Prezident: Dobudovanie tunela Dubná skala – Višňové by Martinu veľmi prospelo

Martin 23. júna 2016 AKTUALIZOVANÉ (TASR/HSP/Foto:TASR-Erika Ďurčová)

Prezident Andrej Kiska sa dnes stretol s primátorom Martina Andrejom Hrnčiarom

Urýchlené dobudovanie diaľničného tunela Dubná skala – Višňové, ktorý spája Martin so Žilinou diaľnicou D1, by mestu Martin veľmi prospelo a vyriešilo zlé spojenie oboch susedných miest. Prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska to dnes povedal po stretnutí s primátorom Martina Andrejom Hrnčiarom.

“Aj ráno, keď som prichádzal z Bratislavy, bol skutočne úsek medzi Žilinou a Martinom absolútne upchatý. Veľa ľudí dochádza, dochádzajú do Kie a bude tu ešte rekonštrukcia v lete. A je to problémom. Myslím si, že doriešenie a urýchlené dotiahnutie tunela by nesmierne prospelo tomuto mestu,” povedal prezident SR.

S martinským primátorom diskutoval aj o kauze Martinské hole a exekúcii, ktorá je uvalená na mesto. “Primátor mi vysvetlil, ako hanebne zlyhala justícia. Ako došlo k celej tejto kauze. A držím prsty, aby toto prosperujúce mesto, ktoré má financie pod kontrolou a patrí k nositeľom transparentnosti, tento spor úspešne dotiahlo,” doplnil Kiska.

Podľa martinského primátora predstavili prezidentovi projekty, ktoré samospráva rozbehla od roku 2006. “Prezident bol dostatočne informovaný o meste Martin. Mesto patrí medzi najmenej zadlžené mestá na Slovensku, naša zadlženosť je len deväť percent k bežným príjmom rozpočtu mesta. A, samozrejme, som ho informoval, že sme v nútenej správe kvôli zlyhaniu justície, ktorá pätnásť rokov nevie rozhodnúť súdny spor a niekoľkokrát sa zmenil výsledok. Zhodli sme sa aj na tom, že vymožiteľnosť práva a stav súdnictva na Slovensku je veľký problém a že to treba postupnými krokmi zmeniť,” dodal Hrnčiar.

Prezident na Národnom cintoríne v Martine si uctil pamiatku Milana Hodžu

Prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska si dnes na Národnom cintoríne v Martine uctil pamiatku významného publicistu a štátnika, prvého slovenského predsedu vlády Československej republiky v rokoch 1935 až 1938 Milana Hodžu.

“Milan Hodža ešte pred druhou svetovou vojnou vedel, že ak chce Európa v tomto svete uspieť, musí sa spájať. To je jediná cesta, ako dokáže Európa uspieť. Dnes si chcem uctiť pamiatku toho, kto už pred desiatkami rokov hovoril o tom, že budúcnosť Európy je v Európe zjednotenej,” povedal prezident SR.

V súvislosti s poctou Hodžovi pripomenul dnešné referendum vo Veľkej Británii. “Je možno aj o budúcnosti Európskej únie. O tom, čo sa bude diať. Ja verím a som presvedčený, že referendum vo Veľkej Británii dopadne v prospech Európy. Že Veľká Británia sa rozhodne ostať, pretože toto je cesta, ktorá je v prospech ako Veľkej Británie, tak aj celej Európskej únie,” dodal Kiska.

Národný cintorín, na ktorom je pochovaných viac ako 400 národných dejateľov, založili koncom 18. storočia pôvodne ako mestský cintorín. Pretože Martin sa neskôr stal centrom národnej kultúry Slovákov, posledné miesto odpočinku na ňom našli postupne mnohí národovci, a tak získal celonárodný význam. V roku 1967 vyhlásili Národný cintorín za národnú kultúrnu pamiatku.