Plénum ÚS SR neschválilo prerozdelenie spisov po sudcovi Ľ. Dobríkovi

Košice 7. apríla 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Milan Kapusta)

Plénum zároveň poverilo predsedníčku ÚS, aby iniciovala rokovanie s prezidentom SR a predsedom Národnej rady SR s cieľom riešiť ďalší postup pri menovaní sudcov ÚS tak, aby plénum mohlo pracovať v kompletnom zložení 13 sudcov v zmysle ústavy

Plénum Ústavného súdu Slovenskej republiky (ÚS SR) neschválilo rozdelenie 107 vecí pôvodne pridelených sudcovi spravodajcovi Ľubomírovi Dobríkovi, ktorému sa koncom februára skončilo funkčné obdobie, medzi zostávajúcich desať ústavných sudcov. Návrh dodatku k rozvrhu práce ÚS v stredu (6.4.) opätovne predložila predsedníčka ÚS Ivetta Macejková.

Plénum nepodporilo návrh v pomere hlasov 6:4, ÚS sa tak riadi pôvodným rozvrhom práce schváleným 17. februára 2016. “Toto rozhodnutie plénum ústavného súdu odôvodnilo tým, že Národná rada SR predložila prezidentovi SR mená dvoch parlamentom riadne zvolených kandidátov na sudcov ústavného súdu, voči ktorým neboli zo strany prezidenta vznesené žiadne výhrady, a preto neexistuje dôvod, prečo by prezident nemal vymenovať na miesto bývalého sudcu Ľubomíra Dobríka nového sudcu/sudkyňu ústavného súdu,” informovala TASR hovorkyňa ÚS Anna Pančurová.

ÚS pritom deklaruje, že si uvedomuje naliehavosť rozhodovania o každom doručenom podaní – návrhu a sťažnosti. “Podania, ktoré sudca Ľubomír Dobrík nemohol predložiť na rozhodnutie do senátu pred skončením svojho funkčného obdobia, sú výlučne z roku 2015, a nie sú medzi nimi podania, ktoré by nezniesli odklad do vymenovania nového sudcu ústavného súdu. Všetky podania – návrhy a sťažnosti, ktoré boli ústavnému súdu doručené od 1. marca 2016, a ktoré by v prípade kompletného zloženia boli prideľované 13 sudcom, sú v zmysle platného rozvrhu práce prideľované všetkým, teda len desiatim sudcom ústavného súdu,” konštatuje sa v tlačovej správe ÚS.

Plénum zároveň poverilo predsedníčku ÚS, aby iniciovala rokovanie s prezidentom SR a predsedom Národnej rady SR s cieľom riešiť ďalší postup pri menovaní sudcov ÚS tak, aby plénum mohlo pracovať v kompletnom zložení 13 sudcov v zmysle ústavy.

Neúplné zloženie má ÚS od roku 2014, keď sa uvoľnili tri miesta ústavných sudcov. Prezident SR Andrej Kiska zo šestice kandidátov, ktorú schválil parlament, vymenoval len sudkyňu Janu Baricovú, u ostatných piatich podľa jeho slov nenašiel hlboký záujem o ústavné právo a potrebnú kvalifikáciu, aj keď zákonné nároky spĺňali. Následne došlo k právnym sporom o to, či na takýto postup mal oporu v ústave, pričom senát ÚS rozhodol, že prezident porušil práva troch sťažujúcich sa kandidátov.

Ďalší post na ÚS sa tento rok uvoľnil po odchode sudcu Dobríka. Vtedajšia NR SR s väčšinou poslancov Smeru-SD zvolila dvoch kandidátov – Mojmíra Mamojku a Janu Laššákovú. Prezident Kiska pred marcovými parlamentnými voľbami avizoval, že o ďalšom postupe chce hovoriť s predstaviteľmi politických strán v novom zákonodarnom zbore.