Prečo pribúda masa farebných papierikov v bankových sejfoch

Svet 27. apríla 2016 (HSP/SNN/Foto:TASR/AP-dpa,Arne Dedert,File)

Po lacnej rope aj lacné peniaze

Po lacnej rope prúdia do ekonomiky Únie aj lacné peniaze. Ropa je lacná pre vyššiu ponuku, ako je dopyt po nej, k čomu napomohla  technológia  ťaženia bridlicovej ropy, zrušenie sankcií voči Iraku, a tiež pokles čínskej ekonomiky. Pokiaľ ide o lacné peniaze merané ich úrokom, jeho pokles je spôsobený menovou politikou Európskej centrálnej banky, ktorá do ekonomiky pumpuje masy ničím nekrytých peňazí len preto aby naplnila svoj inflačný cieľ a napokon aj rozhýbala stagnujúcu ekonomiku starého kontinentu.

Kvantitatívne uvoľňovanie  ako neštandardný nástroj ECB síce zachránilo globálnu ekonomiku zaťaženú obrovskými dlhmi od úpadku, na druhej strane však došlo k poklesu hodnoty akcií na svetových burzách, výnosov z ostatného kapitálového majetku, úrokov z úverov a napokon aj z vkladov nás všetkých. A tak sa ani nemôžeme čudovať, že dnes čerpáme najmä lacné hypotekárne úvery pri neustále sa zvyšujúcej cene nehnuteľností s obavou, že môže dôjsť k prehriatiu slovenského realitného trhu.

Napriek uvoľnenej menovej politike ECB však nedochádza k nárastu toľko požadovanej cenovej inflácie, ktorou sa očakával hospodársky rast ekonomiky Únie. Funkcionári centrálnej banky akosi prehliadli, že pri klesajúcej cene ropy, ktorá spôsobuje obrovské ekonomické problémy v krajinách ťažiacich ropu, sa inflácia nepohne, navyše nastáva pokles hodnoty eura voči doláru. To síce môže podporiť export mimo eurozónu, nie však na prospech Slovenska, ktorého hlavným exportným odbytišťom je práve Nemecko.

Frontálny útok

Väčšina z nás má bankový účet, bankomatovú kartu a svoje dočasne voľné peniaze si ukladá na termínované a sporiace účty, určite menej do cenných papierov. Podnikanie všetkých účastníkov trhu si vyžaduje tiež mať peniaze, a tak nás všetkých zaujíma výška úrokov z vlastných a z cudzích peňazí. Tie sa odvíjajú od základnej úrokovej sadzby centrálnej banky, ktorá v marci tohto roku prijala opatrenia, ktoré nemôžeme nazvať ináč ako frontálny útok na podstatu fungovania eura. Doteraz neúspešné kvantitatívne uvoľňovanie sa zvýši mesačne na osemdesiat miliárd eur, za ktoré sa môžu nakupovať nielen ako doteraz štátne a regionálne dlhopisy, ale aj podnikové s investičným ratingom, čo by sa dalo ešte ako-tak  akceptovať.Čo však popiera podstatu funkcie peňazí, je, že v prípade uloženia dočasne voľných peňazí komerčných bánk v ECB budú tieto platiť penalizačný úrok v zápornej hodnote mínus 0,4 percenta ako trest za to, že nenašli na trhu investora, ktorý by si od nich peniaze požičal, a radšej peniaze uložili do sejfu centrálnej banky.

Za ďalšie nelogické opatrenie treba pokladať  možnosť komerčných bánk si peniaze od ECB požičať so zápornou úrokovou sadzbou s podmienkou, že takto získané peniaze následne poskytnú svojim klientom, čo nemôžeme chápať ináč ako sponzoring zo strany centrálnej banky. Predstava prezidenta ECB je totiž podporovanie  úverovania nízkymi sadzbami, čo podľa neho vraj zvýši infláciu, a tak sa zabráni deflačnej špirále. Komerčné banky získajú peniaze za mínusový úrok a poskytnú svojim klientom za plusový, a tak aj pri nízkom úročení, trebárs hypotekárneho úveru, dosiahnu svoj výnos. Už iba ostáva, aby podniky našli rozumné projekty na investovanie nielen na realitnom trhu, ale aj v iných oblastiach podporujúcich reálny rast ekonomiky.

Nezmyselný kolobeh

Opísaný kolobeh peňazí od ich „výrobcu“, ktorými sú všade vo svete centrálne banky, k svojim „zákazníkom“, ktorými sú komerčné banky, akoby nepredstavoval nijakú vedu. Samozrejme na založenie banky je potrebný vyšší kapitál ako v prípade iných súkromných obchodných spoločností, a tiež treba získať licenciu o odbornej spôsobilosti, keďže bankyväčšinou podnikajú s cudzími peniazmi, a preto ich pohyb musí byť tiež kontrolovaný. Nebudeme špekulovať, či peniaze v komerčných bankách nie sú dnes obyčajné farebné papieriky, ktorých cena pri dnešných úrokoch sa rovná nákladom na ich vyrobenie a distribúciu z rotačiek v centrálnych bankách na účty komerčných bank. Tento nezmyselný kolobeh by sa mohol vyriešiť tak, že centrálna banka by podľa vopred dohodnutých pravidiel peniaze pripisovala priamo na účet vlády, podnikov a domácností, čím by došlo k poklesu nákladov spojených s pohybom peňazí všetkých účastníkov trhu.

Čo je to však za podnikanie komerčných bank, keď zadarmo dostávajú čerstvo vytlačené peniaze či dokonca sú „podplácané“ od centrálnej banky za to, aby ich ostatným účastníkom trhu požičiavali. Také podnikanie by sme brali všetci.

Róbert Hölcz

Článok bol pôvodne publikovaný na portáli Slovenské národné noviny.