Politici, média a ich prisluhovači

Bratislava 13. marca 2016 (HSP/Foto:TASR/AP-Martin Baumann)

Politici, média a ich prisluhovači ( Trojlístok ) sa spojili na Slovensku proti voličom už od prvých chvíľ spravodajských relácií o parlamentných voľbách 2016. Prečo?

Každý zástupca politickej strany, ktorá sa dostala vo voľbách dňa 5. marca 2016 do parlamentu, nezabudol zdôrazniť, že s pokorou prijíma rozhodnutie  voličov. Toto rozhodnutie voličov sa má a nakoniec aj musí rešpektovať. Lenže hneď po skončení parlamentných volieb sa pomerne veľa hovorilo aj o možnosti predčasných parlamentných volieb. Predčasné parlamentné voľby z môjho pohľadu  sú o tom, že ich vyhlásením sa potvrdzuje stanovisko zvolenej Národnej rady Slovenskej republiky, že z určitých dôvodov nemôže rešpektovať výsledky volieb a teda rozhodnutie voličov. Takže bude dobre, ak sa predsedovia parlamentných strán  pokúsia so svojou pokorou žiť aj naďalej, aby predčasné voľby či úradnícka vláda neboli realizované.

Dôvod je veľmi jednoduchý. Výsledky parlamentných volieb sú právnym základom sformovania novej štátnej moci, ktorá má spravovať krajinu na celé volebné obdobie. Z môjho pohľadu je to základná úloha volieb, ktorý je povinný každý zákonodarca či parlamentná politická strana rešpektovať. Politická strana nemôže teda vychádzať iba zo svojho programu a trvať na jeho realizácií, ale má za povinnosť hľadať kompromisné riešenia tak, aby sa prácou zákonodarného zboru či štátnej moci vôbec mohla realizovať aj hodnota slobodných volieb. A táto hodnota má mať prednosť pred hodnotou „deštrukcie“ výsledkov riadnych parlamentných volieb organizovaním predčasných volieb.

Ak boli s pokorou prijaté výsledky parlamentných volieb u každej politickej strany, potom tieto strany majú prvoradú úlohu pracovať na tom, aby mechanizmus predčasných volieb vylúčili  zo svojich úvah a možnosti politických aktivít. Rovnako aj zostavenie úradníckej vlády. Aby sa politikom a politickým stranám podarilo vyhnúť    „deštrukčnému“    opatreniu (jeho prijatiu), bude potrebné od týchto dní, aby dokázali svoju deklarovanú pokoru spojiť s uplatňovaním (rozvinutím) etiky cnosti, s rozvinutím potrebných mravných kvalít konajúcich. Nebudem rozvádzať, ale má ísť o rozvinutie takých kvalít ako je politická múdrosť, politická statočnosť, umiernenosť v užívaní politickej moci, o uplatnenie svedomia v politike či politickej spravodlivosti ako cnosti.

Politici, média a ich prisluhovači (v skratke „Trojlístok“) už počas spravodajských relácií o výsledkoch parlamentných volieb jasne predviedli svoje schopnosti a ukázali, že byť držiteľom volebného (politického) programu je nedostatočná kvalifikácia, potrebná na spravovanie krajiny a že existujú veľmi vážne trhliny  v tom, ako vedia zvládnuť etiku cnosti ako jednu z dôležitých oblasti politickej etiky vôbec.

Ja ako volič tiež som prijal s pokorou výsledky volieb do Národnej rady Slovenskej republiky. Ale s pokorou nemôžem prijať niektoré postoje členov „Trojlístka“, pretože sa v záujme akejsi deklarovanej jednoty spojili proti všetkým voličom na Slovensku. V mene potreby chrániť hodnoty demokratického Západu sa počas spravodajských relácií  jasne a zreteľné postavili proti Mariánovi Kotlebovi a jeho strane Ľudová strana – Naše Slovensko. Dali mu jasne pocítiť, že do parlamentu on a jeho strana nepatria, pretože ide o veľmi radikálnu stranu. Z médií sme sa mohli dozvedieť, že budeme mať v parlamente fašistu ( fašistov ), nacistov. Podľa „odborníka“ politológa Mesežnikova z Inštitútu pre verejné otázky, spolupráca politických strán so stranou Ľudová strana – Naše Slovensko (ĽS – NS) by bola diskreditujúca. Voliči Slovenska začali byť systematický strašení Mariánom Kotlebom a jeho stranou, pretože ich extrémizmus prenikne aj do ulíc.

Obyvateľstvo Slovenska  nie je iba strašené, ale na adresu voličov, ktorí volili stranu ĽS – NS sú vznášané výčitky a hľadajú sa odpovede, prečo voliči volili práve túto stranu. Televízne štáby Markízy a JOJ dokonca pripravili aj „výchovno-vzdelávacie“ reportáže, v ktorých dávajú do súvislosti rozhodnutie voličov konkrétnych lokalít na Slovensku voliť ĽS – NS v parlamentných voľbách 2016 a vyčíňanie fašistov počas druhej svetovej vojny. Organizuje sa prieskum názorov niektorých známych osobnosti na Mariána Kotlebu a extrémizmus jeho strany. V Bratislave pochodovali ľudia proti fašizmu a Mariánovi Kotlebovi. Verejno-právna televízia dokonca upravila obsah diskusnej relácie Večera s Havranom na tému politický extrémizmus.

Dovolím si zdôrazniť, že to čo sa deje  zo strany členov „Trojlístka“ voličom strany ĽS – NS, sa zároveň týka aj všetkých ostatných voličov. „Trojlístok“  sa ihneď po sobotňajších voľbách prejavil ako intelektuálna skupina bez charakteru, bez chrbtovej kosti a bez svedomia, teda s určitou absenciou morálnych kvalít. Najprv pripomeniem, že nepoznám pána Kotlebu, nie som sympatizant ĽS – NS a neudržiavam s tou stranou žiadne kontakty, nepodporujem fašizmus. Útoky na  Mariána Kotlebu a jeho stranu jednoducho pokladám aj za útoky na ostatných voličov.  Nemám informácie, že ĽS – NS je zakázanou stranou a že do parlamentu sa dostala ilegálnou cestou, respektíve násilím. Ak určitá skupina voličov volila ĽS – NS, tak ich beriem s rovnakým rešpektom, ako  všetkých ďalších voličov, ktorí volili iné politické strany.

Predstavitelia politickej časti „Trojlístka“ trpia akýmsi velikášstvom, pretože seba pokladajú za vyvolených, nakoľko neustále zdôrazňujú, že ochraňujú hodnoty demokratického Západu. A táto ochrana si vyžaduje určitý boj proti silám, ktoré nie sú proeurópsky orientované. Takouto silou sa voľbami ako blesk z jasného neba ukázala ĽS – NS na čele s Mariánom Kotlebom. Treba pripomenúť, že mimo ĽS – NS, všetky ostatné parlamentné strany sa identifikujú s jasným zameraním na Európsku úniu a na NATO, pričom sa u týchto strán vôbec neprihliada na pokračujúcu tendenciu oslabovania štátnej moci a stratu národnej identity. Rovnako sa neprihliada ani na to, že NATO má mať ďalšie vojenské základne na východe Európy.

„Trojlístok“ (politici, média, prisluhovači) zavádza verejnosť v svojom vraj jasne sa vymedzenom boji proti extrémizmu (či fašizmu ?) ĽS – NS, pretože verejnosti tento Kotlebov extrémizmus ukazuje ako rozhodujúci problém pre Slovensko. „Trojlístok“ sa pokladá za  tých pravých ochrancov spoločného dobra na Slovensku a v Európskej únií. V čom teda spočíva rozhodujúci moment toho, že sa tento „Trojlístok“ spojil proti voličom na Slovensku?

V skutočnosti  „Trojlístok“ so svojou politikou je na tom oveľa horšie ako Marián Kotleba a jeho ĽS –NS, pretože slepo, oddane a s odhodlaním podporuje napríklad takú organizáciu ako je NATO. NATO so svojou politikou „humanitárneho“ zasahovania do záležitosti iných štátov vo svete za obdobie napríklad od 1991 roku jasne dokázalo, že sa dopustilo mnohých zločinov, ktoré nikdy neboli potrestané a ktoré sa nedajú zatajiť. A náš „Trojlístok“ toto „humanitárne“ zasahovanie pokladá za hodnotu, ktorú treba zo všetkých síl chrániť. Jednoducho povedané, v Európskej únií sa nastolila celkom jasná politika, ktorá rešpektuje záujmy USA a ktorá požaduje, aby členstvo v NATO a ochrana tejto hodnoty bola jasnou prioritou politiky národného štátu. Pozoruhodné je, že zo strany „Trojlístka“ sa nikdy neorganizoval žiadny odpor či odsúdenie zločinov NATO a nikomu z nich nevadilo, že naši ústavní predstavitelia sa stretávajú s ľuďmi, ktorí priamo fašistov  na Ukrajine podporujú. Dokonca náš štát pomáha kyjevskej moci, ktorá vedie vojnu proti svojmu obyvateľstvu, aj finančne.

Celý tento boj proti Mariánovi Kotlebovi a jeho voličom je bojom proti všetkým voličom, pretože títo voliči si nesmú viacej dovoľovať usilovať sa o voľbu niekoho, kto by sa z úrovne politickej strany usiloval miešať sa do nadnárodnej politiky (zahraničnej) a otvárať na riešenie také otázky ako je zotrvanie Slovenskej republiky v Európskej únií, v NATO, či miešať sa do toho, aby na našom území bola zriadená základňa NATO. Boj proti Mariánovi Kotlebovi  dotiahol do dokonalosti náš pán prezident A. Kiska, keď vyhlásil, že ho nepozve na stretnutie predsedov parlamentných strán. V tomto prípade prezidentovi rozumiem. Náš  „americký“ prezident je jednoznačne za zriadene základne NATO na našom území, Marián Kotleba sa už dávnejšie (pri oslavách 70. výročia SNP) vymedzil proti NATO.

Prezident SR, rovnako ako aj predseda vlády SR nám jasne ukázali, že nemajú problém sa stretávať ani s takým ľuďmi, ktorí priamo fašistov podporujú. Len si pripomeňme stretnutia s ukrajinským prezidentom Porošenkom či predsedom vlády Jaceňukom. Rovnako si môžeme pripomenúť, že za tejto vlády Róberta Fica Marián Kotleba nebol pozvaný z úrovne vlády na oslavy 70.výročia SNP a odmietol sa s ním stretnúť aj samotný predseda vlády SR, keď mal pripravené stretnutie s predsedami vyšších územných celkov. Aby sme pochopili, prečo je to tak, tak si musíme uvedomiť, že v prípade stretnutí s Jaceňukom a Porošenkom ide o rešpektovanie európskych hodnôt, v prípade stretnutí s Mariánom Kotlebom ide o boj proti extrémizmu na domácej pôde a tento boj má odpútať  pozornosť občanov od iných aktuálnych tém a problémov.

Ak sa berie terajšia situácia po voľbách tak, že ĽS – NS na čele s Mariánom Kotlebom je extrémistická či fašistická, tak potom si pokladám za svoju povinnosť k tomu dodať, že náš „Trojlístok“ oficiálne vždy zastupoval a zastupuje záujmy NATO ako  organizácie, ktorá sa dopustila mnoho zločinov, ktorej politický extrémizmus je tak silný, že sa nedá porovnať so žiadnym iným extrémizmom (možno s Islamským štátom). Z hľadiska svedomia a morálnych kvalít si „Trojlístok“ nemôže nárokovať právo rozhodovať, že predstavuje stranu dobra a Marián Kotleba  predstavuje stranu zla. „Trojlístok“ nikdy neodsúdil a nedištancoval sa od zločinov NATO ako „strany dobra“. Politická strana ĽS – NS sa rozsahom svojich „zločinov“, ktoré sú jej prisudzované, nemôže vôbec rovnať NATO s jeho rozsahom skutočne zrealizovaných zločinov.

„Trojlístok“ na Slovensku sa s odhodlaním pustil do boja proti politickej strane Ľudová strana – Naše Slovensko ešte skôr, ako novo zvolení poslanci dostanú príležitosť zložiť sľub. „Trojlístok“ je presvedčený, že radikalizmus či extrémizmus je možné predpokladať len u tej politickej strany, na čele ktorej stojí Marián Kotleba, pričom sa vôbec neberie do úvahy, že táto strana nedisponuje žiadnou politickou mocou a že ozajstný extrémizmus je možné pestovať, živiť, organizovať a zdôvodňovať aj na štátnej úrovni. Veľké zločiny NATO sú odpustené aj „Trojlístkom“, čo sa berie, že je to v súlade s hodnotami Západu. Paralelu môžeme nájsť vo vnútornej politike štátu: veľké kriminálne prípady sa môžu zamiesť pod koberec, nie sú pre spoločnosť podstatné, malé kriminálne prípady musí štát pre výstrahu trestať bez výnimky.

„Trojlístok“ nemá po týchto parlamentných voľbách žiadne morálne právo pasovať sa do pozície bojovníkov  proti politickej strane Ľudová strana – Naše Slovensko z presvedčenia o jeho extrémizme a podpory fašizmu, pretože extrémizmus a podpora fašizmu sa celkom otvorene podporuje aj na strane demokratického Západu a zatiaľ sa vôbec neprijala politika skoncovať  s podporou uvedenej politickej praxe.

Ak tieto parlamentné voľby boli slobodné, tak potom aj od „Trojlístka“ a ostatných voličov politická strana ĽS – NS má nárok žiadať, aby bola vnímaná ako strana, ktorá v rámci parlamentnej demokracie bude mať priestor súťažiť s ostatnými politickými stranami o presadenie svojich návrhov súvisiacich so správou krajiny. Parlamentný priestor je priestorom politického boja a preto nie je vhodné, aby verejnosť po voľbách bola organizovaná  do inej podoby boja – za zákaz činnosti politickej strany. ĽS – NS je nateraz súčasťou demokratického systému v krajine a vyčítať jej to, že nie je systémovou stranou (je proti systému) je zavádzanie verejnosti, pretože k tomu, čo sa má presadiť v prospech spravovania krajiny, má slúžiť politická aréna, do ktorej práve politická strana zásluhou demokratických volieb vstúpila. Politické strany, ktoré po voľbách ostali pred bránami parlamentu, nemôžu sa politického boja zúčastniť, sú z neho v rámci nášho platného zákona vylúčení, ostanú iba na úrovni života verejnosti. A o túto verejnosť sa žiadny „Trojlístok“ už nezaujíma, kašle na ňu a robí všetko tak, aby do problémov spravovania spoločnosti nebola zasväcovaná.

A o to práve ide ! Niekomu vadí už teraz, že v priestore politického boja (v parlamente) sa konečne (!) môže začať otvorenejšie hovoriť aj o hodnotovom smerovaní Slovenska, o tom, ako zreformovať Európsku úniu, aby to nebol centralizovaný federatívny štát podľa rozhodnutia USA, ale možno skôr Európa rovnoprávnych národov, čo bude ďalej s našim členstvom v NATO, ako v skutočnosti riešiť ilegálnu migráciu, aby sa zastavil proces genocídy obyvateľstva Európy, ako usporiadať vzťahy medzi národným štátom a nadnárodnými štruktúrami, ako skrotiť banky a nadnárodné korporácie, aby čo najmenej škodili ľuďom, ako viesť mierovú politiku, ako začať riešiť otázku poručníctva Slovenska a Európy spod USA a podobne. Vo Veľkej Británii pripravujú referendum o zotrvaní krajiny v Európskej únií a nikto proti tomu na Slovensku neprotestuje. Keď ten istý princíp demokracie plánuje na Slovensku presadzovať ĽS – NS v prípade Európskej únie a NATO, tak je to nesystémový postoj a preto extrémistický.

Lenže o našom „Trojlístku“ tiež môžeme tvrdiť, že sa správa extrémisticky, pretože svojim „systémovým prístupom“  v skutočnosti sa podriaďuje všetkým politickým tlakom z nadnárodným štruktúr a jeho „spoločné vedomie“ funguje na spôsob vyjsť v ústrety všetkému, čo nesúvisí s národom, čo je európske (svetové), nemať žiadne vlastné návrhy k rozumnému usporiadaniu národných a nadnárodných štruktúr, neorganizovať žiadny odpor k úsiliu prezidenta SR „kolonizovať“ krajinu NATOm, ďalej podporovať konfrontačnú politiku Západu s Ruskom, podporovať kyjevskú moc, ktorá vraj vedie „spravodlivú“ občiansku vojnu proti svojmu obyvateľstvu, nezaujímať sa o dohodu o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP) a o dohodu o obchodných službách (TISA), príliš nezasahovať do ekonomických záležitosti krajiny, aby boli viacej v prospech jej obyvateľov a podobne.

V týchto dňoch sa s nadšením organizujú pochody verejnosti  proti fašizmu. Ak sú tieto pochody verejnosti namierené iba proti strane ĽS – NS na čele s Mariánom Kotlebom, tak je to veľmi nezodpovedný hazard s voličmi a verejnou mienkou, pretože: a) boj proti fašizmu  v proklamovanej podobe je v skutočnosti iba slepá ulička, ktorej výsledkom má byť odstránenie politickej strany ĽS – NS z parlamentného priestoru a parlamentnej demokracie, b) nástup fašizmu v Európe nikdy nevychádzal a nevychádza zo Slovenska.

Ak organizátori pochodu  a jeho účastníci chcú bojovať proti fašizmu naozaj, tak potom by mali bojovať za mier a mali by odsúdiť svojimi postojmi politiku demokratického Západu pod vedením USA, pretože táto politika priviedla na svet konfrontačnú politiku s Ruskom a je spojená s hrozbou vypuknutia vojnového konfliktu. To je pre nás v Európe a na Slovensku zásadné! Ale zaujímavé je práve to, že náš parlament doteraz nikdy takúto konfrontačnú politiku Západu s Ruskom neodsúdil a teda stotožnil sa s ňou.

Teraz sa poniektorí zástupcovia „Trojlístka“ obávajú, že v parlamente môžu o tomto najzásadnejšou probléme Európy na medzinárodnej scéne byť vedené diskusie, ktoré budú môcť narúšať „spiace vedomie“ občanov. Organizátori pochodu a jeho účastníci v ich boji proti fašizmu by sa mali zamerať na to, aby žiadali od politikov prijatie ráznych opatrení na vedenie mierovej politiky, na obnovenie medzinárodnej spolupráce krajín Európy s Ruskou federáciou, v našom prípade na prijatie opatrení, aby sa mohla spolupráca s Ruskou federáciou organizovať na základe našej Zmluvy o priateľstve a spolupráci s Ruskou federáciou a nie na základe politických rozhodnutí  nadnárodných štruktúr a politických smerníc USA.

V rámci parlamentnej demokracie sa otvára priestor pre politický boj, pre aktivity parlamentných strán. Parlamentná pôda a všetko, čo súvisí s touto pôdou, najlepšie preverí schopnosti, zámery, programy jednotlivých politických strán. Iba parlament ako kolektívny orgán v zmysle príslušných zákonov a svojho vnútorného poriadku prijíma zákony a preto ĽS – NS nemôže sama rozhodovať a rozhodnúť. Ak by mal byť prijatý zákon, ktorý plne vyhovuje predstavám o podstate napríklad fašizmu, musel by takýto zákon byť podporený aj poslancami ďalších politických strán a to bez rozdielu, či je strana v koalícií, respektíve v opozícií.  Nie je preto vhodné, aby politická strana Ľudová strana – Naše Slovensko bola zlikvidovaná za pomoci prokuratúry a súdneho orgánu.

Dušan Hirjak