Podľa Berényiho a Freša by sa “pravicový zlepenec” navzájom kontroloval

Bratislava 23. februára 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Obaja lídri jednoznačne odmietli možnosť  koaličnej spolupráce so Smerom

Jedna ani dve pravicové strany v koalícii by “nepoľudštili” Smer-SD natoľko, že by takáto vláda mala zmysel. Naopak, aj keď predseda Smeru Robert Fico pejoratívne označuje prípadnú širokú pravicovú koalíciu „zlepencom“, práve takéto zoskupenie by mohlo byť zárukou boja proti korupcii a klientelizmu. V poradí už v štvrtej predvolebnej diskusii TABLET.TV sa na tom zhodli predsedovia SDKÚ-DS a SMK Pavol Frešo a József Berényi, podľa ktorých by sa členovia takejto širokej koalície kontrolovali navzájom.

Obaja zároveň jednoznačne odmietli možnosť, že by ich strany po voľbách uvažovali o koaličnej spolupráci so Smerom-SD.

„Preto sú nešťastné vyjadrenia zo strany #Siete, ktorá by do toho (koalície so Smerom, pozn. TASR) možno aj išla a podľa programu tam môže ísť hoci aj zajtra,“ povedal Frešo. „Aj vyjadrenia pána Bugára, ktorý naozaj kľučkuje, kĺže sa ako… nechcem povedať aký tvor, sú veľmi nezodpovedné,“ dodal.

„Náš najväčší vyzývateľ, Most–Híd, vidíme, akým spôsobom kľučkujú, či idú, alebo nejdú so Smerom. Nevyjadrujú sa jednoznačne,“ doplnil Berényi.

Bugár aj Procházka v tretej predvolebnej diskusii na TABLET.TV možnosť koalície so Smerom jasne odmietli. Iné médiá však priniesli aj menej jednoznačné vyhlásenia na adresu možnosti pravo-ľavej spolupráce.

Tak #Sieť, ako aj Most–Híd majú podľa prieskumov preferencie, ktoré im zaručujú postup do Národnej rady SR. SDKÚ-DS aj SMK potrebných päť percent prekročili len v niektorých prieskumoch.

„Jediné, čo môžete urobiť, je, že komunikujete so svojimi voličmi, upozorníte na to, že strán, ktoré sa dostávali pod päť percent je možno štyri–päť–šesť a aj tie, ktoré dnes nevyzerajú, že sú pod päť percent,“ reagoval Frešo na otázku, ako chce zabrániť potenciálnemu odchodu svojich voličov k stranám, u ktorých neriskujú prepadnutie hlasu.

„Nie je úplne normálne, ak majú niektoré strany u jednej agentúry osem percent a u druhej 15 percent. Každý štatistik vám povie, že pokiaľ sa to deje opakovane, tak sa s prieskumami manipuluje,“ dodal Frešo. Manipuláciu s prieskumami považuje za možnú aj Berényi.

Vzhľadom na pomerne verných voličov SMK, a aj skutočnosť, že vo viacerých posledných hlasovaniach uspela lepšie ako v prieskumoch, významnejší odchod voličov v dôsledku údajov z prieskumov nepredpokladá.

„Chceme, aby to bola vláda bez Roberta Fica a Smeru. Vláda, ktorá presadí znovu 19-percentnú rovnú daň, deväťpercentný odvod do druhého piliera a vláda, ktorá bude schopná podporiť strednú vrstvu,“ povedal na margo budúceho vládneho kabinetu Frešo. Tieto opatrenia, ako aj reformu školstva a zdravotníckeho systému chce financovať prostredníctvom zrušenia sociálnych balíčkov Smeru-SD.

Berényi by podporil zvýšenie odvodu do druhého piliera aj školské a zdravotnícke reformy. Nesúhlasí však s návratom k rovnej dani a sociálne balíčky Smeru-SD by prehodnotil, ale nezrušil celé. „Som presvedčený, že rovná daň už nemá taký zmysel, ako keď sme boli spolu vo vláde,“ povedal s tým, že dobré hospodárske výsledky štátu umožňujú zvýhodniť chudobnejších prostredníctvom progresívneho zdanenia.

„Sociálne balíčky sú marketingový ťah Smeru. Sú tam oblasti, v ktorých by sme chceli pokračovať v tom, čo začali, napríklad vo zvyšovaní minimálnej mzdy. Tam je množstvo opatrení, mohli by sme ísť rad–radom, čo áno, čo nie,“ povedal Berényi.

„Prvé dva sociálne balíčky sú presne tá strata skoro miliardy eur, ktorú sme utrpeli tým, že ľuďom znížili odvod do druhého piliera z deväť percent na štyri a vyhnali státisíce ľudí z druhého piliera. Inak povedané, ľudia zaplatili tieto dva balíky zo svojich dôchodkov. Neexistuje, aby sme podporili takéto prejedanie úspor na dôchodok,“ reagoval Frešo.

„Treba urobiť reformu školstva, nie je normálne, aby sme mali viac ako 30 univerzít a ani jedna sa potom neumiestni v prvej päťstovke univerzít v rámci sveta,“ vyhlásil Frešo. „Treba mať aspoň akú–takú európsku úroveň, papier nestačí. A to isté pri stredných školách,“ dodáva predseda SDKÚ. Tvrdí, že za predpokladu reforiem je možné zvýšiť najlepším učiteľom plat až o 50 percent.

„V bratislavskej župe sme teraz podpísali akciu s Volkswagenom, kde vzniká duálna akadémia, na našej škole sa bude učiť odborná príprava ľudí pre automobilový priemysel podľa nemeckých štandardov,“ poznamenal Frešo, ktorý zastáva aj post predsedu Bratislavského samosprávneho kraja.

Tú istú prax potvrdil aj Berényi, ktorý je podpredsedom Trnavského samosprávneho kraja. „Duálne vzdelávanie je aj riešením zamestnanosti. Aj my to robíme na trnavskej ‘vúcke’. Podobným spôsobom podporíme školy, ktoré majú kontakty a vedia podpísať zmluvy nielen s veľkými zamestnávateľmi, ale aj malými a strednými podnikateľmi,“ povedal.

„Práve absolventi gymnázií, ktorí sa nedostanú na vysoké školy, bývajú najčastejšie nezamestnaní. Súhlasím aj s tým, že treba prehodnotiť počet univerzít. Čo sa týka súčasného systému, my sa nepozeráme na základné školy len cez peniaze. Základné školy sú v malých obciach veľmi dôležitou inštitúciou a prinášajú aj iné, než len vzdelávanie. Treba pozitívne diskriminovať malé dediny,“ zdôraznil Berényi.

V diskusii spomenul aj plán SMK otvoriť diskusiu o zmene systému VÚC s tým, že jeden súvislý územný celok by vznikol na južnom Slovensku. Podľa SMK by bolo takéto usporiadanie logickejšie aj z hľadiska územia a infraštruktúry, ale umožnilo by aj lepší rozvoj menšinovej kultúry. Berényi pripomenul, že počet príslušníkov maďarskej menšiny podľa posledného sčítania výrazne klesol.

„Za SDKÚ-DS chcem povedať, že som proti tomu, aby tu vznikali župy na báze menšín. V bratislavskej župe je SMK u nás v koalícii, spolu je nás tam osem. Existuje nejaký dôvod, že by ste boli v bratislavskej župe potláčaní? Nie je. A koexistujeme tam šesť rokov,“ povedal Frešo.

Frešo aj Berényi tvrdia, že v zdravotníctve na Slovensku je dostatok zdrojov, len sú zle rozdeľované. „Keď prídete do nemocnice vo Francúzsku, vaša šanca, že vám vyriešia liečiteľnú vec, je asi trikrát väčšia ako na Slovensku. Údaj pochádza z OECD. Volá sa to odvrátiteľná úmrtnosť na stotisíc ľudí. Vo Francúzsku je to 60 ľudí zo 100.000, v Čechách 125 ľudí a u nás 180 ľudí. Do českého a slovenského zdravotníctva pritom idú porovnateľné peniaze,“ upozornil Frešo.

„Sme proeurópsky orientovaná strana. Sme rozhodne proti povinným kvótam. Sme za to, aby južné hranice Európy boli zatvorené,“ vyhlásil Berényi.

„Ak to Grécko nedokáže, treba sa pýtať Grékov, či chcú ostať v Schengene, alebo nie. Keď vonkajšie hranice nebudú kontrolované, členské štáty zavedú vnútornú kontrolu a Schengen sa rozpadne,“ dodal s tým, že Slovensko ako predsedajúca krajina v Európskej únii bude mať možnosť ovplyvniť dôležité procesy.

Frešo súhlasí s tým, že rozpad Schengenu by ekonomicky výrazne poškodil proexportne orientované štáty, ako je Česko a Slovensko. Zároveň však predpokladá, že Európska únia v priebehu tohto a budúceho roka migračný problém vyrieši a pomôcť by mohlo aj Slovensko. „Na rozdiel od kolegov si myslím, že pár sto utečencov navyše jednoducho zvládneme, dnes ich máte v Gabčíkove, nehrozí z toho žiadny prevrat ani chaos,“ povedal Frešo.

„Európa má ešte väčší problém a ten je, či v EÚ ostane Veľká Británia. Je totiž obrovskou zárukou toho, že EÚ bude mať v sebe atribúty, na ktoré verí aj SDKÚ-DS, teda slobodu, demokraciu a trhové hospodárstvo,“ vyhlásil Pavol Frešo.