Pohľadnica z Viedne. Prázdniny, politika a budúcnosť, ktorá sa dotkne aj nás

Bratislava,Viedeň 17. júla 2017 (HSP/Foto:TASR/AP

Žijem striedavo v Bratislave a vo Viedni už asi 30 rokov a letné prázdniny majú takmer stále rovnaký ráz. Všade je veľa turistov v centre mesta, ktorí navštevujú desiatky denných podujatí, koncertov, výstav, zábavných akcií pre deti a mladých. Práve dnes tu má koncert stále populárny Elton John a o pár dní príde Robie Wiliams ako aj iní zahraniční a domáci umelci, ktorých má samotná Viedeň požehnane

Na uliciach sa predvádzajú pouliční umelci, ale všimol som si, že takmer vymizli povestní verklikári, ktorí vždy vyhrávali najmä v nedeľu a vo sviatkoch na námestiach staré viedenské pesničky prepletené so známymi českými melódiami, keďže tento kumšt sem priniesli kedysi Česi, ktorí tvorili významnú časť viedenského obyvateľstva. Zostal po nich len Práter s populárnym veľkým zábavným kolesom Riesenrad, z ktorého je vidieť na celú Viedeň.

Tento rok sa nesie v znamení 300. výročia narodenia našej panovníčky Máre Terézie, ktorej sú venované výstavy hneď na štyroch miestach, dve vo Viedni v Möbel Museum a Kaiserliche Wagenburg Wien a v Niederösterreichu v Schloss Hof a Schloss Niederweiden. Výstava potrvá až do 29. novembra t.r. Je dobré, že si našu panovníčku pripomína aj Bratislava, lebo Pressburg patril k jej obľúbeným miestam v Habsburgskej monarchii.

Viedeň mení nielen svoju architektúru s novými sídliskami, či novými projektmi dopravnej a sociálnej infraštruktúry ale mení sa aj štruktúra jej obyvateľstva. Za posledných 20 rokov tu pribudlo veľa neeurópskych obyvateľov, zväčša migrantov z celého sveta ale najviac z Turecka a Balkánu, hlavne po občianskej vojne v Juhoslávii. Pamätám si migračnú vlnu v roku 2015, kedy práve v tomto čase prešlo hlavnou stanicou okolo jedného milióna vtedy ešte ilegálnych migrantov, ktorí sa dostali do Rakúska tzv. balkánskou cestou a zväčša pokračovali ďalej do Nemecka, údajne za svojimi príbuznými. Prišli na pozvanie samotnej „Mutti“ a tak aj vyzeralo ich celkové správanie sa voči domácemu obyvateľstvu.

Boli veľmi sebavedomí a správali sa skôr povýšenecky, než by sa patrilo na toho, komu je podávaná pomoc. No ale, čo mali robiť, keď im aj Al Jazeera non stop tvrdila, že sú v Európe vítaní a idú si len po svoje, čo im bolo ukradnuté, potom tá drzosť bola aj na mieste. Ba dokonca sa stupňuje zo dňa na deň, hoci oficiálne miesta ani médiá to neradi spomenú, skôr ututlávajú každý jeden škandál, ktorý vzniká na základe ich správania sa voči hostiteľom. Dokonca aj slovo migrant sa takmer nepoužíva, skôr tak na ľudí z Východnej Európy, lebo pozvaní sú stále „utečenci“, aby to ladilo so súcitom voči nim. Sú to „utečenci pred chudobou“ vo vlastnej krajine a ako utečenci využívajú výhody medzinárodného statusu, ktorý je voči utečencom pred vojnou veľmi zhovievavý. Však len v Rakúsku priznali „utečencovi“ sociálny príjem 851 €/mesačne, okrem toho má garantované gratis bývanie, stravovanie, lekársku starostlivosť a vzdelanie/ kurzy nemčiny a odborné kurzy/. Ak sa im narodí dieťa, dostávajú okamžite súhlas na trvalý pobyt a z toho vychádzajúce štedré sociálne benefity.

Niet divu, že migrácia sa stala ústredným problémom každej krajiny EÚ a bude stále rozhodujúcejším činiteľom aj pri miestnych voľbách. Rakúsko čakajú na jeseň voľby do parlamentu, kde dôjde k prvým prekvapeniam a prerušením dlhotrvajúceho tandemu tzv. štandardných strán SPÖ a ÖVP . Obe strany sú prakticky „vyhorené“ a už nemajú čo nového ponúknuť svojim voličom, ktorí sa generačne obnovujú. Na scénu prichádza mladá generácia, najmä ambiciózny Kurz, ktorý má najväčšie preferencie medzi politikmi. Nahradil staré krídlo ľudovcov a vytvoril si svoju vlastnú platformu. Sociálni demokrati podobne ako všade v EÚ sú úplne „vyhorení“, lebo opustili podporu sociálne slabých a podporujú skôr oligarchov, čo je podobné ako na Slovensku, liberáli sa stále hľadajú a od zelených sa odpojil P. Pilz, ktorý si založil vlastnú platformu. Stabilná zostala iba FPÖ, jediná proti migrantom a každý sa od nich odťahuje akoby iní „utečencov“ prijímali zo samotnej lásky.

Aspoň jediná strana, čo neklame a trvá si na svojom. To však nekorešponduje s politikou Nemecka a Bruselu. Tam sú zahľadení stále do seba a nepostrehli, že prevažne islamská generácia je v demografickom boome, tvorí si už paralelné štruktúry spoločnosti prakticky od detských jasieľ až po pohrebníctvo, potom nastanú zmeny v legislatíve, politike, v bezpečnostných a obranných štruktúrach a príde čas na nastolenia vlastnej legislatívy a nastolia sa zákony šárie a celkovo sa spoločnosť zmení podľa islamských predstáv. Potom príde vytriezvenie, žiaľ bude už neskoro. To nie je konšpirácia, žiaľ to bude tvrdá realita.

Juraj Kiesel