Nórsko 30. mája 2015 (HSP/Foto:sxc.hu)
Posudok znalkyne
Súd v meste Troms na severe Nórska rozhodol, že matka dvoch synov dostane späť do svojej starostlivosti nateraz aspoň najstaršieho syna.
Nórsky denník Dagbladet sa prípadom začal prvýkrát zaoberať v roku 2013. Podľa informácií, ktoré na svojom blogu zverejnil Čech žijúci v Nórsku, Andrej Ruščák (viac TU), denník v tom čase vyčítal nórskej sociálnej službe Barnevernet, že sa žene nepokúsil ponúknuť pomoc predtým, ako jej dve malé deti odobral. Súd následne rozhodol, že s ohľadom na dobro detí je už príliš neskoro vrátiť ich späť matke.
Aktuálne došlo k opätovnému prejednaniu prípadu. Súd však po tom, čo sa prípadu ujal advokát Arne Seland, tentokrát rozhodol, že žena dostane naspäť do svojej starostlivosti aspoň staršieho syna.
Zásadný obrat v prípade nastal po tom, čo do prípadu na žiadosť Selanda zasiahla znalkyňa, ktorá okrem iného skúmala vzťahy medzi ženou a deťmi, ženine schopnosti starať sa o deti, a to, ako sa deti správali v náhradnej starostlivosti.
V súdnej správe znalkyňa, psychologička Guro Sønderlandová, uviedla, že chlapec aj po troch rokoch umiestnenia v náhradnej starostlivosti vykazuje k svojej matke bezpečné emočné puto. Znalkyňa tiež uviedla, že puto je o to prekvapivejšie, že žena sa mohla so synom stretávať len trikrát ročne. Upresnila tiež, že chlapec reagoval na umiestnenie do náhradnej starostlivosti veľmi negatívne. Vnímal to ako nebezpečný a nepochopiteľný zážitok. Pred odobratím bol chlapcov vývoj hodnotený ako primeraný veku.
„Jedna z najdôležitejších častí môjho hodnotenia je, že Barnevernet nesprávne uviedol, že starší syn má nezdravý vzťah k matke; hodnotenie bolo založené na negatívnej reakcii, ktorú dieťa vykazovalo voči samotnému odobratiu. Takéto hodnotenie sa pri tom musí opierať o skutočnú súhru medzi matkou a dieťaťom,“ zverejnil Ruščák vyjadrenie Sønderlandovej, ktoré publikoval Dagbladet 28. majá 2015. „Myslím si, že chlapcove negatívne reakcie boli spôsobené traumatickým pretrhnutím vzťahu s matkou a smútením.“
Na základe znaleckého posudky znalkyne súd následne rozhodol, že vrátenie dieťaťa matke je obhájiteľné, a že návrat nebude mať pre chlapca závažné dôsledky.
Matka uviedla, že sa cíti, akoby dostala späť svoj život. Zároveň dúfa, že jej prípad inšpiruje ostatných v podobných situáciách, aby sa nevzdávali.
Falšovanie správ
Advokát Seland je voči práci Barnevernetu na tomto prípade veľmi kritický. Uviedol, že „k žiadnemu odobratiu vôbec nemalo nikdy dôjsť, a v praxi to znamená, že Barnevernet celú dobu falšoval raporty, keď tvrdil, že chlapec uvádzal, že sa nechcel k matke vrátiť, zatiaľ čo skutočnosť bola taká, že sa chlapec chcel po celú dobu vrátiť k matke.“
Podľa advokáta Barnevernet prekryl pôvodné pochybenie ešte ďalšími. Pred prvým súdnym pojednávaním totiž uviedol, že dieťa malo k matke nezdravý vzťah. Súdna znalkyňa Sønderlandová pritom poukázala na to, že v znaleckom posudku, ktorý bol napísaný pred odobratím stojí, že dieťa malo vzťah s matkou v poriadku.
Mladší syn zostáva v pestúnskej starostlivosti
Advokát tiež tvrdí, že Barnevernet v okrese Severný Troms pracuje zle a situáciu je potrebné napraviť.
„Tento prípad nie je jediný. Problém je, že je to sám Barnevernet, ktorý vo väčšine prípadov dodáva dôkazový materiál, čo je dôvodom, prečo je pre sudcov nebezpečnejšie riadiť sa ich radami,“ zverejnil Ruščák vyjadrenie Selanda.
Napriek pochybeniu žena dostane naspäť len staršieho syna. Mladší aj naďalej zostane v náhradnej starostlivosti, pretože v čase odobratia mal len niekoľko mesiacov. Súd preto rozhodol, že chlapec si s matkou nestačil vytvoriť dostatočne pevný vzťah. Súd sa domnieva, že mladší syn má bližší vzťah k pestúnskej rodine.
Psychologička Sønderlandová si ale myslí, že pre mladšieho syna by najlepšie bolo postupné navrátenie do starostlivosti matky. Syn by si mal zároveň zachovať vzťah k pestúnskej rodine. Avšak súd tento argument neuznal s odôvodnením, že chlapec potrebuje v živote stabilitu. Matke je teraz umožnené navštevovať mladšieho syna štyrikrát ročne. Stretnutia by mali trvať dve hodiny.
Napriek tvrdeniu Barnevernetu, že s matkou sa ťažko spolupracuje, si súd myslí, že matka je vo veľmi ťažkej situácii, keďže Barnevernet sa v jej prípade zachoval málo profesionálne.
„K predbežnému opatrenie došlo na základe nesprávnych informácií. To súd v roku 2012 nevedel, preto rozhodol, že matka deti späť nedostane. Teraz vyšlo najavo, že chlapec naopak opakoval, že sa chce k matke vrátiť. Podľa mňa sa jedná o tak závažné porušenie práv dieťaťa a matky, že je skoro nemožné pochopiť, že sa to vôbec stalo,“ zverejnil na záver Ruščák vyjadrenie advokáta Selanda.