Prečo sa Čína snaží vytvoriť najväčšiu armádu na svete

Peking 20. októbra 2017 (HSP/Sputnik/TASR/AP-Andy Wong)

Početná zaoceánska flotila pre operácie v ktoromkoľvek kúte planéty, neviditeľné lietadlá, hyperzvukové zbrane a strategické raketové vojská schopné súperiť s uznanými lídrami jadrového klubu. Práve takto vidí ozbrojené sily svojej krajiny v blízkej budúcnosti generálny tajomník ÚV Komunistickej strany Číny Si Ťin-pching.

Na 19. zjazde ČKS prisľúbil do roku 2035 obnoviť vybavenie Ľudovej oslobodeneckej armády za novšiu technikou a do roku 2050 z nej urobiť najväčšiu armádu na svete.

Nová doktrína

Tempo vojenskej výstavby Číny robí dojem. Len v tomto roku sa obranný rozpočet zväčšil o 7 % a predstavoval viac ako jeden trilión 78 miliárd juanov alebo približne 156 miliárd dolárov. Teda toľko to je podľa oficiálnych informácií. Podľa neoficiálnych prognóz analytikov, ktorí počítajú tajné časti rozpočtu, celkový objem vojenských výdavkov Číny už presiahol 200 miliárd dolárov. Tak či tak krajina určite obsadila druhé miesto na svete hneď po USA. A prvé miesto z hľadiska počtu. V Čínskej ľudovej oslobodeneckej armáde dnes slúži viac ako dva milióny ľudí. A počet sa rýchlo mení v kvalitu.

Na začiatku tohto roka vytvorili v Číne Centrálnu radu pre integrovaný vojensko-občiansky rozvoj. Táto organizácia sa zaoberá vedecko-výskumnými a skúšobno-konštruktérskymi prácami v záujme vytvorenia nových obranných technológií, vývojom a začlenením nových taktických a strategických koncepcií do armády, analýzou zahraničnej vojenskej skúsenosti a možnou priemyselnou špionážou. Radu osobne vedie Si Ťin-pching, ktorý počas verejných vystúpení pravidelne zdôrazňuje potrebu začlenenia inovácií do všetkých druhov a typov vojsk.

“USA už realizujú zložitú vojensko-priemyselnú doktrínu s názvom Tretia stratégia kompenzácie,” povedal pre RIA Novosti vedúci vedecký pracovník Inštitútu Ďalekého východu RAV Vasilij Kašin. “Spočíva v koncentrácii zdrojov do revolučných smerov: nano a biotechnológie, umelá inteligencia, robotika, hyperzvukové zbrane, kybernetická bezpečnosť a ďalšie. Konečným cieľom programu je vytvorenie arzenálu zbraní s kvalitatívne novými možnosťami. V podstate pre armádu budúcnosti.

Expert zdôraznil, že americká stratégia je zameraná na vojenskú kontrolu nad Čínou. Je to jasne viditeľné z publikácií v americkej tlači, výrokov amerických politikov a tiež z vedeckých prác o novej doktríne. Prirodzene Peking nemá záujem na tom, aby Washington v blízkej budúcnosti získal takú významnú výhodu.

Zbaviť sa haraburdia

Jednou z najambicióznejších úloh v rámci modernizácie vidí vojenská vláda krajiny obnovenie technického parku pozemných vojsk. V súčasnej dobe má Čína približne osemtisíc hlavných bojových tankov. Približne tretinu celého parku tvoria morálne a fyzicky zastarané Ture-59, projektované na základe sovietskych stredných T-55 ešte na konci 50. rokov minulého storočia. V rámci prezbrojenia tankových jednotiek a zväzov budú tieto veterány postupne vyraďované z prevádzky a budú sa zamieňať za súčasné Ture-96 a Ture-99. Okrem toho začala v tomto roku sériová výroba strojov VT-4, ktoré špecialisti radia k prechodnej technike medzi tankami tretej a štvrtej generácie (k posledným sa radí napríklad ruský T-14 na platforme Armata). O perspektívnom vývoji v tejto oblasti sa informácie v médiách neobjavujú.

Analogickým spôsobom sa vyvíjajú záležitosti aj s inou čínskou vojenskou technikou, delostrelectvom a prostriedkami protiraketovej obrany a ďalšími. Klony sovietskych strojov 60. – 70. rokoch 20. storočia postupne vyraďujú z vyzbrojen a zamieňajú je stroja vlastnej výroby. Rovnaký priebeh je aj vo Vojenských vzdušných silách. Čína ukončila už v roku 2013 výrobu stíhačiek J-7, licencovanú kópiu MiG-21, ktoré boli dlhú dobu základom taktického letectva Číny. Zároveň modernejší J-10 a J-11 pokračujú v plnení bojovej zostavy vojenského letectva.

Budúcnosťou čínskeho letectva je stíhačka piatej generácie J-20, ktorú plánujú uviesť do výzbroje do roku 2019. Okrem toho sa doteraz Čína nevybavila vlastnými strategickými bombardérmi, ktoré by nosili rakety. Staré N-6 vytvorené na základe sovietskeho Tu-16 lietajú už pol storočia a obsadiť túto sféru nemôžu. Avšak do roku 2035 Čína dozaista vytvorí niečo nové.

Expedičná flotila

Tempo modernizácie čínskeho námorníctva udivuje expertov. Za 10 rokov sa podarilo vedeniu Číny významne popohnať program stavby nadvodných a podvodných lodí všetkých tried a kategórií vrátane krížnikov a lietadlových lodí. Najväčší záujem predstavuje navyšovanie expedičného potenciálu zo strany Číny. Hlavná pozornosť je venovaná stavbe lodí pre dopravu veľkých vojenských kontingentov s technikou a zbraňami na dlhé vzdialenosti.

V júli tohto roku sa k brehom Džibutska vydala najnovšie výsadková loď MLP 868 Donghaidao a univerzálna výsadková loď (UVL) z projektu 071 Jinggangs pre stavbu prvej čínske zahraničné vojenské základne. Hlavný záujem predstavuje Donghaidao, ktorá je v podstate autonómnou vojenskou námornou jednotkou schopnou vytvoriť na nepriateľskom brehu nástupný priestor pre vysadenie základných síl. Preto je loď vybavená objemným nákladovým priestorom, vlastnou flotilou výsadkových člnov, plochami pre vrtuľníky, kontingentom vojakov.

V roku 2017 bola na vodu spustená druhá čínska lietadlová loď, ktorá je rovnako ako prvý Ljanonin príbuzná s ruským Admirálom Kuznecovom. Plánuje sa ešte jedna loď podobného projektu. Ale do roku 2035 vstúpia do prevádzky už úplne iné lietadlovej lode.

Vesmír a high-tech

Čo sa týka všemožných high-tech technológií, aj tu Čína stále dobieha USA. V minulom roku Pentagon oznámil, že americká rozviedka v rokoch 2014-2016 zaznamenala sedem testovacích štartov čínskeho nadzvukového lietajúceho aparátu DF-ZF. Takéto systémy môžu dosahovať rýchlosť viac ako 6 000 kilometrov za hodinu a môžu byť používané napríklad k doprave bojových hlavíc k cieľu. Predpokladá sa, že podobnú muníciu fyzicky nemožno zachytiť prostriedky protivzdušnej a protiraketovej obrany. Táto zbraň je však stále záležitosťou budúcnosti, aj keď blízkej. A medzitým Čína do výzbroje zavádza najnovšie medzinárodné balistickej rakety Dongfeng-41, kde každá z nich je schopná zhodiť desať samostatne navádzaných bojových hlavíc na vzdialenosť asi 12-tisíc kilometrov.

Navyše Čína aktívne vyvíja bezpilotné lietadlá novej generácie. Čínska akadémia vesmírnej aerodynamiky vo februári oznámila vytvorenie bezpilotného lietajúceho aparátu, ktorý je poháňaný slnečnou energiou. Vedci tvrdia, že vďaka tomuto know-how stroj môže lietať dlhšie ako tradičné Drony.

V najbližšom desaťročí Čína bude naďalej posilňovať aj skupinu vesmírnych aparátov na obežnej dráhe. V počte vojenských satelitov je Ríše stredu už na druhom mieste za USA. Čínska armáda naďalej úspešne rozvíja globálny navigačný systém Beidou. Na konci roka 2015 Čína začala vytvárať vesmírnu formáciu varovného systému o raketovom útoku. Vyniesli na obežnú dráhu prvú experimentálnu družicu s infračerveným senzorom, ktorý umožňuje registráciu štartov balistických rakiet.

Na pozadí takejto silnej militarizácie Číny nemôže nechať USA chladné posilnenie vojenskej spolupráce s Ruskom. Pripomíname: v júni ruský minister obrany Sergej Šojgu podpísal so svojím čínskym kolegom CHANGE Wanquanem plán na rozvoj vzťahov v oblasti obrany na roky 2017-2020. Teoreticky by únia dvoch vojensky najsilnejších štátov Eurázie mohla byť výzvou dokonca pre spojené sily NATO. Samozrejme je to ďaleko, ale ako podotýkajú experti, úroveň spolupráce medzi armádami dvoch štátov je pre najnovšiu históriu naozaj bezprecedentná. Pravidelne prebiehajú spoločné cvičenia, vojenské hry a výmena skúseností. Čína neberie Rusko ako potencionálneho nepriateľa.