Odoberanie detí bez predchádzajúceho varovania. Zdechovský zverejnil hrozivé nórske štatistiky

Česká republika 28. januára 2016 (HSP/Foto:freeimages.com)

Deti si stresové zážitky spojené s ich odobratím od rodičov pamätajú do najmenších podrobností

Čoraz častejšie medializované prípady odoberania detí nórskou sociálkou Barnevernet sú znepokojujúce. Avšak verejnosť sa dozvedá len o ojedinelých prípadoch. Skutočné počty odobratých detí sú však katastrofálne. Ďalším hrozným faktom je skutočnosť, že k odoberaniu dochádza bez predchádzajúceho varovania.

Už v roku 2012 sa v štúdii nórskej psychologicky Gunn Astrid Baugerudovej opisuje, že až v ôsmich z desiatich prípadov dochádza k odobratiu bez predchádzajúceho varovania, píše na svojom blogu český europoslanec Tomáš Zdechovský odvolávajúc sa na článok článok De fleste barn hentes uanmeldt.

„Vo svojej dizertačnej práci sa spomínaná psychologička venovala pamäti a stresovým reakciám zanedbaných detí, ktoré boli umiestnené Barnevernetom do náhradnej starostlivosti. Samotná štúdia je o to zaujímavejšia, že pani Baugerudová je vôbec prvým človekom, ktorý do hĺbky skúmal odoberanie detí nórskym Barnevernetom. Uskutočnila stovky rozhovorov s odobratými deťmi, a to najprv týždeň po umiestnení do starostlivosti, a potom ešte tri mesiace na to,“ uvádza europoslanec.

Psychologička sa zároveň zúčastnila aj pri umiestňovaní detí a sledovala ich hladinu stresu. Z jej pozorovania vyplynulo, že plánované umiestnenie bolo pre deti omnoho menej stresujúce a naopak neplánované odobratie spôsobilo u detí panické reakcie spojené s rôznymi traumami, ktoré si deti i po niekoľkých mesiacoch veľmi živo vybavili. Baugerudová zároveň priznala, že bola prekvapená, ako si deti stresové zážitky spojené s ich odobratím od rodičov pamätajú do najmenších podrobností.

Medzi ďalšie zistenie psychologičky patrí vyššie spomínané, že až osem z desiatich detí boli odobraté náhle, bez dlhšieho plánovania zo strany nórskej sociálky. „Skrátka, dieťa jednoducho musí k pestúnom a nikoho nezaujíma, že kvôli tomu môže utrpieť psychickú ujmu,“ konštatuje Zdechovský.

Katastrofálne štatistiky

„Keď dôjde k odobratiu, nemajú deti ani zďaleka úplnú istotu, že sa jedná o ich konečné miesto, kde budú vychovávané. Stovky detí podľa štatistík z rokov 2009-2012 dvakrát menili miesto a zaznamenané boli aj desiatky prípadov, keď sa deti za jeden rok sťahovali trikrát. Vyskytli sa ale aj tak extrémne prípady, kedy sa deti sťahovali štyrikrát či päťkrát.

„Áno, išlo síce o výnimky, ale aj to svedčí o neschopnosti Barnevernetu zabezpečiť deťom z problematického prostredia adekvátnu pestúnsku starostlivosť. Následky na psychickom vývoji detí bývajú v prípadoch, keď vystriedajú počas jediného roka aj niekoľko rodín, nedozerné. V štatistikách navyše úplne chýbajú informácie, koľko odobratých detí (súrodencov) z rodín bolo následne rozdelených, čo je predmetom kritiky nórskeho systému aj zo strany mnohých neziskových organizácií a OSN,“ vysvetľuje europoslanec.

Podľa štatistík z roku 2014 bolo v starostlivosti nórskej sociálky 46 058 detí. V 37 166 prípadoch išlo o tzv. podporné opatrenia, čiže deti zostali v rodine. Zvyšných 8 892 detí bolo svojim biologickým rodičom odobratých a najčastejšie umiestnených do pestúnskej starostlivosti mimo pôvodnú rodinu. V predchádzajúcich približne piatich rokoch bola podľa Zdechovského situácia veľmi podobná a čísla sa príliš nemenili.

Vzhľadom na uvedené čísla Zdechovský konštatuje, že „Barnevernet si vzal za svoj vzor rýchlosúdy známe z diktátorských režimov, ktoré ako na bežiacom páse vynášajú svoje “rozsudky”.“