Patrik Daniška o časopise Nová žena i o tom, že niektoré osobnosti majú obavu z “nálepkovania”

Slovensko 9. decembra 2016 (HSP/Foto: HFI)

Inštitút pre ľudské práva a rodinnú politiku vydal v novembri časopis Nová žena, ktorý je určený najmä ženám uvažujúcim o potrate. Predseda inštitútu Patrik Daniška nám o časopise uviedol viac a zároveň ozrejmil, či je verejnosť dostatočné informovaná aj o negatívnych dopadoch interrupcie nielen na matku, ale aj otca dieťaťa.

Vyjadril sa tiež k ochrane nenarodených detí na Slovensku, ako aj k zvoleniu Donalda Trumpa za prezidenta USA či aktuálnej kampani vo Francúzsku, kedy štátna rada uviedla, že ocenené video “Drahá budúca mamička” z réžie francúzskej televízie, obsahuje „nevhodné“ zábery šťastných detí s Downovým syndrómom, ktoré by mohli rozrušiť ženy, ktoré sa rozhodli pre potrat.

Ste predsedom Inštitútu pre ľudské práva a rodinnú politiku. Čo bolo podnetom k založeniu inštitútu pre ochranu rodiny a čo je jeho hlavným cieľom?

Vo verejnej diskusii o aktuálnych politických témach sa veľmi často argumentuje ľudskými právami. Keď chce dnes niekto presadiť nejakú svoju politickú požiadavku, označí ju za ľudské právo a očakáva, že ju musíme všetci automaticky podporiť, lebo nikto nie je proti ľudským právam. Ak to takto budú robiť aj naďalej, ľudské práva budú za chvíľu na smiech, čo by bola škoda. Náš inštitút sme založili s cieľom presadzovať skutočné ľudské práva. Ako jedna z mála ľudskoprávnych organizácií na Slovensku napríklad presadzujeme právo na život pre úplne všetkých ľudí, vrátane nenarodených detí.

Podobne je to aj s rodinou. Rodina má presný význam, je tvorená vzťahmi medzi manželmi a vzťahmi medzi rodičmi a deťmi. Rodinou sú teda ľudia vzájomne spojení týmito väzbami. Dnes ale vidíme, že za rodinu sa začína označovať všeličo iné. Tým sa nielen ničí význam slov, ale aj ovplyvňuje chápanie ľudí o tom, čo je rodina, a čo je dobré pre človeka. Snažíme sa teda prispievať do tejto diskusie s cieľom chrániť to, čo považujeme za správne a rozumné.

V novembri inštitút predstavil noviny Nová žena. Komu sú predovšetkým určené?

Nová žena je určená najmä ženám, ktoré by reálne mohli ísť na potrat. Keď v pro-life hnutí robíme osvetu o škodlivosti potratu, vieme pomerne ľahko osloviť ľudí s pro-life názormi. Je to dôležitá cieľová skupina, veď každý z nás sa môže stretnúť s takouto ženou. Ale je to niekedy tak trochu nosenie dreva do hory. Snažili sme sa teda dostať takéto informácie k ľuďom, ktorí by nemali problém ísť na potrat, aby sa nad tým všetkým mohli poriadne a v pokoji zamyslieť. Noviny sme teda distribuovali priamo do domácností do trinástich okresov s najvyššou potratovosťou.

Noviny informujú aj o negatívnom dopade potratu na psychiku ženy. Je verejnosť dostatočne informovaná o negatívnych dopadoch nielen na ženu, ale aj ďalších, vrátane otca?

Kedysi, ešte za socializmu, sa potrat propagoval ako niečo úplne normálne. Ľudia ho vnímali skôr ako formu antikoncepcie. Myslím, že povedomie sa odvtedy zlepšilo, a dnes drvivá väčšina ľudí považuje umelý potrat za niečo negatívne, aj keď si mnohí chcú nechať otvorené zadné dvierka, napríklad pre prípad, že im zlyhá antikoncepcia. O skutočných rizikách a problémoch po potrate je však verejnosť len málo informovaná. Potom sa takéto matky, alebo aj muži, ktorí majú niečo s potratom, cítia osamotene, a myslia si, že sú divní, keď majú výčitky, lebo všetci sa tvária, že vlastne o nič nejde.

Ako nazeráte na informovanie médií o negatívnych dôsledkoch potratu? Aký výsledok očakávate od vašej kampane?

Média často zľahčujú riziká potratu, radi informujú o štúdiách, ktoré nepreukázali takéto následky potratu, ale už menej hovoria o tých, ktoré ich potvrdili. Skúsenosť ľudí, ktorí pracujú v pro-life poradniach je taká, že veľa žien ľutuje, že šli na potrat, a majú z toho aj rôzne psychické a iné problémy. Tieto informácie sa ale k ľuďom dostávajú ťažšie, lebo liberálne médiá o nich neinformujú a takéto ženy sú len málokedy ochotné o svojej skúsenosti  hovoriť verejne.

Dúfam, že naše noviny prinesú informácie aj tam, kde by sa inak nedostali, že si ich ľudia aspoň prelistujú, a zapamätajú si, že potrat môže mať veľa zlých následov, a že sú na Slovensku aj také organizácie, ktoré vedia poradiť, alebo inak pomôcť tehotnej mamičke v núdzi.

Vyjadrili vašej kampani podporu aj známe osobnosti? Máte skúsenosť aj s odmietnutím, t.z. odmietli niektoré vami oslovené osobnosti verejne vyjadriť podporu protipotratovej kampani?

Známe osobnosti sme oslovovali hlavne pri organizovaní Národného pochodu za život. Viacerí umelci slušne odmietli, dokonca aj kresťania. Buď preto, že už mali dohodnutý program, alebo priamo povedali, že takúto akciu nechcú podporiť. To ale bolo v čase po referende, kedy bola atmosféra celkovo vyhrotenejšia a ľudia boli trochu vystrašení, aby ich zase nenálepkovali. V súvislosti s novinami sme o rozhovor požiadali len Máriu Čírovú, a tá nám rozhovor poskytla. Väčšiu kampaň s podporou osobností pre pri tejto príležitosti neorganizovali.

Čo si myslíte o vývoji ochrany nenarodených detí na Slovensku? Došlo u nás k pokroku?

Z legislatívneho hľadiska u nás stále platia predpisy z komunizmu, čo je veľká hanba. Len v roku 2008 sa podarilo zlepšiť informovaný súhlas pred potratom. Ale prišlo tiež rozhodnutie ústavného súdu, ktorý povedal, že naša ústava garantuje právo na potrat. Tragikomické na tom je, že tento záver vyvodili z ustanovenia, že ľudský život je hodný ochrany už pred narodením.

No myslím, že k istému pokroku zrejme došlo vo vnímaní verejnosti. Až 70 percent ľudí si myslí, že potrat by nemal byť legálny, alebo že by mal byť dovolený len z určitých dôvodov. Čiže výrazná väčšina populácie je viac pro-life, ako sú naše terajšie zákony. Vidím tu teda priestor pre zlepšenie ochrany života, a myslím, že niektoré menšie zmeny by sa dali dosiahnuť aj za súčasnej politickej situácie. Dosiahnuť väčšie zmeny je ale komplikované, a to jednak kvôli spomínanému rozhodnutiu ústavného súdu, a tiež preto, že žiadna relevantná politická strana nevníma výrazné zlepšenie ochrany života ako prioritu, ktorou by podmienila svoj vstup do vlády.

Aký je váš názor na Istanbulský dohovor? Stotožňujete sa s názorom europoslanca Branislava Škripeka, že ide o zneužívanie témy proti násiliu na presadzovanie rodovej ideológie?

S tým absolútne súhlasím. Dohovor je ako porcia dobrého jedla, do ktorého vám ale primiešali trochu otravy. Ak by sme z toho dokumentu vynechali päť percent ideologického obsahu, bol by bez problémov prijateľný. Ale mám pocit, že niektorým obhajcom dohovoru viac záleží na tých piatich percentách, ako na samotnom boji proti násiliu.

Spojené štáty si za svojho prezidenta zvolili Donalda Trupma. Myslíte si, že jeho zvolením dôjde v USA k zmene politiky v prospech ochrany nenarodených detí? Odhadujete obmedzenie financovania potratovej organizácie Planned Parenthood?

Neviem celkom odhadnúť, aký bude Donald Trump prezidentom. Ale myslím si, že ak by bola prezidentkou pani Clintonová, bolo by to pre tému ochrany života veľmi zlé. Nový prezident môže ochrane života najviac pomôcť vhodným výberom sudcov Najvyššieho súdu. V Amerike je viacero štátov, ktoré by chceli zakázať, alebo aspoň obmedziť potraty. Ale nemôžu to spraviť, lebo im to zakazuje Najvyšší súd. Autori ústavy by boli poriadne zaskočení tým, čo všetko v nej tento súd už našiel. Týka sa to tak ochrany života, ako aj definície manželstva.

Aký je váš postoj k rozhodnutiu francúzskej štátnej rady, ktorá tvrdí, že ocenené video „Drahá budúca mamička“ z réžie francúzskej televízie, obsahuje „nevhodné“ zábery šťastných detí s Downovým syndrómom, ktoré by mohli rozrušiť ženy, ktoré sa rozhodli pre potrat? Myslíte si, že aj Slovensku by v budúcnosti mohli hroziť podobné rozhodnutia zo strany Rady pre vysielanie a retransmisiu?

To video je krásne a môže pomôcť mnohým prestrašeným rodičom prijať správne rozhodnutie. Zákaz jeho vysielania je absurdný, rovnako ako snahy obmedzovať pro-life poradne, alebo obmedzovanie náboženských symbolov na verejnosti. Sú to totalitné praktiky, podobné tým, ktoré boli u nás za socializmu. Potešilo ma ale, že tvorcovia videa si na tomto nešťastnom rozhodnutí aspoň spravili celkom dobrú kampaň.