Potrat by už nemal byť ťažkým hriechom? Konferencia biskupov Slovenska vysvetľuje prekrútené slová TV Markízy

Slovensko 3. septembra 2015 (HSP/Foto:TASR/AP-Gregorio Borgia)

Potrat ako ťažký hriech

Potrat by už nemal byť ťažkým hriechom? Dňa 1. septembra zverejnila súkromná televízia Markíza informáciu, že „umelé prerušenie tehotenstva by už nemalo byť ťažkým hriechom“.

Uvedené tvrdenie je reakciou na vyhlásenie pápeža Františka, ktorý uviedol „dráma potratu je niektorými prežívaná s povrchnou uvedomelosťou, takmer bez toho, aby si boli vedomí vážneho zla, ktoré takýto čin so sebou nesie. Mnohí iní však naopak aj keď teraz prežívajú tento moment ako porážku, uvedomujú si, že nemajú inú cestu. Myslím najmä na všetky ženy, ktoré požiadali o potrat. Dobre poznám okolnosti, ktoré ich priviedli k tomuto rozhodnutiu. Viem, že je to morálna a existenciálna dráma. Stretol som sa mnohými ženami, ktoré nesú vo svojom srdci jazvu po tomto bolestnom a ťažkom rozhodnutí,” napísal pápež v liste adresovanom Mons. Rinovi Fisichellovi, ktorý je predsedom Pápežskej rady na podporu novej evanjelizácie.

Z tohto dôvodu sa pápež rozhodol na obdobie jedného roka – od decembra 2015 do novembra 2016 – rozšíriť možnosti odpustenia ťažkého hriechu potratu a zbavenia exkomunikácie.

Televízia Markíza si však slová Františka vysvetlila po svojom a v úvode reportáže zverejnila už vyššie uvedené tvrdenie.

Stanovisko Konferencie biskupov Slovenska

Po zverejnení reportáže sa na Tlačovú kanceláriu Konferencie biskupov Slovenska (KBS) obrátilo viacero čitateľov so žiadosťou o vysvetlenie problematiky. Stanovisko poskytol hovorca KBS Martin Kramara. Jeho odpoveď vám prinášame v plnom znení:

„Svätý Otec vo svojom liste Rinovi Fisichellovi, predsedovi Pápežskej rady na podporu novej evanjelizácie, v kontexte blížiaceho sa Svätého roku milosrdenstva, píše o viacerých oblastiach, prostredníctvom ktorých by sa toto jubileum malo dotknúť každého človeka. Hovorí aj o problematike interrupcií. Treba však čítať pozorne a s náležitým chápaním súvislostí. Pápež spomína, že pozná osudy mnohých žien, ktoré si v srdci nesú jazvu po bolestnom rozhodnutí ísť na interrupciu. Jeho želaním je, aby prejav Božieho milosrdenstva mohol zasiahnuť aj ich životy.

Nevyhlasuje však, že umelé ukončenie tehotenstva prestáva byť ťažkým hriechom. Práve naopak, smutne konštatuje, že sa vo svete rozšírila povrchnosť a mnohí majú nedostatočné vedomie vážneho zla, ktoré potrat so sebou nesie. Pápež takisto neruší prísny trest exkomunikácie – teda vylúčenia zo spoločenstva Cirkvi – za spáchanie potratu. Ten zostáva v platnosti.

Nejde tu teda o zmenu postoja Cirkvi k ťaživej skutočnosti zabitia nenarodeného života. Úmyslom Svätého Otca je počas Svätého roku milosrdenstva sprostredkovať jednoduchší spôsob dosiahnutia odpustenia pre tých, ktorí svoj čin úprimne ľutujú a rozhodli sa pre cestu pokánia. Pápež preto ohlásil rozšírenie právomoci oslobodzovať od exkomunikácie, do ktorej katolík vykonaním potratu automaticky upadá, aj na kňazov. Prakticky to bude znamenať, že kňaz, ktorému bola udelená táto právomoc, nebude musieť žiadať biskupa, aby stanovil pokánie pre človeka, ktorý sa prišiel vyspovedať zo spáchania potratu.

Tým sa nezľahčuje závažnosť hriechu, ani neodpadá prísny trest vylúčenia zo spoločenstva Cirkvi. Kto však príde na svätú spoveď, bude môcť dostať pokánie, rozhrešenie a oslobodenie od exkomunikácie priamo od spovedníka – bez toho, aby sa kňaz musel obracať na biskupa. Svätý Otec dodáva, že “kňazi by sa mali pripraviť na túto veľkú úlohu, aby vedeli, ako spojiť slová naozajstného prijatia s reflexiou, ktorá pomôže pochopiť spáchaný hriech a naznačiť cestu autentického obrátenia pre dosiahnutie a prijatie skutočného a veľkorysého Otcovho odpustenia, ktorý všetko obnovuje svojou prítomnosťou.”