Prestrelka na arménsko-azerbajdžanskej hranici. Desaťročia trvajúci konflikt pokračuje

Baku, Jerevan 30. júna 2015 (HSP/Foto:TASR/AP-Photolur)

Na hraniciach znepriatelených bývalých sovietskych republík Azerbajdžanu a Arménska sa zasa strhla ďalšia prestrelka, Na obidvoch stranách hlásia zabitých a zranených vojakov. Desaťročia trvajúci konflikt – hlavne kvôli Náhornému Karabachu – pokračuje

K prestrelke na arménsko-azerbajdžanskej hranice došlo v noci 25. – 26. júna blízko mesta Nachičevaň. Tlačový hovorca arménskeho ministra obrany Arcrun Ovannisian informoval, že z arménskej strany zahynul vojak Arman Epremian. Dvaja vojaci boli zranení a nachádzajú sa vo vojenskej nemocnici Sisiana. Obidvoch už operovali.

Arcrun Ovannisian pripomenul, že azerbajdžanská armáda v tejto lokalite už vyše roka nepodnikala nijaké aktivity a nevyvolala žiadne provokácie. Preto daný incident arménska strana považuje za poľutovaniahodný. „Očakávali sme provokácie, pretože práve v týchto dňoch sa v Baku končia prvé Európske hry,“ vysvetlil hovorca arménskeho ministra obrany.

Azerbajdžanské média sa tejto udalosti takmer nevenovali. Meditácie arménskej strany na margo príčin nepríjemného konfliktu na hranice v Baku odmietajú a vôbec to nespájajú s Európskymi hrami, ktoré sa konali v azerbajdžanskej metropole. Ako vždy na všetky vzájomné spory a konflikty v Baku a Jerevane majú úplne opačný názor.

Pripomenieme, že Arménsko a Azerbajdžan vedú dlhoročný spor o Náhorný Karabach. Táto enkláva je osídlená väčšinou Arménmi a obklopená azerbajdžanským územím. Na prelomu 80. – 90. rokov minulého storočia susedné štáty rozpútali ozajstnú vojnu o toto územie, ktorá stála život najmenej 30 tisíc ľudí na obidvoch stranách. V r. 1994 vojna sa síce skončila prímerím, ale konflikt vôbec nebol urovnaný a k pohraničným potýčkam a prestrelkám dochádza aj v súčasnosti.

Vojenskí analytici spočítali, že doposiaľ hlavne v dôsledku prestreliek na arménskej strane zahynulo 4-násobne viac vojakov, ako na azerbajdžanskej. Arménske ozbrojené sily – Armáda obrany Karabachu – kontroluje územie Karabachu. Ministerstvo zahraničných vecí Azerbajdžanu viac razy prízvukovalo, že Arménsko chce zachovať súčasný stav – aby Náhorný Karabach zostal pod jeho kontrolou. Z pohľadu Arménska je zachovanie ním vydobytých pozícií mimoriadne dôležité vzhľadom na skutočnosť, že vyhralo vojnu s Azerbajdžanom z rokov 1992 – 1994, výsledkom čoho nepriamo, ale prostredníctvom neuznanej Náhornej Karabašskej republiky získalo pod svoju kontrolu množstvo Azerbajdžanom nárokovaných území.

Baku však odvtedy umožnili príjmy z predaja ropy a plynu výrazne sprofesionalizovať a zvýšiť technickú úroveň svojich ozbrojených síl. Preto Azerbajdžan sa nevzdáva plánov vrátiť Náhorný Karabach pod svoju kontrolu. K výrazným spojencom Baku patria Turecko a USA. Taktiež Azerbajdžan udržiava priateľské vzťahy s Kazachstanom a s Bieloruskom, ktoré predstavujú členské štáty Eurázijského hodpodárskeho spoločenstva. Azerbajdžan prostredníctvom tlaku na Kazachstan a Bielorusko v nedávnej minulosti vyvíjal aktivity smerom k zamedzeniu vstupu Arménska do Eurázijského hospodárskeho spoločenstva, ktorý by súčasne znamenal aj faktickú integráciu sporného Náhorného Karabahu do priestoru spoločenstva. Ale rozpútanie vojny nie je v záujmu Azerbajdžanu, ktorý profituje z obchodovania s ropou a plynom, vďaka čomu zaznamenáva výrazný ekonomický progres.

Ani v záujme Arménska nie je vstup do ozbrojeného konfliktu s Azerbajdžanom, pretože by mohol obmedziť možnosti vstupu do Eurázijského hospodárskeho spoločenstva a zároveň by bol spojený s ohrozením status quo na sporných územiach. Ani Azerbajdžan nechce vojnu, ktorá by výrazne uškodila jeho ekonomike. Chce len zmeny štatútu „okupovaných Jerevanom území“. Prebiehajú rokovania pri sprostredkovateľskej misii Moskvy, ktoré môžu priniesť istý pokrok pri riešení tohto konfliktu.

Eugen Rusnák