Podľa Chmelára a Hrabka je Babiš nebezpečný, Kurz mladý a ubudnú socialisti

Bratislava 19. októbra 2017 (TASR/HSP/Foto: Eduard Chmelár Facebook)

Ak mali tohoročné nemecké a francúzske parlamentné voľby zásadný vplyv na ďalšie smerovanie Európskej únie, aktuálne rakúske a české voľby zasa kľúčovo poznačia politickú budúcnosť strednej Európy. Dá sa očakávať posun doprava a možno začiatok intenzívnejšej regionálnej spolupráce. V diskusii na TABLET.TV sa na tom zhodli politický analytik Eduard Chmelár a publicista Juraj Hrabko.

Favoritom českých volieb je líder ANO Andrej Babiš, v Rakúsku vyhral 31-ročný líder ľudovcov Sebastian Kurz, v Poľsku vládne pravicová strana Právo a spravodlivosť a v Maďarsku rovnako pravicový Fidesz. „Po sobote, voľbách v Česku, bude zrejme Robert Fico jediný socialistický premiér v strednej Európe,“ upozornil Hrabko. Chmelár dodal, že napríklad spolupráca Slavkovského formátu, ktorá bola založená na sociálnodemokratickej orientácii premiérov, dostane vážne trhliny. „Aj keď nepochybujem o tom, že Robert Fico si s Andrejom Babišom bude rozumieť výborne,“ poznamenal Chmelár. Naopak, posilniť sa podľa neho môže spolupráca V4 s Rakúskom.

Chmelár aj Hrabko sa zhodli na tom, že ANO Andreja Babiša má veľkú šancu voľby vyhrať, aj potom zostaviť vládu, hoci sa v predvolebnej kampani konkurenčné strany predháňali vo vyhláseniach, že s týmto politikom do vlády nepôjdu. „Parlament bude mimoriadne rozbitý a Andrej Babiš si bude môcť vyberať. To, ako sa teraz strany prsia, že s ním nepôjdu, je úsmevné,“ povedal Chmelár s poukazom na to, že rastú neštandardné strany, najmä Sloboda a priama demokracia Tomia Okamuru.

Najväčšou predpokladanou zmenou, ale z pohľadu Česka aj najväčším rizikom, bude podľa oboch analytikov samotná osoba miliardára Andreja Babiša.

„Tieto voľby podľa mňa prinesú úplne zásadnú zmenu nielen do Českej republiky, ale aj vzťahov v strednej Európe vôbec. Andrej Babiš nie je len jeden z populistov, akých poznáme na politickej scéne neúrekom, je to vyslovene nebezpečný človek.

Nebezpečnejší ako Orbán alebo Kaczyński,“ tvrdí Chmelár. „Na českej politickej scéne sa už veľa rozprávalo o jeho (Babišových, pozn. Teraz.sk) metódach, hovorí sa, že má súkromnú spravodajskú službu. Spôsob, akým ovláda politiku a akým môže ovládať štát, je krajne nebezpečný. Jeho podnikateľské portfólio, vlastníctvo médií a iné veci mu dávajú do područia nielen Českú republiku, lebo on má vplyv aj na slovenských poslancov a ministrov. Metódy Andreja Babiša sú niečím, čo môže zlikvidovať aj to formálne pozlátko demokracie,“ povedal Chmelár.

„Keď vstupuje do politiky oligarcha, je to vždy nebezpečné. Ale ak napríklad Donald Trump a Andrej Babiš majú približne rovnaký majetok, možnosti Donalda Trumpa ovplyvňovať sú relatívne malé. Ale v takej malej krajine, ako je Česko, s takýmto majetkom, môžete ovplyvňovať a ovládať absolútne všetko,“ tvrdí analytik.

Dodáva, že snahy útočiť na Babiša za kauzu Čapí hnízdo sú zbieraním omrviniek. „Na to, aby sme pochopili, kto je Andrej Babiš, musíme sa vrátiť k začiatkom jeho podnikania. Ako vznikol Agrofert? Ja som sa pred pár dňami stretol s bývalým vysokopostaveným členom spoločnosti Petrimex. Bola to štátna firma, ktorá združovala české a slovenské chemické podniky. Stopercentnou dcérskou firmou Petrimexu bol Agrofert, založený v roku 1993. V rozpore so stanovami Petrimexu, bez vedomia a súhlasu členov Dozornej rady a akcionárov Petrimexu došlo k navýšeniu imania spoločnosti Agrofert o tri milióny korún, ktoré tam vložil Andrej Babiš, ktorý sa tak stal väčšinovým vlastníkom dovtedy štátnej spoločnosti,“ povedal Chmelár, podľa ktorého je prekvapivé, že sa týmto prípadom nikto nezaoberá.

Podľa Hrabka by to politicky nič podstatné nezmenilo. „Myslím si, že podnikanie Andreja Babiša je všeobecne známe, napriek tomu v českej politike prerazil. Platí jedno, aké politické strany si českí voliči zvolia, také budú mať. Môžeme to pozorovať a komentovať, ale je to ich vec,“ poznamenal.

K možnej kombinácii českých vládnych strán je podľa neho predčasné sa vyjadrovať. „O prekvapenia nemusí byť núdza, lebo okolo 20 percent voličov ešte nie je rozhodnutých a pritom chcú ísť voliť. Ale aj tak si myslím, že príde k zásadnému zlomu v českej politike.

Zdá sa byť úplne isté, že vyhrá ANO Andreja Babiša, ale netrúfam si odhadnúť, kto s kým pôjde do vlády,“ povedal Hrabko. Zároveň upozornil, že Andrej Babiš má veľmi dobrý, až vynikajúci vzťah s prezidentom Milošom Zemanom. „A prezident sa v čase povolebných rokovaní stáva veľmi silným,“ povedal Hrabko.

Český aj rakúsky prezident pritom pochádzajú z mimoparlamentných strán, keďže rakúski Zelení v týchto voľbách neuspeli. Jeden zo zakladateľov strany Zelených, Peter Pilz, totiž išiel do volieb s vlastným politickým subjektom. „Doplnil by som pozíciu rakúskeho prezidenta Alexandra Van der Bellena, ktorý má z ústavy omnoho silnejšie kompetencie než napríklad český Zeman. A čo sa týka vypadnutia Zelených z parlamentu, keď na Slovensku existovala pravá a ľavá SNS, tiež neboli v parlamente. To isté sa týka Zelených. Paradoxne, práve rakúsky prezident kandidoval za Zelených,“ povedal Hrabko.

V Rakúsku sa v týchto chvíľach rozhoduje o vládnom partnerovi ľudovcov, teoreticky by to mohli byť Slobodní Heinza–Christiana Stracheho alebo socialisti Christiana Kerna.

„Nie som si celkom istý Sebastianom Kurzom. Keď sa pozriem, akými spôsobmi dosiahol víťazstvo, pripadá mi skôr ako vodca než predseda strany. On rozhodoval pri zostavovaní kandidátok, dokonca aj regionálnych. Bude zaujímavé, aká koalícia v Rakúsku vznikne,“ povedal Hrabko.

Na margo vyjadrenia šéfa kontroverznej strany Slobodných Stracheho, podľa ktorého by Rakúsko malo vstúpiť do V4, Hrabko reagoval, že rozšírenie skupiny Česka, Slovenska, Poľska a Maďarska nepovažuje za reálne.

„Výsledok rakúskych volieb môže ovplyvniť celú podobu strednej Európy a dá sa uvažovať aj o novej forme regionálnej spolupráce. Či už v jadre Európy alebo bez jadra, bez regionálnej spolupráce sa nezaobídeme. Za najprirodzenejšiu považujem spoluprácu štátov, ktoré už v minulosti tvorili nejaký celok, v tomto prípade Habsburskej monarchie,“ poznamenal Chmelár.

Obaja analytici krátko komentovali rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, ktorý 18. októbra odsúdil na dlhoročné tresty odňatia slobody bývalých ministrov výstavby a regionálneho rozvoja SR Mariána J. a Igora Š.
Frustrovaná spoločnosť podľa Chmelára chce vidieť „ľudí potrestaných za rozkrádačky“, v tomto prípade však ide o neprávoplatné rozhodnutie.

„Je to zásadná zmena, po prvý raz bývalí vysokopostavení ľudia, exministri dostávajú trest, aký si zaslúžia. Ale ešte nie je koniec, odvolali sa,“ upozornil Chmelár. „V niektorých médiách boli bombastické titulky, považovali to za prelom. Za prelom to budem považovať, keď budú súdení ľudia, ktorí majú reálnu moc. Ale je to signál, že spravodlivosť raz môže dobehnúť každého,“ dodal.

„Ja sa rád držím faktov. Rozsudok je neprávoplatný, takže ich nie je možné označiť za vinných. Možnosti sú v podstate dve, buď Najvyšší súd tresty potvrdí, prípadne ich ešte sprísni, alebo ich oslobodí spod obžaloby,“ upozornil Hrabko. Na margo frustrácie spoločnosti poznamenal, že je pozoruhodné, ak u nás dodnes nebol odsúdený žiadny vysokopostavený politik. „Zrejme sa tu politici 25 rokov nedopúšťali trestnej činnosti. Pritom republika je rozkradnutá,“ povedal.

Na margo úlohy strán v nadchádzajúcich regionálnych voľbách Hrabko poznamenal, že bez ohľadu na výsledok volieb budú všetky strany tvrdiť, že uspeli. „Smerom na verejnosť môžeme výstup povedať už dnes, všetky strany vyhrajú,“ povedal.

„Zaujalo ma, že Sme rodina postavila iba jedného kandidáta na predsedu VÚC. Buď nemá v ostatných siedmich krajoch dôveryhodné osoby, alebo sa bojí. Ako nová strana sa predsa potrebuje dostať viac do povedomia občanov a teraz mala možnosť viac sa zviditeľniť. Čo sa týka kandidátok, tak to v niektorých krajoch pokrížili, že by Mičurin bledol závisťou, ale je tam cítiť aj celoštátne rozdelenie ‘vládna koalícia vs. mimovládne strany’,“ dodal Hrabko s tým, že špecifickým prípadom je Banská Bystrica.

V tejto súvislosti Chmelár spomenul rozhovor kandidáta na predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja Jána Luntera. Hoci by sa ako regionálny politik vôbec nemusel vyjadrovať k celoštátnej politike, v rozhovore kritizoval aj celoštátnych predstaviteľov strán, ktoré ho v kraji podporujú. Takýto postup však voličov širokej koalície, ktorá za ním stojí, rozdeľuje, a nie spája.

„Ten rozhovor bol čistá katastrofa. Videl som to a prestávam veriť, že je tu šanca na zmenu v Banskobystrickom kraji. Byť na mieste jeho volebného štábu ho stiahnem z komunikácie. Toto urobili napríklad s Andrejom Kiskom, pred voľbami ho stiahli z rozhovorov, lebo vedeli, že by neuspel,“ povedal Chmelár.

V regionálnych voľbách očakáva nízku účasť, okrem iného aj pre nelogické územnosprávne členenie. „Tento systém rozdelenia krajov je absurdný. Má význam otvárať o ňom diskusiu. Aj keď je už podľa mňa trochu neskoro, mohla to byť jedna z tém kampane. Obávam sa, že sa zasa povie, že sa to bude riešiť po voľbách a po voľbách sa nebude riešiť vôbec nič,“ povedal Chmelár.

Takúto diskusiu chce otvoriť Béla Bugár z Mosta–Híd aj Jozef Viskupič z OĽaNO. Zmene je naklonený tiež predseda SNS Andrej Danko. Každý z nich však má o zmene inú predstavu. Zatiaľ čo Danko presadzuje návrat k Stredoslovenskému, Západoslovenskému a Východoslovenskému kraju plus hlavnému mestu Bratislava, Bugár hovorí o 16 regiónoch a OĽaNO sľubuje ešte iný návrh.

„Treba nechať priestor na širokú diskusiu. Ja vám teraz neodpoviem, ktorý model je optimálny. Legitímne je aj to, čo navrhuje Most, aj to, čo navrhuje SNS,“ povedal Chmelár.

„Nemohlo to byť témou kampane, lebo je to celoštátna téma. Malo by to zmysel, ale obávam sa, že nepríde k dohode,“ reagoval Hrabko.