Kyjev 9. septembra 2017 (HSP/Foto: Facebook)
Prezident zvyšku Ukrajiny Petro Porošenko vyhlásil, že považuje za nereálne prinavrátenie Krymu silovou cestou, no dúfa, že sa vytvoria také (nedemokratické – pozn. srspol.) medzinárodné podmienky, pri ktorých sa Krym stane pre Rusko „nedosiahnuteľnou ťažobou“.
„Môžeme vybojovať Krym silou? Je to reálne? Nie. Odíde odtiaľ Rusko samo? Nie. No my môžeme vytvoriť podmienky, keď sa Krym stane pre Moskvu nedosiahnuteľnou ťažobou. Všetci na tom robíme, využívajúc medzinárodné súdy, OSN, UNESCO,“ uvádza Porošenkové slová TASS.
Ten zároveň vyhlásil, že je za návrat Donbasu politicko-diplomatickou cestou a nie silou.
„Prečo je práve politicko-diplomatická cesta pre nás prioritná? Nepriateľ sa opevnil na území vo veľkomestách s veľkým obyvateľstvom. Tam bývajú občania Ukrajiny. My nemôžeme a nebudeme likvidovať našich občanov,“ prináša tieto Porošenkov slová RIA Novosti.
Podľa jeho slov návrat konfliktu do horúceho stavu urobí bodku za všetkými reformami a zhorší úroveň života Ukrajincov.
Porošenko uviedol, že iba 11 % Ukrajincov navrhuje vzdať sa pokusov o návrat Donbasu, 14 % obyvateľov navrhuje zmraziť konflikt, 13 % je za vojenský útok a takmer 60 % je za návrat Donbasu politicko-diplomatickou cestou (mimochodom, toto chce aj Donbas, ale so štatútom republiky – pozn. srspol.)
Poznámka redakcie srspol.: No a teraz sa pozrime na túto situáciu nebanderovskými očami. Porošenko správne povedal, že návrat sa dá uskutočniť niekoľkými spôsobmi. Ja vidím tri:
1. Vojensky, na to Ukrajina nemá, nech by sa ako snažila.
2. Porošenkom neuvádzaný spôsob, lebo je najdemokratickejší. Žeby si to žiadali občania Krymu. Lenže tí to nechcú, a ani to zatiaľ nikdy nechceli.
Pričom tu nejde len o nedávne referendum, kde sa cca 98 % Krymčanov vyslovilo za pripojenie k Rusku, ale aj o referendum, ktoré sa na Kryme uskutočnilo hneď po rozdelení ZSSR v 90-tych rokoch minulého storočia. Krym totiž využil ustanovenia zákona o rozdelení ZSSR, v ktorom sa jasne hovorí, že zväzové republiky musia poskytnúť samostatnosť svojim republikám, ak sa tie za to vyslovia referendom.
Krym, ako republika v republike USSR, túto možnosť využil a vyslovil sa za odčlenenie od Ukrajiny. Obdobne sa o to prihlásili aj republiky v Gruzínskej sovietskej socialistickej republike, ale o tom až niekedy inokedy. Mimochodom, čo myslíte, prečo sa práve v týchto štátoch bojovalo?
Navyše si treba uvedomiť, že Krym nikdy nepatril k územiu Ukrajiny, ale že aj Nikita Chruščov ho poskytol Ukrajine len na administratívnu správu. Tzn. nepričlenil ho k Ukrajine ako jej územie. Aj preto mala Ukrajina len jednu republiku (Krym) a ostatné územie bolo členené na oblasti.
3. Tretím spôsobom je podľa Porošenka politicko-diplomatická cesta, tzn. slušne povedané totálne nedemokratická cesta, do ktorej bude môcť hovoriť len nejaký novodobý „Chruščov“ a nejaká „elita“, no nie národ, nie krymské obyvateľstvo.