistené nedostatky oznámi správnej rade, ako aj orgánu, ktorý člena správnej rady ustanovil do funkcie,” uviedla Pfundtner. Možnosť odvolať člena správnej rady bude teda podmienené konštatovaním dozornej rady.

Právna norma upravila aj pravidlá zasadnutí správnej rady, aby sa nestávalo, že ju predseda svojvoľne nezvolá. Správna rada tak bude musieť zasadať podľa potreby, ale minimálne raz za dva mesiace. Predseda bude musieť zasadnutie zvolať, ak by o to požiadala aspoň tretina členov správnej rady.