Pacientov budú v nemocniciach počas horúčav ochladzovať i zábalmi

Bratislava 1. júla 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP)

Bratislavské nemocnice sa pripravujú na príchod ďalších letných horúčav. Meteorológovia pred nimi varujú i dnes a v sobotu (2.7.), výstraha by mala potrvať do večera. V neklimatizovaných priestoroch budú zdravotníci vetrať a púšťať ventilátory, miestnosti tieniť žalúziami, roletami či protislnečnými fóliami

Pacientov plánujú v extrémnych prípadoch ochladzovať zábalmi či chladenými infúziami. Lekári na urgentoch sú pripravení i na kolapsové stavy pacientov z tepla.

“Urobíme maximum,” povedala pre TASR Dana Kamenická, hovorkyňa Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou (DFNsP) v Bratislave. Dbať chcú na zvýšený príjem tekutín. V nemocnici sú klimatizované viaceré priestory. Napríklad operačné sály, JIS-ky, ambulancie, urgent, Transplantačná jednotka kostnej drene, pracoviská a izby detskej či neonatologickej kliniky intenzívnej medicíny, kliniky detskej hematológie a onkológie či iné oddelenia.

“Pravidelne sledujeme teplotu v priestoroch, v ktorých je poskytovaná zdravotná starostlivosť,” upozornila hovorkyňa Univerzitnej nemocnice Bratislava (UNB) Zuzana Eliášová. Aj ona tvrdí, že pre pacientov urobia maximum. Personál kontroluje teplotu i v skladoch s liekmi, roztokmi či špeciálnym zdravotníckym materiálom. V UNB sú klimatizované operačné sály, zákrokovne, centrálne príjmové oddelenia, oddelenia centrálnej sterilizácie a anestéziológie a intenzívnej medicíny, JIS či jednotka vysokošpecializovanej starostlivosti o novorodencov.

Plne klimatizované sú všetky pacientske izby a operačné sály v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb (NÚSCH). Kardiaci totiž teplo zvládajú veľmi ťažko. “Preto je dôležité, aby takíto pacienti nezabudli užiť pravidelnú dávku predpísaných liekov, dohliada tu na to zdravotnícky personál,” povedala pre TASR hovorkyňa NÚSCH Dobroslava Krajačičová. Pozor dávajú v NÚSCH i na pravidelný prísun tekutín a príjem ovocia a zeleniny.

Horúčavy robia problémy i ľuďom s vysokým krvným tlakom, so závažnými ochoreniami, ľuďom vo vyššom veku, deťom, novorodencom či tehotným ženám. Dospelý človek by mal v teple denne vypiť aspoň tri litre tekutín. V prípade fyzicky náročného povolania treba i viac. Nevhodné sú nápoje s obsahom cukru, kofeínu, chinínu či alkoholu. Do pitného režimu sa teda nezapočítavajú malinovky, pivo, alkohol či káva. Ideálna je obyčajná voda, najlepšie vlažná. Piť treba pravidelne v menších dávkach a nečakať na pocit smädu.

Deti s hmotnosťou desať kilogramov by mali prijať minimálne liter tekutín, tie v predškolskom veku jeden a pol litra a školáci dva až dva a pol litra denne. Vyhnúť by sa mali priamemu pobytu na slnku v obedňajších hodinách, na hlave treba mať ochranu. Vychádzky s deťmi sú vhodné do 11.00 h alebo po 16.00 h. “Pobyt pri vode je v poriadku, ak sú deti v tieni alebo vo vode s dostatočnou prikrývkou hlavy a ramien,” povedala Kamenická s tým, že treba ich sledovať, vo vode by mali tráviť obmedzený čas.

Kardiaci sa musia vyhýbať priamemu pobytu na slnku od 11.00 h do 15.00 h. Ak musia ísť v súrnych prípadoch von, na hlave by mali mať prikrývku, na sebe ľahké oblečenie, zabudnúť nemožno na vlažnú vodu a lieky. “Takisto neodporúčame vykonávať fyzicky náročnú prácu,” upozornila Krajačičová. Kardiaci by mali uprednostniť krátke vychádzky medzi 5.00 h a 7.00 h a večer po západe slnka okolo 22.00 h. Deti choré na srdce by mali pobyt vonku počas horúčav úplne minimalizovať.

Dospelí i deti by mali v období horúčav jesť najmä čerstvú a nie zaváranú zeleninu a ovocie. Tiež ryby a rôzne druhy cestovín. “Jedlá treba pripravovať skôr dusením a varením, nie smažením, vyprážaním či pečením,” uviedla Eliášová. Letné porcie môžu byť menšie.