Prečo svetové médiá venovali absolútne minimálnu pozornosť summitu “Východného partnerstva” v Rige?

Riga 26. mája 2015 (HSP/Foto:TASR/AP-Mindaugas Kulbis)

Vo štvrtok a piatok /21.-22. mája/ lídri Európskej únie a šiestich bývalých sovietskych republík rokovali na summite „Východného partnerstva“ v Rige. Pompézne spropagovanému summitu však svetové médiá venovali prekvapivo iba minimálnu pozornosť. Prečo?

Na prvý pohľad všetko išlo podľa plánu. Delegáti summitu sa stretli vo štvrtok. V piatok  plenárnym rokovaním pokračoval summit v novootvorenej národnej knižnici. Pred začiatkom zasadnutia všetkých účastníkov slávnostne vítal samotný predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker a predseda Európskej rady Donald Tusk. Európsku úniu okrem nich zastupovali viacerí významní politici – predstavitelia všetkých členských štátov EÚ.

A aj šesť postsovietskych štátov zastupovali jedni z najvyšších predstaviteľov: ukrajinský prezident Petro Porošenko, arménsky prezident Serž Sarkisjan, azerbajdžanský minister zahraničných vecí Elmar Mammadyarov, bieloruský minister zahraničných vecí Uladzimir Makej, gruzínsky premiér Iraklij Garibašvili a moldavský prezident Nicolae Timofti. Teda celková „zostava“ summitu bola vysoko reprezentatívna.

Kým o príprave a prvých hodinách summitu svetové médiá informovali dosť podrobne, potom ako keby uťalo. Všetko sa začalo správami o tom, že „hapruje“ podpísanie záverečného dokumentu summitu. V deklarácii sa nachádzala aj zmienka o „vlaňajšom anektovaní Krymského polostrova Moskvou“, proti ktorej ostro protestovali zástupcovia Arménska a Bieloruska a odmietli podpísať záverečný dokument. Požiadali túto frázu vylúčiť zo záverečného dokumentu.

Organizátori súrne začali robiť zmeny. Nachádzali sa v mimoriadne delikátnej situácii. Za každú cenu chceli ponechať frázu o „ruskej anexii“ v záverečnom dokumente, ale nechceli vyvolať škandál, ak niektoré „východné“ delegácie začnú protestovať. Výsledkom bol pomerne čudný kompromis, keď členské štáty EÚ podpísali záverečný dokument, v ktorom sa nachádzala fráza o „ruskej anexii“, ale všetkých šesť postsoviestkych republík /dokonca aj Ukrajina/ si zvolilo inú formuláciu.

Preto mnohé svetové médiá jednoducho klamali, keď informovali, že fráza o „ruskej anexii“ v záverečnom dokumente zostala a podpísali ho všetci účastníci. Nie všetci, ale iba členské štáty EÚ. V dokumentoch, ktoré podpísali postsovietske štáty, táto formulácia bola pozmenená. Presnejšie o tom informovala napríklad nemecká stanica Deutsche Welle.

„Zakomponovanie do záverečného vyhlásenia frázy o „nezákonnej anexii“ podporili iba členské štáty EÚ. Ostatní účastníci, vrátane Arménska a Bieloruska, podčiarkli, že sa pridržiavajú rezolúcie Valného zhromaždenia OSN č. 68/262, v ktorej sa hovorí o územnej celistvosti Ukrajiny. Daná rezolúcia bola schválená otvoreným hlasovaním 27. marca r. 2014 a podporila suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny,“ uviedla Deutsche Welle.

Summit nedosiahol hlavný cieľ, ktorý stanovili organizátori: mal odsúdiť „ruskú agresiu na Ukrajine“. Túto formuláciu odmietlo všetkých 6 východných štátov, vrátane samotnej Ukrajiny. Keďže hlavný cieľ nebol splnený, summit sa hneď stál nezaujímavým ako pre svetových politikov, tak aj pre médiá. Nesplnil aj mnohé menšie očakávania organizátorov, bol skôr formálnym ako konštruktívnym. A preto sa svetové médiá prakticky nevenovali ani záverečným dokumentom, ani výsledkom samotného summitu. Zistilo sa, že bol jednoducho bezvýznamným, a preto si nezaslúži pozornosť médií.

Čo bolo v záverečnom dokumente summitu? Zdôrazňuje sa v ňom význam politického riešenia krízy na Ukrajine, jej nezávislosti a suverenity, realizácie minských dohôd zo septembra 2014 a februára 2015. Hovorí sa v ňom aj o úlohe OBSE, o nutnosti vyšetrenia leteckej katastrofy Boeingu a pod. Je tam dokonca aj výzva ku všetkým účastníkom summitu, aby sa zúčastnili na vyšetrovaní tejto katastrofy. Inak samotný záverečný dokument je to skôr konštatácia faktov, výzva ku spolupráci, ako dokument, ktorý hovorí o konkrétnych úlohách a činoch – je to bežný diplomatický dokument.

Za konkrétny výsledok summitu by sa dalo považovať to, že v piatok 22. mája Európska komisia a ukrajinská vláda v Rige podpísali memorandum o vzájomnom porozumení ohľadom poskytnutia finančnej pomoci v objeme 1,8 miliardy eur pre Ukrajinu. Čo sa týka deklarovaných plánov ohľadom bezvízového styku s Ukrajinou a Gruzínskom, veci sa ďalej nepohli. Zástupcovia EÚ informovali svojich východných kolegov, že Európska komisia koncom tohto roku zhodnotí, ako Ukrajina a Gruzínsko plnia niektoré kritériá, ktoré dostali „za úlohu“ od EÚ a až potom Brusel bude riešiť, či sa stane bezvízový styk medzi EÚ a Ukrajinou a Gruzínskom realitou už v budúcom roku alebo nie…

eu