Organizácia Reportéri bez hraníc zaznamenala pokles slobody médií vo svete, upozorňuje na paranoju mocných

Washington 20. apríla 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Sergei Chuzavkov)

Zo správy RSF vyplýva, že Európa ako celok má najslobodnejšie médiá. Niektorým krajinám, ako napríklad Poľsku, sa však výrazne znížil ich index v rebríčku slobody tlače kvôli sprísnenej vládnej kontrole médií

Organizácia Reportéri bez hraníc (RSF) dnes zverejnila svoju výročnú správu, v ktorej konštatuje, že sloboda médií vlani zaznamenala hlboký a znepokojujúci úpadok, ktorý spôsobuje tlak vlád a podnikateľského prostredia, a to v celosvetovom i regionálnom meradle.

Generálny tajomník RSF Christophe Deloire dnes vo vysielaní rozhlasovej stanice France Info spresnil, že sloboda tlače zaznamenáva “sústavný a mimoriadne hlboký úpadok, čo je z istého pohľadu mimoriadne znepokojujúce”.

Ako informovala agentúra AP, v Paríži sídliaca organizácia vo svojej správe konštatuje, že mnohí svetoví lídri si vypestovali voči žurnalistike “paranoidný” postoj a vyvíjajú tlak na médiá. Médiá, ktoré sú v súkromnom vlastníctve, zasa čoraz viac zastupujú korporátne záujmy.

RSF tiež upozorňuje, že predstavitelia vedenia mnohých štátov sa obávajú verejnej diskusie. Deloire vysvetlil, že “v súčasnosti, keď je vďaka moderným technológiám čoraz ľahšie osloviť verejnosť priamo, sa stupňuje násilie voči všetkým, ktorí predstavujú alebo sprostredkúvajú nezávislé informácie”.

“Vstupujeme do novej éry propagandy, kde nové technológie umožňujú za nízku cenu zverejniť svoje vlastné posolstvo alebo informáciu podľa svojho želania. (V tejto situácii) sú novinári tými, kto bráni točiť sa v tomto kruhu,” vyhlásil Deloire.

Atmosféra strachu vedie k rastúcej averzii k diskusii a pluralite, upozornil Deloire. “Žurnalistika hodná svojho mena sa musí chrániť pred nárastom propagandy a obsahom na objednávku alebo sponzorovaným záujmovými skupinami,” uviedol.

Zo správy RSF vyplýva, že Európa ako celok má najslobodnejšie médiá. Niektorým krajinám, ako napríklad Poľsku, sa však výrazne znížil ich index v rebríčku slobody tlače kvôli sprísnenej vládnej kontrole médií.
“Je tu akýsi olovený plášť, ktorý sa spúšťa na celý svet. Nenávisť k diskusii a pluralite silnie, (silnie) aj umlčiavanie médií v mnohých krajinách. (Ak sa to deje) v despotických štátoch vedených diktátorom, nikoho to neprekvapí, ale niekedy ide aj o demokratické štáty,” dodal Deloire a podotkol, že Poľsko v rebríčku tento rok kleslo o 26 miest. “Zásluhu” na tom majú zákony prijaté s cieľom “ovládnuť, kontrolovať verejnoprávne médiá” s možnosťou odvolávať a vymenúvať vedenie audiovizuálnych rád.

RSF vo svojej správe poukazujú aj na Maďarsko, kde sa vláda tiež snažila presadiť reštrikcie v oblasti slobody tlače.

RSF upozorňuje, že mnohé štáty Európy v rámci snáh bojovať proti špionáži a terorizmu prijali zákony, ktoré umožňujú sledovať aktivity v kyberpriestore. Došlo aj k nárastu prípadov konfliktu záujmov i nátlaku úradov na verejné, a niekedy i súkromné, médiá.

Novinári na Blízkom východe a v Afrike sa stávajú obeťami terorizmu, ozbrojených konfliktov a zastrašovania úradmi, uvádza sa v správe.

V Latinskej Amerike novinárov zasa ohrozuje organizovaný zločin, sú vystavení násiliu i korupcii.

Správa RSF konštatuje, že sloboda tlače zaznamenala vlani úpadok v celosvetovom meradle, ale obzvlášť na americkom kontinente, ktorý dokonca v rebríčku prvýkrát predbehol Afriku. Pokiaľ ide o Spojené štáty, novinári tam čelia najmä kontrole v internetovom priestore.

Pokles v oblasti slobody tlače RSF pozoruje aj vo východoázijských demokraciách, ako sú Japonsko či Južná Kórea. V Číne represie komunistickej strany zaznamenali nový vrchol, konštatuje sa v správe RSF.

V postsovietskom priestore sloboda tlače upadá kontinuálne, pričom mnohé krajiny nasledujú príklad Ruska, kde vládni kritici čelia prenasledovaniu. Výnimkou je Ukrajina, kde bol zaznamenaný pozitívny vývoj aj vďaka zmierneniu ozbrojeného konfliktu na východe štátu a viacerým reformám, aj keď mnohé problémy zostávajú, uviedla správa RSF.

Spomínaný index posudzuje mieru plurality médií, ich nezávislosti, právny rámec a bezpečnosť práce novinárov v 180 krajinách sveta. Vytvára sa na základe spracovania odpovedí z dotazníkov expertov z celého sveta, ako aj kvantitatívnych údajov o zneužívaní novinárov alebo násilnostiach, ktorých bývajú terčom.