Pozrite si ako hlasovali slovenskí europoslanci k rezolúcii voči Poľsku. Za koho “kope” Štefanec?

Slovensko 16. septembra 2016 (HSP/Foto:TASR-Michal Svítok)

Európsky parlament vyzval poľskú vládu, aby do konca októbra učinila potrebné kroky, a vyriešila to, čo Brusel nazýva „ústavná kríza“. Europoslanci totiž prijali nezáväznú rezolúciu, ktorá má našich severných susedov varovať.

Voči prijatej rezolúcii Európskym parlamentom sa ohradil námestník poľského ministra zahraničia Konrad Szymański, ktorý vyhlásil, že „na posúdenie zlučiteľnosti vnútroštátnych právnych predpisov s normami EÚ je príslušný Súdny dvor EÚ, nie skupina politikov.” Európsky poslanci hlasujúcu za rezolúciu teda ľuďom podsúvajú, že v Poľsku dochádza k obmedzeniu chodu ústavného súdu, čo podľa nich ohrozuje demokraciu a základné práva.

Celý problém v Poľsku však spočíva aj v tom, že po minuloročných voľbách sa už k moci nedostali liberáli Občianskej platformy (PO), ako tomu bolo ostatných osem rokov, ale konzervatívci zo strany Právo a spravodlivosť (PIS). Práve liberáli „skákali“ tak, ako Brusel pískal. Konzervatívci však po zvolení začali robiť zmeny, ktoré sa európskym predstaviteľom nepáčia, vrátane pridruženiu sa ku krajinám V4 s cieľom odmietnuť kvóty na migrantov. Nový poľský minister zahraničia Witold Waszczykowski totiž následne vyhlásil, že „veľká väčšina týchto ľudí sú vysťahovalci, no napriek tomu sa s nimi zaobchádza ako s utečencami.“

A tak sú zmeny vo verejnoprávnom médiu a na ústavnom súde nazývané kontroverznými krokmi smerujúcimi k upevneniu moci.

Rezolúcia, za ktorú hlasovali aj slovenskí europoslanci, je v súlade s júlovými odporúčaním komisie, aby sa Poľsko okrem iného riadilo rozhodnutiami ústavného súdu z minulého decembra, ktoré sa týka pôsobenia sudcov vybraných ešte predchádzajúcou vládou. Poľský prezident Andrzej Duda (PIS) zároveň odmietol vymenovať troch týchto sudcov, ale obratom vybral troch iných, ktorých nominovala PiS. Parlament vo svojom uznesení tiež konštatoval, že paralýza ústavného súdu v Poľsku ohrozuje demokraciu, základné práva a vládu zákona v krajine.

Pre porovnanie, slovenský prezident Andrej Kiska v júli odmietol návrhy poslancov NS SR, ktorí nominovali sudcov Ústavného súdu. Zo šiestich návrhov, z ktorých mal vybrať troch, totiž prezident prijal len jeden a za sudkyňu Ústavného súdu vtedy vymenoval len Janu Baricovú. Následne sa konci februára tohto roka sa skončilo funkčné obdobie sudcu Ľubomíra Dobríka, čím sa v pléne uvoľnil ďalší post. Na toto miesto boli NR SR zvolení dvaja kandidáti Mojmír Mamojka a Jana Laššáková (obaja Smer-SD). Ani ich však Kiska nevymenoval. Tieto kroky týkajúce sa nevymenovania sudcov však Bruselu neprekážali aj napriek tomu, že slovenskému plénu chýbajú traja ústavní sudcovia.

Hlasovanie slovenských europoslancov

Rezolúciu Európskeho parlamentu o dodržiavaní zásad právneho štátu v Poľsku podľa agentúry Reuters podporilo 510 europoslancov, 160 ich bolo proti a 29 sa zdržalo hlasovania. Zaujímavosťou je však hlasovanie našich europoslancov. Proti rezolúcii boli Richard Sulík (SaS) a Jana Žitňanská (NOVA). Hlasovania sa zdržal Branislav Škripek z OĽaNO. Nehlasovali alebo boli neprítomní Pál Csáka (SMK), Ivan Mikolášik (KDH), Anna Záborská (KDH), Monika Beňová (Smer-SD) a Vladimír Maňka (Smer-SD).

Za rezolúciu hlasovali Boris Zala (Smer-SD), Monika Smolková (Smer-SD), Eduard Kukan (SDKÚ-DS), Jószef Nagy (Most-Híd) a Ivan Štefanec (KDH).

Za koho kope Štefanec?

Z tohto a aj predchádzajúcich hlasovaní však vyplýva dojem, že Ivan Štefanec, ktorí vystúpil z SDKÚ-DS a vstúpil do KDH, aj naďalej „kope“ za svoju pôvodnú stranu a záujmy svojho pôvodného zamestnávateľa nadnárodný gigant Coca-Cola.

Štefanec ešte v roku 1994 spojil svoje meno s Coca-Colou. Pôsobil tu ako finančný riaditeľ, neskôr ako zástupca generálneho riaditeľa a následne 5 rokov ako generálny riaditeľ. V rokoch 2003 a 2004 pôsobil v nadnárodnej funkcii ako riaditeľ pre európsku integráciu spoločnosti Coca-Cola HBC so sídlom vo Viedni.

Europoslanec za KDH obhajuje TTIP tvrdeniami, že podľa dostupných analýz je známe, že TTIP bude prospešná a výhodná dohoda najmä pre menšie krajiny, ako je aj Slovensko. Kritici TTIP však tvrdia, že dohoda by dala bezprecedentnú právomoc medzinárodným korporáciám a tým by hrozilo, že by bola zvrhnutá demokracia, právny štát a takisto ochrana životného prostredia a spotrebiteľov. Zmluvy by dovolili, aby korporácie, akou je aj Coca Cola, súdili vlády pred súkromnými arbitrážnymi komisiami, ak by ich zákony alebo politiky poškodzovali zisky obchodných spoločností.

Pripravovanú zmluvu na Slovensku kritizoval Eduard Chmelár. Uviedol, že TTIP je obludná zmluva, ktorá ukončí sen o zjednotenej Európe, lebo táto zmluva nás kladie do geopolitického područia Spojených štátov