Právnické osoby oddnes čelia trestnej zodpovednosti, štátu sa to netýka

Bratislava 1. júla 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP)

Právnu normu schválil parlament ešte v minulom volebnom období 13. novembra 2015. Hlasovalo za ňu 119 poslancov

Za spáchanie trestného činu už nebudú trestaní len ľudia, ale od dnešného dňa aj právnické osoby (PO). Práve dnes vstúpil do účinnosti zákon o trestnej zodpovednosti PO, ktorý prináša rôzne tresty od zrušenia firmy cez peňažné pokuty či zákaz účasti na verejnom obstarávaní. Právnu normu schválil parlament ešte v minulom volebnom období 13. novembra 2015. Hlasovalo za ňu 119 poslancov.

Trestnej zodpovednosti však nebudú podliehať všetky právnické osoby. “Vylúčenie trestnej zodpovednosti právnických osôb sa týka najmä štátu a jeho orgánov, ako aj iných štátov či medzinárodných organizácií, čo zodpovedá aj medzinárodným záväzkom Slovenskej republiky,” uvádza sa v zákone. Trestnú zodpovednosť však bude možné vyvodiť voči podnikom s majetkovou účasťou štátu alebo samosprávam.

Právna norma prináša katalóg trestných činov, za spáchanie ktorých majú firmy pykať. Postihované budú aj daňové trestné činy. V katalógu nechýbajú ani trestné činy týkajúce sa obchodovania s drogami, ľuďmi, sexuálne násilie, legalizácia príjmu z trestnej činnosti, či neoprávnený zásah do počítačového systému, údaja, neoprávnené zachytávanie počítačových údajov, ale aj výroba a držba prístupového zariadenia, hesla do počítačového systému alebo iných údajov.

Ďalej to budú trestné činy ako neoprávnené zamestnávanie, poškodzovanie finančných záujmov EÚ, falšovanie peňazí, všeobecné ohrozenie, nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami, alebo aj trestné činy týkajúce sa mafie, extrémizmu, terorizmu, detskej pornografie, poškodzovania životného prostredia. V zozname sú aj prijímanie úplatku, podplácanie, nepriama korupcia, prevádzačstvo a ďalšie. Predseda Ústavnoprávneho výboru NR SR Róbert Madej (Smer-SD) do zoznamu cez pozmeňujúci návrh doplnil aj trestné činy úžery, poškodzovania spotrebiteľa a nekalé obchodné praktiky voči spotrebiteľovi.

Za spáchanie trestných činov majú hroziť rôzne tresty, a to zrušenie právnickej osoby, prepadnutie majetku, veci, zákaz činnosti, zákaz prijímania dotácie alebo subvencie, zákaz prijímať pomoc a podporu z eurofondov, zákaz účasti vo verejnom obstarávaní, zverejnenie odsudzujúceho rozsudku aj peňažný trest. Jeho výška môže byť od 1500 až do 1,6 milióna eur.

Exminister spravodlivosti a poslanec Daniel Lipšic (OĽaNO-NOVA) kritizoval, že v zákone chýba množstvo ekonomických trestných činov. On sám preto cez pozmeňujúci návrh presadzoval trestanie PO aj za nevyplatenie mzdy a odstupného, neoprávnené vyrobenie a používanie elektronického platobného prostriedku, podvod, úverový podvod, subvenčný podvod, podvodný úpadok, zavinený úpadok, legalizáciu príjmu z trestnej činnosti, poškodzovanie veriteľa, nepovolený hazard, podvodné konanie v podnikaní či machinácie pri verejnom obstarávaní. “Prečo nechcete aj toto stíhať? Najdôležitejšie trestné činy, ktorých sa dopúšťajú PO, tam zahrnuté nie sú. Pokiaľ viem, väčšina krajín EÚ vzťahuje na PO všetky trestné činy a nemajú taxatívny výpočet, že len na niektoré,” zdôraznil opozičný poslanec. Jeho návrh však neprešiel.

Medzery v zákone vidí aj partner advokátskej kancelárie na Slovensku HMG Legal Ján Gajan. “Problémom je, že firmy naďalej nebudú niesť zodpovednosť za viaceré trestné činy, pri ktorých by to bolo spoločensky potrebné. Reč je o trestnom čine poškodzovania či zvýhodňovania veriteľa, marenia konkurzného konania, rôznych druhoch podvodov či machináciách pri verejnom obstarávaní,” povedal Gajan. V zákone vidí medzery aj v oblasti pokút, ktoré nie sú odstupňované podľa zásadnosti trestného činu a nie sú sprísnené v prípade opakovaného páchania trestnej činnosti.

Ivan Moroz zo spoločnosti Screening Solutions, ktorá poskytuje služby prevencie proti podvodom, sa na základe skúseností s podobným zákonom v ČR domnieva, že právna norma pomôže kultivovať podnikateľské prostredie. “Ak tak ešte firmy neurobili, mali by čo najskôr preveriť, či sú ich interné pravidlá, smernice a procesy pripravené tak, aby zamedzovali kriminálnemu konaniu zamestnancov, prípadne firmu chránili, ak by k nemu predsa len došlo,” uviedol Moroz, podľa ktorého je prvým krokom napr. zavedenie tzv. pre-employment screeningu, teda overovanie informácií pri prijímaní nových zamestnancov.

Moroz tiež informoval, že od roku 2012 do konca roku 2015 bolo v Českej republike na základe zákona právoplatne odsúdených približne 100 firiem, obžalovaných 300 firiem a v prípade 500 spoločností sa začalo trestné stíhanie. “Na základe štvorročných skúseností so zákonom došlo koncom minulého roka k rozšíreniu pôvodného zoznamu z 84 trestných činov na približne 220. “Očakávame, že k rozšíreniu katalógu prehreškov dôjde časom aj na Slovensku,” dodal.