Orbán označil brexit za kolosálnu šancu a Kaczyňski nazval EÚ koniarňou. Róbert Fico „maľuje euromapy“. Prvú namaľoval Polojaponec Coudenhove-Kalergi: Je hnedá

Bratislava/Varšava/Budapešť 17. septembra 2016 (HSP/Foto:TASR-Michal Svítok)

Po včerajšej schôdzke predstaviteľov 27 krajín, ktoré prestali byť štátmi, pretože boli zavlečené do takzvanej Európskej únie, musel sklamaný slovenský vlastenec počúvať od svojho – azda iba taktizujúceho? – premiéra Fica euroódy na radosť typu: „berúc do úvahy aj defekty, ktoré vnímame, všetci považujú EÚ za najlepší projekt pre Európu“ a  „sme presvedčení, že sa nedá hodiť spiatočka, ale že musíme ísť naďalej dopredu, lebo prosperita, stabilita a bezpečnosť v Európe sa nedá inak garantovať, len cez EÚ“ a „namaľovali sme si mapu“.

Kto sa bližšie zaujíma o politiku, ten vie, že „mapu“ Paneurópy si nenamaľoval slovenský premiér, ani jeho hostia z cudziny, ale ešte pred takmer sto rokmi rodák z Tokia Coudenhove-Kalergi – sám miešanec Japonky a „Európana“  – a kruhy za ním stojace. Táto „mapa Európy“ bola hnedá. Plná ľudí – ani bielych, ani čiernych, ale hnedých, cielene zmiešaných, ľudí ľahko ovládateľných, bez koreňov, rodinných, národných, sociálnych. náboženských. Ľudí bez kompasu.

Je pravda, že pani Flašíková-Beňová, či pán Kiska dokážu hovoriť o globalizačných klietkach ešte omnoho horšie, ale to nemôže byť nijakou útechou. Isteže, Slovensko nie je Rusko ani Čína, ale aj keď nemá dosť sily na isté skutky, mohlo by – teda jeho štátnici – v sebe nájsť aspoň dosť sily na správne slová. Že to možné je, nedávno na ekonomickom fóre v poľskej Krynici neďaleko slovenských hraníc predviedol poľsko-maďarský tandem Orbán –Kaczyński.

Maďarský premiér Viktor Orbán okrem iného povedal: „Nazdávam sa, že brexit je kolosálnou šancou, možnosťou na kultúrnu kontrarevolúciu. Musíme hovoriť o dôležitosti národných a náboženských hodnôt, musíme ich chrániť a zaznamenať to v európskych dokumentoch. Briti povedali, že chcú byť Britmi. A pritom za posledných 20 rokov európske elity presvedčili samé seba, že správnym spôsobom rozvoja Európy je likvidácia našej sebaidentity. Oni hovorili, že byť  Poliakom, Čechom, Maďarom je nemoderné, je to minulosť, že byť predstaviteľom  kresťanskej, alebo akejkoľvek inej relígie je nemoderné – navrhovali inú identitu. Migranti môžu vytlačiť obyvateľov európskych krajín, v niektorých z nich sa to už stalo. No taký pojem, ako „európsky národ“, nejestvuje.“

Orbán priznal, že záujmy Maďarska nie sú vždy zhodné so záujmami Poľska, no, parafrázajúc maďarské príslovie so zbojníckym nádychom, povedal: „Maďari radi pôjdu s Poliakmi kone kradnúť.“ Jarosław Kaczyński, predseda vládnej poľskej strany nie dlho uvažoval nad odpoveďou a ponúkanú Orbánovu ruku prijal: „Môžeme kradnúť kone. Máme takú koniareň s vývesnou tabuľou „Európska únia“.

Pritom ešte donedávna bolo Poľsko azda najeurohujerskejšou krajinou v Európe, no teraz ako antiruské baranidlo ostalo už iba miláčikom Washingtonu. Po nástupe strany Právo a spravodlivosť k moci Brusel Varšavu vytrvalo kritizuje a bombarduje demaršami, čo Poliakov núti vymedzovať sa voči centrále EÚ a hľadať si aj v Európe nejakých nových spojencov. Azda by aj slovenským štátnym predstaviteľom pomohlo, keby Slovensko opäť začalo dostávať nejaké tie demarše z Bruselu? No nespokojnosť kolonizátorov neprichádza sama od seba. Tú si treba zaslúžiť skutkami. Zatiaľ chýbajú aj slová.

Vladimír Mohorita