Pavliš: Prvoradá je náprava stavu korupcie a zabezpečenie vymožiteľnosti práva

Košice 14. februára 2016 (TASR/HSP/Foto: Jan Pavliš Facebook)

Prinášame rozhovor s lídrom  mimoparlametnej strany Odvaha – Veľká národná a proruská koalícia

Okamžité zrušenie sankcií voči Rusku a orientáciu Slovenska aj na Východ, nielen na Západ, presadzuje vo svojom volebnom programe mimoparlamentná strana Odvaha – Veľká národná a proruská koalícia. Takéto kroky majú pomôcť ekonomike a priniesť aj tvorbu nových pracovných miest. “Nech súperia Rusi s Američanmi na našom území o svoj trh, my z toho budeme profitovať,” uviedol pre TASR volebný líder strany Ján Pavliš.

Kedy vznikla vaša strana a ako prišla k svojmu názvu?

Strana, ktorú založil Stanislav Martinčko, vznikla v roku 2012. Spočiatku niesla názov Koalícia občanov Slovenska (KOS). Niekoľko týždňov pred parlamentnými voľbami sme zmenili jej názov podľa toho, ako si to želali naši priaznivci, pretože my sme v tomto duchu už predtým vystupovali.

Prečo ste sa rozhodli kandidovať v nadchádzajúcich parlamentných voľbách? Čo bol váš hlavný motív?

Už 26 rokov sa pri koryte, poviem to takto doslova, striedajú stále tie isté strany – červeno-modré. Tesne pred voľbami začnú vyskakovať červení na modrých, čo všetko spáchali za štyri roky, a keď sa dostanú červení k moci, presne to isté sa deje ďalšie štyri roky. Výsledkom toho je zdevastovaná životná úroveň bežných ľudí na Slovensku či bezbrehá korupcia. Proste, takto ďalej žiť nechceme, preto sme sa rozhodli, že vstúpime do politiky.

Na čo sú zamerané programové priority, čo by ste hlavne chceli zmeniť?

Prvoradá je náprava stavu korupcie na Slovensku, resp. zabezpečenie vymožiteľnosti práva. To je úplne prvá vec, čo sa dá urobiť doslova prvý deň v parlamente. Ďalej, a to je takisto možné uskutočniť prvý deň v parlamente, je zrušenie sankcií voči Rusku. Dôležité je takisto vytvorenie nových, dobre platených pracovných miest.

Už v názve zvýrazňujete svoju “proruskosť”. Prečo? Čo si pod tým majú ľudia predstaviť?

Vôbec nemáme záujem o to, aby sa Slovensko spojilo s Ruskom. Nechceme však, aby sa Slovensko orientovalo jednostranne na Západ, pretože k takejto istej chybe došlo pred rokom 1989, keď sa krajina, vtedy ešte Československo, orientovala výlučne na Východ. Dôsledky z minulosti poznáme, od roku 1989 nasledoval rozpad našich hospodárskych vzťahov s Východom a na Slovensku bola zhruba troj- až štvorročná doslova hladová dolina. Z týchto rozpadov trhov a nasmerovaním sa na Západ sa vlastne bežní ľudia na Slovensku doteraz nevyrovnali, pretože tzv. medián, t.j. priemer reálnych príjmov na Slovensku je stále nižší, ako bol pred rokom 1989. Čiže chceme, aby sa Slovensko orientovalo nielen na Západ, ale aj na Východ, na všetky svetové strany.

K hlavným problémom Slovenska patrí vysoká miera nezamestnanosti, najmä v chudobných regiónoch. Ako by ste chceli tento problém riešiť a vytvárať nové pracovné miesta?

Napríklad zrušením sankcií voči Rusku sa nám okamžite doširoka otvoria dvere, aby sme mohli vstúpiť na ruský trh. Ako príklad by som uviedol Srbsko, ktoré sankcie voči Rusku nezaviedlo. Jeho exporty do Ruska výrazne vzrástli v priebehu krátkeho času o 40 percent a stále rastú. Na jednej strane, ak by sme zrušili sankcie voči Rusku, to otvorí svoj trh nám, na druhej strane Rusko prichádza na náš trh a investuje. Nech súperia Rusi s Američanmi na našom území o svoj trh, my z toho budeme profitovať. Tak budú pre bežných ľudí na Slovensku vytvárať nové a dobre platené pracovné miesta. Nutné je spomenúť aj spoločné hospodárske zoskupenie krajín BRICS, kde je okrem Ruska Brazília, India, Čína a Južná Afrika. Tieto krajiny dnes predstavujú zhruba takú hospodársku silu v parite kúpnej sily ako krajiny G7. S možnosťou vstupu na ruský trh sa nám, samozrejme, otvárajú aj dvere pre lepší hospodársky vstup do ďalších krajín BRICS, čo je obrovská príležitosť pre našich zamestnávateľov a v dôsledku toho aj pre našich zamestnancov.

Slovensko je však v otázke sankcií, ktoré EÚ prijala voči Rusku pre anexiu Krymu a destabilizáciu na východe Ukrajiny, viazané spoločným rozhodnutím krajín únie, nie?

Slovensko v tejto otázke nie je viazané, z Lisabonskej zmluvy žiadny takýto záväzok nevyplýva. Slovensko je suverénnym štátom, môže sa autonómne rozhodnúť, či zruší sankcie.

Aké opatrenia v sociálnej oblasti by ste chceli zaviesť?

Slovensko má k dispozícii taký stav ekonomiky, že si môže okamžite dovoliť zvýšiť minimálnu mzdu zhruba o 50 percent, na tri eurá na hodinu (v čase písania volebného programu strany činila minimálna mzda 2,18 eura na hodinu, od 1.1.2016 je to už 2,328 eura na hodinu, pozn. TASR). Mesačne by to znamenalo minimálnu mzdu na úrovni zhruba 550 eur. Je to opodstatnené, pretože typický pomer minimálnej a priemernej mzdy je 60 percent – na Slovensku je to 50 percent. Zamestnávateľov by sa toto opatrenie nijako nedotklo, pretože všetka ťarcha by sa preniesla na štát, a, samozrejme, by to bolo bez súbežného zvýšenia odvodov. Toto zvýšenie minimálnej mzdy predstavuje pre štát náklady zhruba 500 miliónov eur ročne. Čiže, vieme dostať na trh zhruba 500 miliónov eur v spotrebe, pretože bežní ľudia, ktorí poberajú tie najnižšie mzdy, netvoria úspory, ale spotrebúvajú. Tak by slovenské HDP rástlo zhruba o 500 miliónov eur ročne viac. Výsledkom by bol väčší výber daní pre štát a takisto lepšie životné podmienky pre bežných ľudí.

Odkiaľ by ste na to vzali zdroje?

Je to jednoduché, stačí nekradnúť. Na Slovensku zmizne ročne zhruba deväť miliárd eur vrátane korupcie či čiernej ekonomiky. To sú odhady, ktoré verejnosti poskytol poradca premiéra Fica pán Staněk. Takže priestor tu je.

Spomínate, že korupcia a vymožiteľnosť práva sa dá riešiť v parlamente už v prvý deň. Ako by ste to chceli realizovať?

Tých právnych opatrení, ktoré by bolo nutné prijať, je dosť. Jedným z kľúčových je zavedenie voľby predsedov okresných a krajských súdov, prokuratúry a polície na princípe subsidiarity. Dnes sú to všetko osoby, ktoré sú v podstate volené zhora. Teda formou, že občania si zvolia politikov a politici dosadia všetky tieto osoby. Výsledkom je servilnosť k politikom, rozkradnuté Slovensko, nevymožiteľnosť práva. Ak by nastali systémové, štrukturálne zmeny v týchto inštitúciách, ak by sa zmenili v prospech toho, aby občania mohli týchto predstaviteľov voliť a odvolávať, výsledkom by bola veľmi rýchla vymožiteľnosť práva, pretože títo ľudia by v podstate slúžili tým, ktorí si ich zvolili, v tomto prípade občanom. Ak by bol predsedom okresného súdu človek volený občanmi – nebol by sudcom, bol by iba manažérom – vedel by veľmi rýchlo urobiť nápravu, napríklad pri zámerných prieťahoch pri súdnom konaní zo strany sudcu. Ak by tak neurobil, občania by mohli spísať petíciu a tohto predsedu odvolať. Obdobne, nech je to na prokuratúre a na polícii.

Aký je postoj vašej strany k členstvu Slovenska v EÚ a NATO? Ste za vystúpenie z týchto štruktúr?

Čo sa týka NATO, občania Slovenska nemali možnosť rozhodnúť sa v referende, či sa krajina stane členom, alebo nie. Ja by som im túto možnosť dal, pretože je očividné, že ľudia nie sú spokojní s naším členstvom v NATO. Vo vzťahu k EÚ mnohí ľudia volajú po tom, aby Slovensko z únie jednostranne vystúpilo. Hovorím otvorene, že by to bola pre slovenské hospodárstvo doslova katastrofa, čiže toto by som v žiadnom prípade nepreferoval. Ale, ak budú občania trpezliví, je len otázkou času, kedy sa EÚ rozpadne, a to z dôvodu neudržateľnej zadlženosti krajín eurozóny so spoločnou menou. Nakoniec trhové sily pretrhajú tieto vzťahy. Ak už rozpad EÚ nastane, bude to pre Slovensko úplne iný vzťah, než ako keby sme z EÚ jednostranne vystúpili. Po rozpade EÚ totiž vzniknú úplne nové vzťahy pre všetky členské krajiny EÚ. Oslobodené krajiny od centralistického Bruselu si potom budú môcť začať robiť slobodnú hospodársku politiku. Ak by sme však z EÚ vystúpili jednostranne, Brusel by sa snažil o to, aby všetky hospodárske vzťahy Slovenska s krajinami EÚ zničil. Nastala by obrovská nezamestnanosť a bieda. Preto tak vehementne podporujeme to, aby sa Slovensko orientovalo aj na Východ, resp. všetky svetové strany, teda na Rusko a krajiny BRICS, aby sme boli lepšie pripravení, až sa tá “prívalová vlna” hospodársko-politického krachu z rozpadu EÚ k nám dovalí.

Vzhľadom na príliv migrantov EÚ nástojí, aby Slovensko podobne ako ďalšie členské krajiny prijalo podľa kvót časť týchto migrantov. Aký má strana postoj k tejto otázke?

Ja som kresťansky zmýšľajúci človek, čiže vystretú ruku, ktorá žiada o pomoc, jednoznačne zdvíham. Ja som určite za to, aby Slovensko pomohlo ľudom v núdzi. Nie som však za to, aby prijalo migrantov, ktorí sa dostávajú do EÚ nelegálne, a už v žiadnom prípade nelegálnych ekonomických migrantov. Ak už pomôžeme, trebárs Sýrčanom, ktorí naozaj sú sužovaní vojnou, tak som za to, aby po skončení vojny títo ľudia odišli naspäť domov a pomáhali sme im takouto formou, aby mohli žiť na svojom území a my sme boli bez tejto ťarchy.